Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314201173
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5314201173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky D. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, K. proti odporcovi - P. C., nar. X.X.XXXX, bytom H.Á. E. XXX, okr. R.
O., Česká republika , o určenie výživného na manželku

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý prispievať navrhovateľke titulom manželského výživného sumou 1500,-
Kč, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky
pod následkami výkonu rozhodnutia od 06.2.2014, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len
jednej splátky.

Nedoplatok na výživnom sa za dobu od 06.2.2014 do 16.3.2015 vo výške 19.500,- Kč súd p o v o ľ u j
e odporcovi splácať v 200,- Kč mesačných splátkach spolu s určeným výživným, pod stratou výhody
splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom domáhala sa voči odporcovi určenia manželského výživného vo

výške 200,- € od 14.11.2013. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia, je nezamestnaná, na
predĺženej materskej dovolenke. Okrem syna Q. má v starostlivosti aj syna P. F. z predchádzajúceho
vzťahu. Jej mesačný príjem pozostáva z výživného na maloletého Q. v sume 3.000,- Kč, a prídavkov na
2 deti v sume 46,- €. Začiatkom mesiaca júl 2012 opustila spoločnú domácnosť z dôvodu agresívneho
správania sa odporcu. Tento pracuje v A. B. s mesačným zárobkom cca 20.000,- až 25.000,- Kč.
Jej príjem je veľmi nízky, nestačí na úhradu základných životných potrieb, preto žiadala o určenie
manželského výživného.

Prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike, Okresného súdu v R. O. súd vypočul odporcu,
ako účastníka konania. Potvrdil, že je manželom navrhovateľky. Tvrdil, že by výživné nemalo byť
navrhovateľke určené, v spoločnej domácnosti žije so svojou matkou, inú vyživovaciu povinnosť ako vo
vzťahu k svojmu synovi nemá. K jeho výdavkom patria náklady na obedy vo výške 1.500,- Kč mesačne,
za cigarety asi 1.000,- Kč, iné výdavky na stravovanie nemá, nemá žiadne výdavky na ubytovanie,
na bývanie, na dochádzanie do zamestnania, prepravuje sa autom, vozí ho však zamestnávateľ. Jeho

príjem, ako vedúceho prevádzky, pretože pracuje v J. R. B. je v hrubom 14.000,- Kč, v čistom 11.710,-
Kč. Svojej matke snaží sa dávať mesačne 2.000,- Kč, nakoľko za trvania manželstva hradila za odporcu
nejaké výdavky. Z čistej mzdy hradí výživné, náklady na exekúciu 400,- Kč mesačne. Vo svojej výpovediodporca ešte uviedol, že matka uhradila dlhy vo výške 350.000,- Kč, boli to dlhy u spoločnosti Provident.
Ďalej má dlhy za nezaplatený plyn.

Súd vykonaným dokazovaním a to výsluchom účastníkov, správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Čadca čl. 31, Mesta K. čl. 32, zápisnicou o vykonaní dôkazu výsluchom odporcu, výplatnými pásakmi
odporcu a ďalším spisovým materiálom mal zistený tento skutkový stav:

Účastníci konania sú manželia, manželstvo uzatvorili XX.X.2009, z manželstva pochádza maloletý

Q., nar. XX.XX.XXXX. Od júla 2012 nežijú účastníci v spoločnej domácnosti, navrhovateľka opustila
spoločnú domácnosť z dôvodu agresívneho správania sa odporcu, doposiaľ nepodala návrh na rozvod
manželstva.

Z rozsudku Okresného súdu R. O. sp. zn. 7PaNc/331/2011 zo dňa 29.11.2011 mal súd preukázané,
že maloletý Q., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do výchovy matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho

výživu 3.000,- Kč mesačne. Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu.

Z výplatnej pásky, predloženej odporcom pri výsluchu za mesiac august 2014 mal súd preukázané,
že čistý príjem odporcu bol 11.673,- Kč, vykonávané sú mu zrážky vo výške 4.231,- Kč. Za mesiac
september 2014 príjem v čistom 11.710,- Kč, vykonané zrážky 4.366,- Kč. Na pojednávaní predložil

odporca k nahliadnutiu výplatné pásky od firmy G., s.r.o. z ktorej súd zistil, že za mesiac 01/2015 čistá
mzda 11.712,- Kč, po vykonaných zrážkach 4.231,- Kč, k výplate 7481,- Kč, za mesiac február 10/2014
k výplate 7661,- Kč, 11/2014 7481,- Kč, 12/2014 7558,- Kč, 02/2014 8334,- Kč, 03/2014 9598,- Kč,
04/2014 7389,- Kč, 06/2014 7389,- Kč, 07/2014 7441,- Kč, 01/2014 8367,- Kč.

Výsluchom navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že táto žije v spoločnej domácnosti so starším
synom maloletým P. F.Á., ktorý pochádza z predchádzajúceho manželského vzťahu. Maloletý Q.
navštevuje predškolské zariadenie, navrhovateľka je na neplatenej predĺženej materskej dovolenke.
Od septembra 2016 maloletý Q. pôjde do I. ročníka základnej školy. Odporca poskytol finančné
prostriedky na chod domácnosti navrhovateľke asi 3x v celkovej sume 400,- €. V spoločnej domácnosti

navrhovateľka žije len so svojím bratom, ktorý je nezamestnaný, privyrába si brigádne, finančne jej
pomáha aj sestra, pretože situáciu by nezvládla, poberá len rodinné prídavky, výživné na Q. a na P.,
kde výživné bolo určené v sume 140,- € mesačne. Brigádne si našla prácu v Tesc-u, kde pracuje len na
základe potreby spoločnosti, to znamená keď ju potrebujú, vtedy pracuje. Pracovala tam 2 dni, zarobila
31,- €. Snaží sa nájsť si zamestnanie, pretože deti ráno musí vypraviť o 07.00 hod. do školy a o 13.30

hod. sa vracajú späť. Pretože jej pomáhala s výchovou a starostlivosťou jej matka, táto v súčasnej dobe
už nežije, táto pomoc jej veľmi chýba. Keď žila v spoločnej domácnosti s odporcom, pracovala v ČR na
dohodu, nakoľko odtiaľ odišla, nemôže si nájsť vhodné zamestnanie. Náklady pozostávajú z nákladov
na hradenie elektriny 43,- € mesačne + náklady na stravu, bývanie, vodu neplatí, pretože túto majú
spoločnú s bratom s ktorým hradí aj daňové poplatky, odvoz smetí. Dom v ktorom býva je v podielovom

spoluvlastníctve so súrodencami, jej podiel predstavuje 1. Zo spoločnej domácnosti od odporcu odišla
z toho dôvodu, že ju fyzicky napadol, sama v čase, keď bola na materskej si privyrábala, aby mohla
zabezpečiť finančné prostriedky z toho dôvodu, že odporca bol nezamestnaný.

Na pojednávaní odporca uviedol, že býva s matkou na byte, dáva jej 2.000,- Kč na domácnosť mesačne,

má dlhy vo vzťahu k Českej sporiteľni a to 500.000,- Kč, ktorú pôžičku si zobral na svadbu a na úhradu
ešte nejakých nákladov. Pôvodne základ pôžičky bol 200.000,- Kč a k navýšeniu došlo z dôvodu, že
splátky riadne neplatil. Od spoločnosti T-Mobile má dlh na mobilnom telefóne 50.000,- Kč, má ďalšie
exekúcie, ktoré presne nevedel špecifikoval, nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, s návrhom
nesúhlasil.

Navrhovateľka k príjmu odporcu vyjadrila sa v tom smere, že tento je omnoho vyšší, ako je uvedené
na výplatnej pásky, pretože pokiaľ s ním žila v spoločnej domácnosti, tento bol dohodnutý so
zamestnávateľom, že mu vyplatí menej a na ruku vyplatí viacej peňazí, pretože odporca býva v areáli,
kde sa A.t nachádza a je tam prakticky celý deň, jeho príjem by mal byť 25.000,- Kč, tieto skutočnosti

navrhovateľka nevedela v konaní preukázať, tvrdením odporcu boli popreté. Odporca k otázke bývania
nevyjadril sa s určitosťou, keď v závere tvrdil, že niekedy býva u kamaráta, býval aj u sestry u ktorej
teraz už bývať nemôže z dôvodu, že sa jej narodilo dieťa. Sám si chce nájsť podnájom. Matke platí
2.000,- Kč, pretože zaplatila zaňho dlhy u spoločnosti Provident a Cetelem.Zo správy Mesta K. súd zistil, že navrhovateľka nie je vlastníčkou nehnuteľnosti v meste K..

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca, pracovisko K. súd mal preukázané, že
navrhovateľka nie je ani nebola v minulosti vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
tútopovinnosťneplní,súdnanávrhniektoréhoznichurčírozsahtak,abyživotnáúroveňobochmanželov

bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Zákon súdu umožňuje zasahovať do manželského vzťahu a vecná legitimácia manželovi vzniká v
prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej
úrovni manželov. Ide o kogentné ustanovenie, a preto jeho účinky nemožno vylúčiť. Rozsah vyživovacej
povinnosti, je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa všetkých potrebných osobných potrieb, t.j.

predovšetkýmstravy,ošatenia,bývania,kultúrnehovyžitia. Východiskomjetedarovnakáživotnáúroveň
manželov.Pojemvzásaderovnakáživotnáúroveňobidvochmanželovznamená,ženejdeomechanickú
rovnosť majetkovej oblasti, v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti
vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík, týkajúcich sa jednotlivých manželov.
Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, na základe čoho

možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia, v prípade starostlivosti o dieťa.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k právnemu záveru, že žalobný návrh navrhovateľky je dôvodný
s poukazom na zákonné ustanovenie § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
s odporcom sú naďalej manželia, žijú oddelene od júla 2012, vzhľadom k okolnosti, že navrhovateľka

je na predĺženej materskej dovolenke vo vzťahu k maloletému Q., nar. XX.XX.XXXX je poberateľkou
len rodinných prídavkov a výživného na maloletého Q., iný príjem nemá. Na druhej strane nepomerne
odporca je zamestnaný, má príjem z pravidelnej pracovnej činnosti, ako sám uviedol a preukázal aj
predloženými výplatnými páskami od firmy G., s.r.o., jeho priemerný čistý mesačný zárobok je cca
11.700,- Kč. Súd mal za to, že je v možnostiach finančných na strane odporcu plniť si vyživovaciu

povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke, ako k svojej manželke, s prihliadnutím na jeho finančné schopnosti
vo výške 1.500,-Kč mesačne. Z dôvodu zabezpečenia životnej úrovne oboch manželov v rovine rovnosti.
Súd prihliadol na strane navrhovateľky na tú skutočnosť, že v starostlivosti má maloleté dieťa o ktoré sa
riadne stará, a zabezpečuje mu uspokojovanie všetkých potrieb, ktoré v živote vznikajú. Pokiaľ odporca
tvrdil, že má exekúcia, spláca dlh svojej matke z titulu peňažného záväzku, ktorý mu vznikol z dôvodu

finančnejpomocimatkyzazáväzky,ktorémuvznikliuspoločnostiProvidentaleboCetelem,súdvzmysle
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol na tieto neprimerané majetkové riziká, ktoré odporca na seba
zobral aj vzhľadom na ďalšie na ktoré v konaní poukázal (dlh T-Mobile 50.000,- Kč, Česká sporiteľňa
500.000,- Kč). Vychádzajúc z preukázaného skutočného príjmu odporcu, súd výšku manželského
výživného stanovil s prihliadnutím aj k nákladom životným, ktoré na strane odporcu vznikajú, aj keď

sám uviedol v rámci vykonaného výsluchu dožiadaným Okresným súdom R. O. v Českej republike,
že k jeho nákladom patria náklady na obedy vo výške 1.500,- Kč mesačne. Pokiaľ by súd zobral do
úvahy, len danú skutočnosť, v rovnakej miere takéto náklady na stravu má aj nesporne navrhovateľka.
Ako ďalšie výdavky uviedol odporca náklady na cigarety 1.000,- Kč mesačne. Pokiaľ by obmedzil tieto
výdavky, ušetril by sumu, ako aj svoje zdravie. Nemá žiadne náklady na ubytovanie, na bývanie, pretože

do zamestnania prepravuje sa prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Je potrebné porovnávať životnú
úroveň oboch manželov, ktorá v danom prípade na strane navrhovateľky je v značnom nepomere k
životnej úrovni, ktorú žije odporca, a vychádzajúc z kritérií zákonného ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona
o rodine, určená výška manželského výživného je primeraná odôvodneným potrebám navrhovateľky vosfére bývania, stravy, ošatenia a ďalších nákladov, ktoré jej vznikajú. S prihliadnutím k tomu, že žije v
spoločnej domácnosti so svojím bratom a to v rodinnom dome, v ktorom je podielovou spoluvlastníčkou v
rozsahu 1 a čiastočne uhrádzajúcou náklady, ktoré vznikajú na elektrinu a bývanie 43,- € mesačne. Súd

určil odporcovi výživné v českých korunách vzhľadom k tej skutočnosti, že príjem má v českých korunách
a je devízovým cudzozemcom s poukazom na § 155 ods. 2 písm. b) OSP. Súd vyživovaciu povinnosť
odporcovi určil od podania žalobného návrhu, teda od 06.2.2014, vzniknutý nedoplatok na výživnom
do dňa súdneho rozhodnutia vo výške 19.500,- Kč povolil odporcovi splácať v 200,- Kč mesačných
splátkach. Návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol, nakoľko táto žiadala určiť výživné od 14.11.2013,

teda pred podaním žalobného návrhu a vo výške 200,- €.

V zmysle § 142 ods. 2 OSP súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania
vzhľadom k čiastočnému úspechu navrhovateľky v vzťahu k uplatnenému nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho

písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204
ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).