Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. júl 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/446/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815211043
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815211043.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu:

SECAPITAL S.á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburské veľkovojvodstvo,
zast. IURIDICA LEGAL, s.r.o., Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o, so sídlom Jilemnického 30, Martin,
IČO: 36715352, proti žalovanému: C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. Č.. XXX, XXX XX Ž., o zaplatenie
2.746,42 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.746,42 eur spolu so

zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.746,42 eur od 27.05.2014 do
zaplatenia.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 28.05.2013 právny dokument s názvom
„Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“. V preambule uvedeného dokumentu je špecifikovaná výška
dlhu žalovaného vo výške 2.919,42 eur, ako aj dôvod vzniku dlhu, t. j. nesplatenie splátok vyplývajúcich
z úverovej zmluvy / zmluvy o pôžičke č. 5002550 (ďalej len „zmluva“), ktorú žalovaný uzavrel so

spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý
úver / pôžička vo výške 2.501,82 eur. Celkovo sa dlžník zaviazal uhradiť 5.326,27 eur. Žalobca sa stal
vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 07.03.2013. V uvedenej
Dohode došlo na základe pisárskej chyby k nesprávnemu označeniu právneho predchodcu žalobcu
(správne má byť Consumer Finance Holding, a.s.). Žalovaný uznal dlh čo do zvyšku a výšky a dlh sa
zaviazal uhradiť formou 101 mesačných splátok. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 7% ročne.
Celkovo sa tak žalovaný zaviazal k úhrade k úhrade 3.554,23 eur. Dňa 05.03.2014 uzavrel žalobca a

žalovaný dodatok, na základe ktorého došlo k zmene splátkového kalendára a výšky splátok. Žalovaný
sa tak v dodatku zaviazal svoj vyššie uvedený dlh uhradiť v celkovej výške 3.806,58 eur, a to formou 116
mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil dlh tak, ako sa zaviazal, t. j. v dohodnutých
termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 7 v dôsledku omeškania žalovaného so
splátkou splatnou dňa 26.05.2014 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti neuhradil
nič. Celková dlžná čiastka predstavuje ku dňu podania žaloby 2.746,42 eur.

Žalovaný požiadal o možnosť zaplatiť dlh v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením
žalovaného a vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:Žalovaný na pojednávaní požiadal, v prípade že ho súd zaviaže zaplatiť žalobcovi dlh, aby mu súd
umožnil zaplatiť tento dlh na splátky po 20 eur mesačne, z toho dôvodu, že je nezamestnaný, je

evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, poberá len sociálne dávky vo výške 123,- eur, manželka
tiež poberá sociálne dávky vo výške 123,- eur. Majú spolu ešte 3 maloleté deti, ktoré potrebujú
zabezpečiť. Bývajú u jeho rodičov. O tom, či vlastnoručne podpísal Uznanie dlhu a Dohodu o zaplatení
dlhu, či ju čítal a akým spôsobom došlo k uzavretiu dohody uviedol, že nejaký pán došiel za ním do
miesta jeho bydliska kde býva a dal mu uvedený papier podpísať. On to podpísal. Zároveň súdu potvrdil,

že na Dohode o uznaní dlhu je jeho podpis. Pokiaľ ide o Dodatok č. 1 zo dňa 03.05.2014, tak rozhodne
poprel, aby podpis na tomto dodatku pochádzal z jeho ruky. Všeobecné obchodné podmienky nečítal,
ani ich voľným okom na pojednávaní nemohol prečítať, nakoľko sú pre neho nečitateľné, pretože sú
drobným písmom. Úverovú zmluvu, resp. zmluvu o poskytovaní účelovej pôžičky nečítal, pripustil, že je
na nej jeho podpis. Podľa jeho slov dostal v hotovosti do ruky 21.000,- Sk. Nevedel uviesť, po koľko mal
splácať mesačne. Na záver ešte raz poprel, aby podpis na dodatku pochádzal z jeho ruky.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Pokiaľ sa týka tej
skutočnosti, že mali súdu predložiť originál zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 28.04.2009
a Dodatku č. 1 zo dňa 05.03.2014, toto súdu predložiť nemohli, lebo právny predchodca žalobcu im
oznámil, že takéto listiny im poskytnúť nemôže. Bez ohľadu na to, žalobca trval na podanej žalobe v

celom rozsahu.

Na základe Žiadosti a zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 12.05.2009 č. 5002550, rukou
dopísané číslo 798000778, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok, IČO: 35 923 130, poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.501,82 eur pri úroku

24,01% a RPMN 24,01%, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 97 mesačnými splátkami po 54,91 eur. V
zmluve neboli uvedené termíny splatnosti jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Konečná
splatnosť úveru bola v zmluve uvedená 97 mesiacov.

Z žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že dňa 20.11.2009, bola Zmluva

vypovedaná (položka v prehľade označená ako pokuta vypovedanie). Z listu zo dňa 11.08.2015
označeným ako „Zosplatnenie dlhu“ vyplýva, že nakoľko nedošlo zo strany žalovaného k úhrade jeho
záväzku tak, ako sa zaviazal, dostal sa do omeškania so splátkou splatnou dňa 26.05.2014, a preto
došlo k zosplatneniu dlhu.
Listom zo dňa 26.03.2013 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila žalovanému, že

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.
(postupca), postúpila svoju pohľadávku, ktorá žalovanému vyplýva zo Zmluvy č. 5002550 zo dňa
20.05.2009, na žalobcu (postupníka) a zároveň, že k vymáhaniu dlhu žalobca splnomocnil spoločnosť
KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. .

Spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. zaslala žalovanému dokument nazvaný „Uznanie
dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“, ktorého obsahom je uznanie dlhu zo strany žalovaného vyplývajúceho z
úverovejzmluvyč.5002550podpísanejmedzidlžníkom-žalovanýmaE.S..D..stým,žedlhpredstavuje
sumu 2.919,42 eur a pozostáva zo základnej istiny 2.879,70 eur a úrokov z omeškania 39,74 eur. Podľa
tohto dokladu žalovaný prehlasuje, že svoj dlh voči veriteľovi uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje

sa ho uhradiť formou mesačných splátok podľa dohody a zároveň sa zmluvné strany dohodli na úročení
splátok pri úrokovej sadzbe 7% ročne. Obsahom dohody je ďalej rozpis 100 mesačných splátok po 35
eur + posledná 101. splátka vo výške 54,23 eur s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol 26.06.2013
a poslednej mal byť dňa 26.10.2021. V bode 12 dohody je uvedené, že dlžník prehlasuje veriteľovi, že v
zmysle §401 Obchodného zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť uvedený dlh na

10 rokov. Žalovaný podpísal uvedený dokument, pričom v tomto už bol predtlačený dátum podpísania
dňa 28.05.2013.

Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) Zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľaustanovenia§4ods.1,2Zák.č.258/2001Z.z.,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva

o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j),

k)a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou
bola uzatvorená dňa 12.05.2009 zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je svojím obsahom zmluvou

spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť
akúkoľvek zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného

zákonníka,došlobykznevýhodneniupostaveniažalovanéhoakospotrebiteľavdanomprávnomvzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 2.501,82 eur a žalovaný sa tento úver zaviazal uhradiť pravidelnými 97
mesačnými splátkami po 54,91 eur pri ročnom úroku 24,01% a RPMN 24,01%.

Ďalej súd mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o
spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 písm. 4), a to údaj o termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky bez
rozdelenia istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je

ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je
naplnená dikcia 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona. Podľa zmluvy lehota splatnosti je 97 mesiacov.
Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom

o spotrebiteľských úveroch.
Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch, a to podľa vyššie uvedených ustanovení je, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných

údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012).

Súd zistil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovanými ustanoveniami Zák.
č.258/2001 Z.z. a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a inýchpoplatkov.Vzhľadomnakonkrétnechýbajúceúdajevúverovejzmluveatiežvzhľadomnato,žežalovaný
úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za
platnú,avšakposkytnutýúverpovažovalpodľacitovanéhoustanovenia§4ods.3Zák.ospotrebiteľských

úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj
bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní
premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná
trojročnápremlčaciadoba,atovzmyslezásady,žejetonaprospechspotrebiteľa,pretoževObchodnom

zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná.

Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19.06.2013 taktiež jednoznačne konštatoval, že v
spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa, a to aj čo sa týka
premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje podľa

Občianskeho zákonníka aj u zmluvy o úvere.

V danej veci súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Zmluvu zo dňa 12.05.2009
vypovedal dňa 20.11.2009. Nasledujúcim dňom 21.11.2009 žalobca, resp. jeho právny predchodca,
mohol právo vykonať po prvý raz a teda týmto dňom začala plynúť aj premlčacia doba, ktorej posledný

deň pripadol na deň 21.11.2012. Teda súd má za to, že uvedeným dňom 21.11.2012 sa premlčali všetky
nároky zo Zmluvy zo dňa 12.05.2009.

Žalobca podal na súd žalobu až dňa 04.12.2015 s tým, že si uplatňuje svoj nárok nie na základe Zmluvy
zo dňa 12.05.2009, ale na základe Uznania dlhu zo dňa 28.05.2013, ktorú však súd vyhodnotil ako

nekalú obchodnú praktiku.

V uznaní dlhu a dohode o zaplatení dlhu absentuje informácia o tom, že dlžník má uznať premlčaný dlh
a ako to vyplýva aj z výpovede žalovaného na pojednávaní, žalovaný len podpísal ti, čo mu predložil
nejaký pán, ktorý za ním došiel. Poprel však svoj podpis na Dodatku k Dohode zo dňa 05.03.2014. Na

pojednávaní taktiež neuviedol ani to, že by bol informovaný o premlčaní dlhu.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia §558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Súd k Uznaniu dlhu a dohode o zaplatení dlhu uvádza, že táto upravuje právne vzťahy, ktoré vyplývajú
zo spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o formulárovú dohodu pripravenú mandatárom žalobcu, kde návrh
vopred pripravil veriteľ pre dlžníka. Vzhľadom k predformulovanému obsahu uznania možno mať vážne
pochybnostiotom,žeskutočnýprejavvôledlžníkazodpovedájejobsahu.Iniciatívakuzatvoreniutakejto
dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi len na podnet osôb

konajúcich v mene mandatára žalobcu. Súd nezistil žiadnu snahu dlžníka riešiť jeho naturálny záväzok.
Pre dlžníka môže odstrašujúco pôsobiť zastúpenie veriteľa „vymáhačskou“ spoločnosťou a uvedenie
veľmi vysokej pohľadávky s prísľubom splácania v relatívne nízkych splátkach.

Celé konanie a postup žalobcu súd považuje za v rozpore s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi,

a to s poukazom na postup uzatvárania uznania dlhu, keď žalobca hromadne zasiela takéto formuláre
spotrebiteľom, čo je súdu známe z jeho činnosti, a to za účelom dosiahnutia zaplatenia aj premlčaných
pohľadávok.

Takýto postup je rozhodne v rozpore s európskou líniou ochrany spotrebiteľa definovanou v čl.

169Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv EÚ. Uzatvorenie takejto dohody
je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pretože pri uzatváraní uznania neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli
využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie nielen premlčaného záväzku spotrebiteľa, ale aj záväzku
vo výške v akej neexistoval. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej

dohodysispotrebiteľzhoršilsvojezmluvnépostavenieauzatvorenietejtodohodyprivodilospotrebiteľovi
značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rovine verejnoprávnej ochrany
spotrebiteľa upravenej ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné
okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uznaní dlhu považovať
za nekalú obchodnú praktiku.

Nekalosť obchodnej praktiky je potrebné posúdiť s ohľadom na ust. §8 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je

zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky
a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohodou sa dodatočne upravujú

práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za súčasť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskú zmluvu. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej
zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na uznanie dlhu. Rovnako aj právny
režim celej citovanej Smernice.

Uzavretie dohody o uznaní dlhu vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky a takejto nemožno priznať
ochranu, iba že by žalobca preukázal, že dlžník si bol vedomý skutočnosti, že napriek tomu, že v prípade
premlčania dlhu nemožno veriteľovi nárok priznať v súdnom konaní, teda poznal účinky premlčania,chcel aby nastali účinky uznania dlhu, teda že by preukázal úplný a vážny úmysel dlžníka plniť pri plnej
vedomosti o následkoch a účinkoch premlčania, teda že sa jednalo o individuálne dojednanú doložku -
zmluvu, kedy spotrebiteľ bol informovaný o všetkých podmienkach a povinnostiach takéhoto úkonu.

V súdenej veci však bola zo strany žalobcu uzavretá dohoda, v ktorej žalovaný okrem čiastočne
premlčaného záväzku, uznal celkový záväzok, ktorý ani v takejto výške, v akej bol uznaný neexistoval,
a to s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §4 ods. 8 zákona č. 250/2007Z.z. o
ochranespotrebiteľa,pretožepriuzatváranídohodynebolidodržanéprincípydobromyseľnosti,čestnosti
a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku, resp. dosiahnuť
predĺženie premlčacej doby.

Z uvedeného dôvodu je potom potrebné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne

neplatný právny úkon uzavretý medzi žalobcom a žalovaným a nazvaný ako uznanie dlhu a dohoda o
zaplatení dlhu.

V uvedenom dokumente nie je uvedené, že ide o premlčaný dlh, teda že v prípade súdneho konania
nemožnotakýtonárokveriteľovipriznaťapredstavujelentzv.„naturálnu“pohľadávku.Akotovyplývaajz

výpovede žalovaného na pojednávaní, žalovaný, ktorý podpísal uznanie dlhu, nevedel o jeho premlčaní.
Uvedená skutočnosť má za následok, že na základe takéhoto uznania dlhu nie je možné vymáhať
uznaný dlh, nakoľko dlžník nevedel o premlčaní dlhu, a preto uznanie dlhu nemá právne následky podľa
ustanovenia §558 Občianskeho zákonníka.

Keďže v tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý je potrebné posudzovať výlučne podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, tak žalovaný ani nemohol prehlásiť, že v zmysle §401 Obchodného
zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť dlh na 10 rokov, keďže uvedené
ustanovenie je možné použiť iba v obchodnoprávnych vzťahoch a keďže vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je vzťahom občianskoprávnym, tak zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k predlženiu

premlčacej doby právne relevantným spôsobom podľa Obchodného zákonníka.

Keďže súd mal preukázané, že žalovaný nevedel o premlčaní nároku a nemal preukázané, že dohoda o
uznaní dlhu bola vyjednaná ako individuálna doložka, nemohli nastať účinky uznania dlhu a ani začiatok
plynutianovejdesaťročnejpremlčacejdoby. Taktiežuviedol,žepodpisnadodatkukzmluvenepochádza

z jeho ruky. Tiež ani dlh vo výške v akej bol uznaný neexistoval. Keďže celý dlh sa stal splatným
na základe výpovede zmluvy dňa 21.11.2009, kde premlčacia doba uplynula dňa 21.11.2012, pričom
žalobca podal na súd žalobu až dňa 04.12.2015, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej doby podľa
ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, náhradu trov konania si však neuplatnil, a preto mu
súd ani náhradu trov nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.