Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115207214
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115207214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej

veci navrhovateľky: Ing. V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, zastúpená Mgr. Zuzanou Lányiovou,
advokátkou, so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, proti odporcovi v 1. rade: B. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. XXX/X, N. Nové W., a odporkyni v 2. rade: mal. W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., pracovisko K., v konaní
o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že odporca v 1. rade B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, N. I. W., nie je otcom maloletej
W. Z., nar. XX.X.XXXX, z matky V. Z., rod. Z., nar. XX.X.XXXX.

II. Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 30.3.2015 doručeným súdu dňa 1.4.2015 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že odporca v 1. rade nie je otcom maloletej W. Z., narodenej
XX.X.XXXX, z matky V. Z..

Odporca v 1. rade a kolízny opatrovník odporkyne v 2. rade s návrhom súhlasili.

Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh opisom skutočností, podľa ktorých sa maloletá narodila dňa
XX.X.XXXX, po rozvode jej manželstva s odporcom v 1. rade, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/11/2012, právoplatným dňa 3.7.2014. Spolužitie s odporcom v 1.
rade ukončili ešte v máji 2012, následne k obnoveniu spolužitia už viac nedošlo. V júni 2013 nadviazala
známosť s S. K., ktorá známosť nadobudla intímny charakter v auguste alebo septembri 2013 a s ktorým
od tejto doby žije v spoločnej domácnosti. Počas rozhodného obdobia pre počatie maloletej odporkyne
v 2. rade sa intímne stýkala iba s S. K., preto ho považuje za biologického otca maloletej a z uvedeného

dôvodu je zároveň vylúčené, aby bol odporca v 1. rade jej biologickým otcom. Meno maloletej odporkyne
v 2. rade bolo určené Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 11P/28/2015, právoplatným dňa
2.6.2015, v ktorom konaní bolo určené meno maloletej W..

Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 7.3.2016, potvrdil skutočnosti
uvádzané v návrhu. V januári 2012 podal na Okresný súd B. návrh na rozvod manželstva, a od mája
2012 nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Od tej doby sa s navrhovateľkou intímne nestýkal.

S uvedeným návrhom z toho dôvodu súhlasil.

Svedok S. K. uviedol, že s navrhovateľkou sa zoznámil v lete 2013, a nadviazali osobný, obojstranný
vzťah, ktorý následne nadobudol intímny charakter. Spoločnú domácnosť s navrhovateľkou v tej dobeneviedli, v čase rozhodnom pre splodenie maloletej W. však navrhovateľka nemala intímny vzťah s inými
mužmi, preto je presvedčený, že je otcom maloletej odporkyne v 2. rade. Cíti sa byť biologickým otcom
dieťaťa a v prípade, ak bude návrhu vyhovené, má záujem uznať otcovstvo voči maloletej W..

Kolízny opatrovník vzhľadom na vyjadrenie svedka a vzhľadom na písomné vyjadrenie odporcu v 1.
rade, doporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka S. K., oboznámil

sa s rodným listom odporkyne v 2. rade, s rozhodnutím Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P 11/2012
zo dňa 2.4.2014, s rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 11P/28/2015 zo dňa 5.5.2015, a zistil
nasledovný skutkový stav veci.

Maloletá odporkyňa v 2. rade sa narodila dňa XX.X.XXXX, po rozvode manželstva navrhovateľky a
odporcu v 1. rade. Otcovstvo voči nej v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine svedčí odporcovi v 1. rade, z

toho dôvodu bol ako otec dieťaťa uvedený v rodnom liste maloletej odporkyne v 2. rade. Navrhovateľka
a odporca v 1. rade však od mája 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, spolužitie od tej doby neobnovili
a intímne sa spolu počas celého tohto obdobia nestýkali. V júni 2013 nadviazala navrhovateľka známosť
s S. K., ktorá známosť v auguste 2013 nadobudla intímny charakter, a v čase rozhodnom pre počatie
maloletej odporkyne v 2. rade, sa tak navrhovateľka intímne stýkala len so svojim priateľom S. K.. Tieto

skutočnosti v konaní neboli sporné, a súd ich mal preukázané zhodným tvrdením účastníkov konania
aj svedka.

Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť,

že otcom dieťaťa je jej manžel.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný
a preto mu vyhovel, keď mal preukázané, že odporca v 1. rade, ktorému ako manželovi matky svedčí
zákonná domnienka otcovstva k maloletej W., nemôže byť jej biologickým otcom, pretože v čase

rozhodnom pre splodenie dieťaťa sa s jej matkou intímne nestýkal. V konaní bolo ďalej zhodnými
výpoveďami účastníkov a aj výpoveďou svedka preukázané, že otcom dieťaťa sa cíti byť S. K., s ktorým
sa v rozhodnom období matka dieťaťa intímne stýkala. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak,
ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
pričom plne úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože ich náhradu si v konaní
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.