Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 9C/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513213337
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3513213337.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci

navrhovateľa Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31383408,
zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom v Bratislave, Michalská 9, proti odporkyni Z. J., X.. G.
XX.XX.XXXX, L. H., P. XXX/XX, zast. JUDr. Máriou Karcolovou, advokátkou v Bratislave, Panenská 8,
o zaplatenie 99,17 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom

poplatku v sume 16,50 Eur a náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume
297,31 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporkyňu zaviazal k zaplateniu sumy 99,17 Eur s
9% ročným úrokom z omeškania od 27.04.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že dňa
11.07.2010 uzatvoril s odporkyňou poistnú zmluvu č. 1770031553 so začiatkom poistenia 07.11.2010,
predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania. Poistná zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. Poistná zmluva zanikla 26.04.2012 z dôvodu
nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote (storno pre neplatenie). Navrhovateľ písomne

odporkyni oznámil zánik poistnej zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu dlžného poistenia. Navrhovateľ
žiadal zaplatenie poistného za obdobie od 07.11.2011 do 26.04.2012 v sume 99,17 Eur.

Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.02.2015 č.k.
3Ro/1817/2013-20 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor. Uviedla, že predmetom poistnej zmluvy bolo

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, pričom táto bola uzatvorená
s odporkyňou ako zamestnancom spoločnosti CURADEN Slovakia, s.r.o. Odporkyňa bola v čase
uzavretia poistnej zmluvy súčasne konateľom aj spoločníkom tejto spoločnosti. Po poistnej udalosti-
poškodení mobilného telefónu vo vlastníctve tejto spoločnosti v držbe a užívaní odporkyňou si
odporkyňa chcela nárokovať poskytnutie dohodnutého poistného plnenia, ktoré jej však bolo zo strany
navrhovateľa odmietnuté s odôvodnením, že odporkyňa požíva okrem statusu zamestnanca aj status
konateľa a spoločníka tejto spoločnosti. Spoločnosť CURADEN Slovakia, s.r.o., bola nútená z dôvodu

odmietnutia poistného plnenia poskytnúť odporkyni a zakúpiť druhý mobilný telefón tak, aby odporkyňa
mohla riadne vykonávať svoju pracovnú činnosť. Odporkyňa žiadala o okamžité skončenie poistnej
zmluvy- od poistnej zmluvy odstúpila, a preto ročné poistné za obdobie od 07.11.2011 do 07.12.2012
už navrhovateľovi nezaplatila. Sám navrhovateľ zavinil a pri uzavieraní poistnej zmluvy odporkyňuneupozornil na súbeh statusu zamestnanca a funkcií u odporcu, ktorý už od samého počiatku priamo
vylučoval odporkyňu z predmetného poistenia. Odporkyňa po oznámení, že sa poistenie podľa poistnej
zmluvy na jej osobu nevzťahuje, logicky a dôvodne o predmetné poistenie nemala ďalej záujem. Došlo

k pochybeniu navrhovateľa, kedy bola odporkyňa zo strany navrhovateľa uvedená do omylu, že sa
dojednané poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania bude vzťahovať aj na
jej osobu. V poistnej zmluvy bolo výslovne uvedené ako povolanie odporkyne funkcia „manažér“, čo
možno považovať za synonymum štatutárneho orgánu. Skutočnosť, že je odporkyňa aj štatutárnym
zástupcom spoločnosti bola a musela byť navrhovateľovi známa už pri uzatváraní poistnej zmluvy.

Preto poistnú zmluvu považuje odporkyňa za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 49a, § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, keďže táto nezakladala nárok navrhovateľa na plnenie- platenie poistného
zo strany odporkyne. V prípade, ak by došlo k platnému uzavretiu poistnej zmluvy pri fikcii danosti a
určitosti právneho úkonu, vážnej vôle a absencie omylu, bola by poistná zmluva absolútne neplatná
aj z dôvodu nemožnosti dohodnutého plnenia v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený
záver potvrdzuje aj článok 12 bod 6 písm. b/ VPP, podľa ktorého poistenie ďalej zanikne, ak odpadla

možnosť, že poistná udalosť nastane. Poistná udalosť nastať nemohla, čo deklaroval aj navrhovateľ pri
odmietnutí poskytnutia poistného plnenia. U odporkyne žiadna poistná udalosť nemohla nastať, napriek
tomu však navrhovateľ poistnú zmluvu uzatvoril a bolo mu zo strany odporkyne hradené ročné poistné
vo výške 210,-Eur. Zaplatené poistné zo strany odporkyne možno považovať za bezdôvodné obohatenie
navrhovateľa na úkor odporkyne.

K odporu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že odporkyňa sa mohla sama rozhodnúť, či návrh na
uzatvoreniezmluvyprijmealebonie.MalamožnosťsasozmluvouaVPPriadneoboznámiť.Skutočnosť,
že disponuje VPP nepopiera. Ak teda odporkyňa vedela v čase uzatvorenia poistnej zmluvy a poznala
svoj status zamestnanca, konateľa a spoločníka v jednej osobe a súčasne pristúpila k uzatvoreniu

poistnej zmluvy, bola zmluva dojednaná platne. Následná nespokojnosť odporkyne s riešením poistnej
udalosti bola zrejme dôvodom na ukončenie poistného vzťahu, avšak so zánikom zmluvy z dôvodu
nezaplatenia poistného je spojená povinnosť uhradiť poistné za dobu do zániku poistenia. Odporkyňa
nepopiera, že poistné neuhradila. Neznalosť zákona neospravedlňuje.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z obchodného registra na navrhovateľa a spoločnosti
CURADEN Slovakia, s.r.o., Poistnou zmluvou- poistenie zodpovednosti na škodu spôsobenú pri výkone
povolania zo dňa 07.11.2010, výzvou na zaplatenie poistného- poistná zmluva č. 607/088295-5,
oznámením o zániku poistnej zmluvy zo dňa 13.08.2012, prehľadom zaplateného a nezaplateného
poistného, odporom proti platobnému rozkazu, dokladmi o zakúpení telefónov, vyjadrením odporkyne

k výzve na zaplatenie zo dňa 19.06.2013, vyjadrením navrhovateľa k odporu, písomným vyjadrením
odporkyne zo dňa 08.04.2016 a výsluchom odporkyne. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil,
nežiadal o odročenie pojednávania.

Z dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že dňa 07.11.2010 bola medzi ním ako poisťovateľom

a odporkyňou ako poistník/poisteným uzatvorená poistná zmluva- poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone povolania. Podľa obsahu tejto zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania
(ďalej len VPP), ktoré však navrhovateľ k návrhu ako dôkaz nepripojil. Predložila ich odporkyňa. Podľa
článku 1 týchto poistných podmienok, poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť poisteného za škodu,

ktorú poistený spôsobil a/ ako zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorým je právnická osoba
so sídlom na území SR alebo podnikajúca fyzická osoba s miestom podnikania na území SR alebo
organizačná zložka podniku, ktorá má sídlo na území SR, s ktorou je poistený v čase vzniku škody v
pracovnom, členskom alebo štátnozamestnaneckom pomere, a to zavineným porušením povinností pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pokiaľ táto zodpovednosť vznikla podľa § 179

Zákonníka práce alebo § 115 Zákona o štátnej službe, prípadne iných všeobecne záväzných právnych
predpisov Slovenskej republiky upravujúcich zodpovednosť poisteného za škodu v pracovnoprávnych
vzťahoch alebo štátnozamestnaneckých vzťahoch.

Z obsahu vyjadrení odporkyne z odporu a tiež vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že z titulu tejto poistnej

zmluvy si odporkyňa uplatnila nárok na poistné plnenie, ktoré jej však bolo odmietnuté z dôvodu, že
u svojho zamestnávateľa funguje aj v pozícii konateľky a spoločníčky. Na základe tejto skutočnosti je
odporkyňa toho názoru, že vzhľadom k nemožnosti poskytnutia poistného plnenia i v ktoromkoľvek inom
prípade je uzatvorená poistná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, keďže plnenia z nej sanikdy nemožno domôcť (a z tohto dôvodu ďalšie poistné už nezaplatila), zatiaľ čo navrhovateľ ukončil
poistnú zmluvu až po tom, čo odporkyňa nezaplatila poistné v stanovenej lehote na základe výzvy
navrhovateľa a požaduje zaplatenie poistného do zániku poistenia.

Z odporkyňou predložených VPP, konkrétne z čl. 3 bod 3 vyplýva, že sa poistenie nevzťahuje
na zodpovednosť za škodu, ktorú poistený spôsobil ako zamestnanec, ak je zároveň majiteľom,
spoločníkom, konateľom alebo členom predstavenstva zamestnávateľa.

Podľa § 788 ods.l Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela je povinná platiť poistné.

Podľa § 803 ods.1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo, nebola sporná ani výška
dohodnutého poistného. Spornou zostala iba skutočnosť, či je poistná zmluva uzatvorená platne.

Podľa § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Niet pochýb o tom, že tak navrhovateľ ako i odporkyňa uzatvorili zmluvu slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne. Otázkou však zostáva, či predmetom takejto uzatvorenej poistnej zmluvy je možné
plnenie. Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia
sa posudzuje zásadne objektívne a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu (počiatočná

nemožnosť plnenia).

V danom prípade je potrebné zamerať sa na to, čo sa sledovalo uzatvorením poistnej zmluvy. Je
zrejmé, že navrhovateľ zmluvu uzatváral za tým účelom, aby za dohodnutú odplatu (poistné) poskytoval
odporkyniochranuvprípadepoškodeniavecíjej zamestnávateľapriplnenípracovnýchúloh.Odporkyňa

zmluvu uzatvárala za tým účelom, aby v prípade, že veci zamestnávateľa pri plnení pracovných úloh
poškodí, bola chránená a škodu jej nahradil navrhovateľ. Za túto činnosť navrhovateľa bola povinná
platiť poistné. Z jednotlivých vyjadrení účastníkov však vyplýva, že povinnosť navrhovateľa poskytnúť
poistné plnenie by nikdy nevznikla, keďže zmluva bola s odporkyňou uzatvorená ako so zamestnancom,
ktorý bol zároveň v čase uzatvárania poistnej zmluvy aj spoločníkom a konateľom jej zamestnávateľa.

V tomto prípade VPP stanovujú (ako súd citoval vyššie) výluku z poistenia. Zo strany navrhovateľa
tak ide o faktickú nemožnosť plnenia v prípade poistnej udalosti. Napriek tomu, že poistné plnenie
nemohlo byť na základe uzatvorenej poistnej zmluvy nikdy poskytnuté, požaduje navrhovateľ zaplatenie
poistného tvrdiac, že odporkyňa uzatvorila zmluvu slobodne, mala možnosť sa s ňou oboznámiť. Táto
skutočnosť však žiadnu úlohu nehrá, keďže súd považuje uzatvorenú zmluvu za absolútne neplatný

právny úkon. Základným predmetom plnenia je poskytovanie poistnej ochrany, pričom však takúto
poistnú ochranu navrhovateľ odporkyni odmieta poskytovať. Na základe týchto skutočností súd návrh
navrhovateľa považuje za nedôvodný. Bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi požadovať od odporkyne
platenie poistného v prípade, že jej poistné plnenie poskytnuté nikdy nemôže byť.

Súd tiež uvádza, že odporkyňa v danom prípade vystupovala tiež v pozícii spotrebiteľa- poistná zmluva
je formulárovým typom zmluvy, kde obsah nemôže odporkyňa prakticky žiadnym spôsobom ovplyvniť.
VPP sú vopred nachystané, zmeny v zmluve možné nie sú. Bolo aj na navrhovateľovi, aby v čase, keď
uzatváral poistnú zmluvu preveril, či je odporkyňa osobou, ktorá zmluvu uzatvoriť môže a na ktorú sa
výluka z poistenia nevzťahuje. Navrhovateľ v čase uzatvárania poistnej zmluvy vedel, kde je odporkyňa

zamestnaná, pre koho vykonáva činnosť (toto je uvedené priamo v poistnej zmluve) a mal tak možnosť
overiť si, či nie je zároveň aj konateľom a spoločníkom u svojho zamestnávateľa priamo vo výpise z
obchodného registra, a to najmä za situácie, keď svoje postavenie v zamestnaní odporkyňa označila
slovom „manažér“. Navrhovateľ je poisťovacou spoločnosťou, preto určitá obozretnosť pri uzatváraní
zmluvy s klientom sa predpokladá. Súd tiež zdôrazňuje, že odporkyňa uzatvárala poistnú zmluvu online,

pričom ešte i ku dňu 16.06.2016 propaguje navrhovateľ tento druh poistenia na svojej internetovej
stránke ako poistenie „pre všetkých zamestnancov bez rozdielu“, pričom prakticky jedinú výnimku z tohto
poistenia uvádza hasičov, príslušníkov PZ, vodičov SAD, električiek, trolejbusov a rušňovodičov, ktorí
majú oprávnenie viesť vozidlo s hmotnosťou nad 3,5 tony. Je síce pravdou, že klient má možnosť natejto stránke prečítať si aj znenie VPP, avšak ak klient dostane informáciu v takejto skrátenej verzii,
považuje to väčšinou za dostatočné. V tomto smere súd poukazuje na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa

Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa bola v konaní úspešná, preto jej
patrí náhrada trov konania v celosti. Trovy odporkyne pozostávajú zo súdneho poplatku za odpor v sume

16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia. Tie boli určené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca odporkyne uskutočnil tieto
úkony právnej pomoci:
- prevzatie veci dňa 17.04.2013, za čo mu patrí odmena vo výške 16,60 Eur,
- podanie odporu na súd dňa 05.03.2015, za čo mu patrí odmena vo výške 16,60 Eur,
- písomné podanie zo dňa 12.04.2016, za čo mu patrí odmena vo výške 16,60 Eur,

- účasť na pojednávaní súdu dňa 16.06.2016, za čo mu patrí odmena vo výške 16,60 Eur (§ 10 ods.l
a § 14 ods.l písm.c/ citovanej vyhlášky).
Celkove tak tarifná odmena predstavuje 66,40 Eur.
Ku každému úkonu patrí paušálna suma náhrad- v roku 2013 vo výške 7,81 Eur, v roku 2015 vo výške
8,39 Eur, v roku 2016 vo výške 8,58 Eur, paušálna náhrada potom za všetky úkony predstavuje 33,36

Eur.
Ďalším hotovými výdavkami právneho zástupcu odporkyne je cestovné určené podľa § 15 a § 16 ods.4
horeuvedenej vyhlášky. Cestovné patrí právnemu zástupcovi odporkyne za deň 16.06.2016 za cestu
Bratislava- Nové Mesto nad Váhom a späť, t.j. za 220 km, pri spotrebe podľa technického preukazu
použitého vozidla 9,5 l/100km, pri cene PHM vo výške 1,260 Eur/liter (zdroj: www.natankuj.sk). Náhrada

za PHM tak predstavuje spolu 26,33 Eur (20,9 litra x 1,26 Eur) a paušálna náhrada 40,26 Eur (220 km
x 0,183 Eur). Celkove tak cestovné za tento deň predstavuje 66,59 Eur.
Právnemu zástupcovi odporkyne patrí podľa § 17 ods.l citovanej vyhlášky náhrada za stratu času, a to
za deň 16.06.2016, za 6 polhodín, v roku 2016 á 14,30 Eur, t.j. spolu vo výške 85,80 Eur.
Celkove potom trovy právneho zastúpenia patria vo výške 252,15 Eur. K nim patrí DPH s výnimkou

náhrady za PHM), keďže právny zástupca odporkyne preukázal, že je platcom tejto dane. Trovy
právneho zastúpenia tak patria vo výške 297,31 Eur. Navrhovateľ bol preto zaviazaný k zaplateniu trov
konania spočívajúcich v súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur a k zaplateniu trov konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia vo výške 297,31 Eur. Tieto trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť
odporkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporkyne (§ 160 ods.l

a § 149 ods.l O.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nové Mesto nad Váhom. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu,
ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1,2,3 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.