Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/692/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613205671
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4613205671.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: Z. I., nar. XX. XX. XXXX,
bydlisko K. XXX, zastúpeného: Mgr. Štefan Slováčik, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 34, proti
odporcom: 1/ S. P. nar. XX. XX. XXXX, 2/ D. P., nar. XX. XX. XXXX, obaja odporcovia bydlisko K., Z.
XXX/XX, zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám.
M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, za ktorú koná JUDr. Miroslav Slávik, konateľ a advokát, o splnenie
povinnosti a náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa
13. mája 2015 pod č.k. 7C/229/2013-125, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti odporcom na vlastné náklady odstrániť
stavbu - oplotenie s pevným základom z parcely č. XXX, záhrady o výmere XXXmX, parcela registra
„C“, zapísanej na LV č. XXX, vedenú Katastrálnym úradom v Nitre, Správou katastra Topoľčany, pre
okres Y., obec K., kat. územie K. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd
napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je
nárok navrhovateľa podľa § 135c OZ, ktorým sa domáhal odstránenia oplotenia postaveného odporcami
na jeho pozemku. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že predmetná stavba stojí na jeho pozemku na
parc. č. XXX - záhrady o výmere 322m2. Odporcovia v priebehu celého konania tvrdili, že plot postavili
na tom istom mieste, kde stál pôvodný. Za podstatný však považoval záver znaleckého posudku znalca
Ing. Štefana Špačeka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že odporcovia svojím oplotením nezasahujú do
pozemku navrhovateľa. Oplotenie medzi pozemkami účastníkov konania je postavené správne. Znalec
analyzoval geometrické plány vyhotovené v poslednom období na objednávky účastníkov konania a ani
v jednom prípade nebol konštatovaný nesúlad právneho stavu so skutočnosťou. Z uvedených dôvodov

žalobu zamietol. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 OSP a navrhovateľa neúspešného v
konaní zaviazal zaplatiť 474,12 eura na účet súdu. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia (§ 151 ods. 3 OSP).

Navrhovateľ napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
vyhodnotil skutkový stav jednostranne v jeho neprospech, rozhodnutie nemá náležitosti § 157 ods.

2 OSP. V závere uviedol, že odporcovia si nesplnili povinnosť vyplývajúcu im zo stavebného zákona
v ohlasovacej povinnosti, prvostupňový súd sa nezaoberal protizákonnosťou postavenia oplotenia.
Znalecký posudok považoval za nedostatočný a nepresvedčivý, znalec sa nezaoberal, v akom rozsahu
oplotenie zasahuje do jeho vlastníctva. Oplotenie malo byť postavené na pozemku odporcov a nie nahranici pozemkov. V závere namietal rozhodnutie v časti náhrady trov konania štátu, pretože znalecké
dokazovanie nebolo ním iniciované. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 OSP
zmenil a jeho návrhu vyhovel.

Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedli, že rozhodnutie zodpovedá požiadavkám § 157 ods. 2 OSP. Postavenie
plotu oznámili stavebnému úradu a námietka navrhovateľa o nesplnení ich povinnosti vyplývajúcej
zo stavebného zákona nie je predmetom tohto konania. Poukázali na závery znaleckého posudku, z

ktorého jednoznačne vyplýva, že nezasahujú do pozemku navrhovateľa. Znalec reagoval na námietky
navrhovateľa k znaleckému posudku a presvedčivo zdôvodnil svoje závery. Vykonanie ohliadky
vzhľadom na vykonanie znaleckého dokazovania by neprinieslo nič nového v skutkovom stave. Uplatnili
si náhradu trov odvolacieho konania v sume 87,50 eura.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti§205anasl.OSP,preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa,byťviazanýrozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa,
pretože odvolací súd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP), bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniaasverejnýmvyhlásenímrozsudku(§214ods.2vspojenís§156ods.3OSP)

dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový
stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej, ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Navrhovateľ v danej veci namietal odňatie jeho možnosti pred súdom konať postupom súdu v procese
vykonávania dokazovania a hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania.

Predtým, ako odvolací súd pristúpil k prejednaniu odvolania vo veci samej, zaoberal sa námietkami
odvolania navrhovateľa spočívajúcimi v nedostatočnom zdôvodnení rozhodnutia podľa § 157 ods. 2

OSP a nevykonaní navrhnutého dôkazu ohliadkou na mieste samom.

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 OSP), a nie účastníkov konania (viď uznesenia najvyššieho
súdu sp. zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012, 3 Cdo 2012/2012, 4 Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012, 6

Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011).

Nevykonanie určitého dôkazu (nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal ten - ktorý dôkaz)
môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúcich prípadne k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia, nie však procesnú vadu (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno
vyvodiť, že odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.Navrhovateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdu, ku ktorým dospel v
procese dokazovania, môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu konania. Ak k tejto nesprávnosti v súdnom
konaní dôjde, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Tým, že

prvostupňový súd nevykonal navrhnutý dôkaz, nezaťažil konanie vadou majúcou za následok zrušenie
rozhodnutia.

Navrhovateľ ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Ani táto jeho námietka nie je dôvodná.

Vzmyslečl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôd(ďalej„dohovor“),každýmáprávonato,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“)
a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho

rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska
práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať
aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj

napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia
a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok
Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-
III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť
č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že
„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36

ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie
musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp.
zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil,

že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnenímnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový súd postačujúco odôvodnil svoj
rozsudok. Námietka navrhovateľa, že súd „vytiahol“ z vykonaného dokazovania len tie časti, ktoré sa
mu podľa úvah hodili na odôvodnenie rozhodnutia, je nedôvodná. Odvolanie navrhovateľa v tejto časti
pozostáva len z citácie rozhodnutí a ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, neuviedol, čo prvostupňový súd

v rozhodnutí ako dôkaz opomenul uviesť, prípadne ktorý vykonaný dôkaz nesprávne vyhodnotil. Jeho
námietka, že sa nezaoberal porušením stavebného zákona, je v danej veci irelevantná. Súd je viazaný
návrhom účastníka konania a pokiaľ mal navrhovateľ za to, že odporcovia porušili stavebný zákon, ako
sused mal možnosť riešiť uvedený stav iným spôsobom. Predmetom konania je odstránenie oplotenia
postaveného podľa tvrdenia navrhovateľa na jeho pozemku.

Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil.

Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi

pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (odsek 2).

Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadi
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (odsek 3).
Konanie o vyporiadaní neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a kde súd nie je viazaný návrhmi účastníkov (§ 153 ods.
2 OSP). O neoprávnenú stavbu ide v prípade, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je treba, aby bola zriadená celkom na cudzom
pozemku; postačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti. V takomto prípade nie je možné vlastníkovi
pozemku prikázať stavbu, ktorá je sčasti umiestnená mimo jeho pozemku. Zo zákona vyplýva, že nie

je možné nariadiť odstránenie stavby tam, kde to nie je účelné. Účelnosť odstránenia neoprávnenej
stavbyjepotrebnévždyhodnotiťobjektívne,t.j.sprihliadnutímkuvšetkýmokolnostiam,povahekaždého
jednotlivého prípadu. V rámci voľnej úvahy sa musí prihliadnuť tiež k povahe a rozsahu hospodárskej
straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe býva alebo
nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku alebo

naopak, či staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí. Na druhej strane je potrebné prihliadnuť i k
dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie.

Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka sleduje vyporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkom
pozemku a neoprávneným stavebníkom. Zákon pritom uvádza riešenia, ktoré budú prichádzať do úvahy

tam, kde nejde o výpočet taxatívny, ale demonštratívny.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka správne prihliadal ku
všetkým okolnostiam v danej veci. Odporcovia postavili oplotenie na hranicu pôvodného oplotenia.
Pôvodné oplotenie postavil ich právny predchodca Y., ktorý na pojednávaní uviedol, že pôvodná hranica

bola vytýčená v roku 1957 za jeho prítomnosti, za prítomnosti jeho rodičov a navrhovateľa. Navrhovateľ
v roku 1971 postavil na jeho pozemku garáž. Navrhovateľ na pojednávaní nemal žiadne pripomienky
k tvrdeniu svedka. Podľa vyjadrenia svedka F.. G. Q. zásah spočíva v 7 až 12 cm, čo bolo spôsobené
zrejme postavením širšieho základu. Súd vo veci správne nariadil znalecké dokazovania a správne
vychádzal zo záverov znaleckého posudku, vypočul na pojednávaní znalca k námietkam navrhovateľa.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že odporcovia nezasahujú do
pozemku navrhovateľa.

Vychádzajúc z ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka odvolací súd, rovnako ako súd prvého
stupňa, dospel k záveru, že v danom prípade odstránenie stavby nie je dôvodné. Navrhovateľ neuniesol

dôkazné bremeno o tom, že odporcovia mu zasahujú do pozemku 30 cm, preto rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 OSP potvrdil.Odvolací súd potvrdil rozsudok v časti náhrady trov konania štátu. Znalecké dokazovanie bolo nariadené
za účelom zistenia skutkového stavu, vyžadujúce odborné posúdenie. Navrhovateľ bol v konaní
neúspešný, preto ho prvostupňový súd správne zaviazal znášať trovy znaleckého dokazovania (§ 148

ods. 1 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 151 ods. 3 v spojení s § 224 ods. 4 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.