Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230180
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114230180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
9C/298/2014-39 zo dňa 19.02.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu 1.stupňa okrem výroku II., ktorým súd 1.stupňa vyslovil, že Okresný súd

Humenné v konaní vedenom pod sp.zn. 15Er/984/2009 porušil právo žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

Zrušuje rozsudok vo výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a v tejto časti konanie zastavuje.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. II. rozhodol

o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15Er/984/2009. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. IV.
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je náhrada
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom prvostupňového súdu pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci

15Er/984/2009 Okresného súdu Humenné. V tomto exekučnom konaní žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 02.11.2009.Uznesením zo dňa 21.6.2011 bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2011.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2, zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 ustanovuje 15 dňovú lehotu na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ústavný súd
vo viacerých viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že táto lehota neplatí v prípade negatívneho
rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uvedené
platilo aj pred 01.06.2010. Okrem toho rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím nezákonným, pretože v danom prípade nebola žiadnym

príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť takého rozhodnutia.

Pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania je nutné vziať do úvahy dve zložky práva na spravodlivý
proces, a to právo účastníka, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá v primeranej dobe, a zároveň
všeobecnú požiadavku, aby v konaní bolo postupované v súlade s právnymi predpismi a bola zaistená
spravodlivá ochrana pre účastníka. Je teda zrejmé, že v prípadoch keď pre rozhodnutie súdu nie je

zákonom určená lehota, nie je možné vychádzať z nejakej abstraktnej doby konania, ktorá by mohla
byť z pohľadu zákona č. 514/2003 Z.z. považovaná za primeranú. Je treba prihliadať ku konkrétnym
okolnostiam individuálneho prípadu.

Pri skúmaní existencie prieťahov v konaní v individuálnom prípade je potrebné prihliadať k zložitosti

prípadu, chovaniu poškodeného, postupu príslušných orgánov a významu konania pre poškodeného.
Konanie súdu v prípade podania žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia smeruje buď k vydaniu
poverenia (úplného alebo čiastočného) alebo k zamietnutiu žiadosti. Ani konanie, ktorého výsledkom je
zamietnutie poverenia nemôže trvať neobmedzene ale iba primeranú lehotu.

V prejednávanej veci OS Humenné obdržal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
02.11.2009. Rozhodnutie o zamietnutí tejto žiadosti bolo vydané dňa 21.6.2011, teda až po uplynutí 19
mesiacov. Keďže v prejednávanej veci bola vyššie uvedená lehota prekročená o 6 mesiacov, dospel súd
ku konštatovaniu, že k zbytočným prieťahom v konaní a teda k nesprávnemu úradnému postupu došlo.

Od účinnosti zákona č. 514/2003, t.j. od 1.7.2004, konštatovanie porušenia práva na konanie bez
prieťahov je žalovateľným nárokom, ktorý možno uplatniť proti štátu ako jeden z právnych prostriedkov
uspokojenia nemajetkovej ujmy (škody) spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
moci. Nárok na náhradu škody proti štátu v zmysle zákona č. 514/2003 je občianskoprávnym nárokom.

Prejednanie takéhoto nároku, ako aj rozhodnutie o ňom patrí do právomoci všeobecného súdu. V
súvislosti s právomocou ústavného súdu vyplývajúcou z 51. 127 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné
rozlišovať medzi konaním o ústavnej sťažnosti v zmysle tohto 51. článku, a konaním, predmetom
ktorého je nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Uvedené rozlišovanie vylučuje kolíziu právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným

súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mohol aj bez návrhu žalobcu vo výroku rozsudku konštatovať
nesprávny úradný postup. V tejto súvislosti sa komparatívne poukázalo na českú právnu úpravu a
rozhodnutie NR ČR vo veci sp. Zn. 30Cdo/1684/2010.

Pokiaľ ide o náhradu škody, túto súd nepriznal. Tvrdená majetková ujma vo výške 2187,54,- eur, ktorá
mala vzniknúť tým, že pohľadávka pôvodne priznaná rozhodcovským rozsudkom nemôže vyť viac
priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, žalobcovi nevznikla.

Podľa ustanovenia § 112 O.z., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Je teda zrejme, že napriek zamietnutiu žiadosti,
nič nebránilo žalobcovi uplatniť si pohľadávku znovu na súde, pričom by exekučné konanie nemalo

žiadny vplyv na premlčaciu dobu. Ničotný rozhodcovský rozsudok samozrejme prekážku res iudicata
nepredstavuje. Škoda spôsobená stratou pohľadavky môže byť žalobcovi priznaná pri prieťahoch v
súdnom konaní iba vtedy, ak by preukázal, že v konaní by uspel a zároveň, že jeho pohľadávka by bola
aj reálne vymožiteľná.Pokiaľ ide o návrh na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, túto súd nepriznal, nakoľko morálne
zadosťučinenie je postačujúce.

Medzi základné prvky imateriálnej ujmy právnickej osoby patria skutočnosti viažuce sa k právnickej
osobe ako samostatnému právnemu celku. Nemožno však úplne opomenúť nepríjemnosti spôsobené
členom vedenia spoločnosti a zohľadniť ich, ak keď v obmedzenej miere.

Pri nepriznaní imateriálnej ujmy v peniazoch súd prihliadal na to, že žalobcom bola obchodná spoločnosť
vyznačujúca s problematickým spôsobom podnikania, ako to vyplýva aj z príloh k vyjadreniu k
žalobe predložených žalovaným, čo samozrejme nepriaznivo ovplyvňuje jej povesť. Okrem toho
rozhodcovským rozsudkom judikované právo žalobcovi nepatrilo pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
Z hľadiska žalobcu nešlo ani o konanie pre neho s osobitným významom. Žalobca nepreukázal, aby
práve posudzovaným exekučným konaním došlo k nepriaznivému ovplyvneniu jeho podnikateľských

postupov, nakoľko ďalej na nebankovom trhu poskytovania peňažných prostriedkov masívne podniká
a zároveň sú neustále jeho praktiky predmetom množstva súdnych konaní týkajúcich sa ochrany práv
spotrebiteľov.

Ďalej zamietol i návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na

OkresnomsúdePrešovpodsp.Zn.7C/6/2010.Ustanovenie§109ods.2psím.C)O.s.p.umožňujesúdu,
ak neurobí iné vhodné opatrenia prerušiť konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutiesúdu,aleboaksúddalnatakétokonaniepodnet.Voveci,vktorejbolipoloženéprejudiciálne
otázky, ide o žalobu, kde voči žalobcovi bola vymožená pohľadávka judikovaná rozhodcovským súdom
a súd žiadosť o udelenie poverenia nezamietol, resp. exekúciu nezastavil. Ide teda presne o opačnú

situáciu, aká je v prejedávanej veci. Pre prejedávanú vec je dôležité, že k zamietnutiu žiadosti o
udelenie poverenia došlo aplikáciou vnútroštátneho práva a nie práva komunitárneho. Je teda zrejmé,
že odpoveď na položene prejudiciálne otázky, nemôže mať vplyv na prejedávanú vec. Na záver dodal,
že na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je právny nárok ale postup podľa
uvedeného ustanovenia je čiste na úvahe súdu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa rozhodlo na základe a s
použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval

hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejtoneprípustnejinterpretácii,dopustilsanesústredenéhopostupu,ktorýmádôsledokvnesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z.
pretože svojím rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Stav právnej neistoty existuje vždy do času kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade

zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Súdu neprislúši polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami. Musí aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lége ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne
neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,

ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe a teda aj práva na spravodlivý súdny
proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol,
že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležité, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej
súdnej agendy atď. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právu

na prerokovanie veci v primeranej lehote. Žalobca takýto záväzok nemá.

Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom je jednoznačne preukázané, ženesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku.
Okrem toho, ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu
návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konania o prejudiciálnej otázke, ktorou

je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe
ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci
samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Proti rozsudku, a to konkrétne proti výroku o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podal včas odvolanie i žalovaný. Poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia je
v tejto časti nepreskúmateľné, zmätočné, nedáva odpovede na základné otázky, ktoré sa v súvislosti
s prezentovaným záverom objavujú. Ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. celkom
zjavne podmieňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch minimálne uskutočnením úvahy,
že konštatovanie porušenia práva nie je v danom prípade dostatočným zadosťučinením. Samotné
ustanovenie 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ale neupravuje v akej forme, či podobe má byť

konštatovanie porušenia práva uskutočnené a určite neustanovuje možnosť, aby všeobecný súd
výrokom rozsudku konštatoval porušenie práva. Nesprávnym je i záver o tom , že súd môže priznať
zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia práva i bez výslovného návrhu žalobcu. Tento záver
bol odôvodnený len strohým odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 30Cdo
1684/2010 a komparatívnym poukázaním na českú právnu úprava. Česká právna úprava je v danej

otázke odlišná a preto neobstojí ani odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky. Súd v
konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je viazaný petitom a nemôže poskytnúť
zadosťučinenie, ktorého sa žalobca nedožadoval a ktoré nebolo predmetom jeho žaloby. Žalovaný preto
žiadal, aby rozsudok v napadnutej časti bol zmenený a žaloba zamietnutá. Alternatívne požadoval
rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozsudok v napadnutej

časti zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť.

Odvolacísúdvzmyslezásaduvedenýchvustanovení§212O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudokspolu
skonaním,ktorémupredchádzalo,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúladesustanovením§
214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu 22.06.2016

a zistil, že len odvolanie žalovaného je dôvodné a odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Vo veci, s výnimkou výroku o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny
záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič

nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu 1. stupňa, na
ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu poukazujúcu na nemožnosť aplikácie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 táto je právne bezvýznamná. Pri rozhodovaní sa totiž

vychádzalo z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012.

V danom prípade nesprávny úradný postup má spočívať v nedodržaní 15 - dňovej zákonnej lehoty
stanovenej ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Táto 15 - dňová zákonná lehota sa výslovne vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom. Ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Pre zamietnutie žiadosti
Exekučný poriadok žiadnu zákonnú lehotu neurčuje.

Zákon č. 514/2003 Z. z. v ust. § 9 ods. 1 upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, za ktorý považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. V preskúmavanej veci k zamietnutiu žiadosti o
udelenie poverenia došlo postupom vyplývajúcim z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po zistení,

že žalobcom predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým titulom pre vykonanie exekúcie. Bol
teda zistený rozpor exekučného titulu so zákonom, v dôsledku čoho k vydaniu poverenia na vykonanie
exekúcie ani objektívne dôjsť nemohlo.Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie žiadna zákonná
lehota porušená nebola a teda nie je naplnený jeden zo základných predpokladov pre priznanie náhrady
škodyanemajetkovejujmy,ktorýmjenesprávnyúradnýpostupspočívajúcivporušenípovinnostiorgánu

verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Vo vzťahu k tej časti odvolania, v ktorej sa hovorí o potrebe rozhodnúť o návrhu žalobcu na prerušenie
konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva
žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na

Ústavnom súde SR je potrebné dodať, že zo strany žalobcu takýto návrh v čase predchádzajúcom
nariadenému súdnemu pojednávaniu doručený nebol. Takéto návrhy žalobca podával len v tých
prípadoch, keď súdy nezohľadnili ním namietanú zaujatosť všetkých sudcov súdu rozhodujúceho
konkrétnu exekučnú vec, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zakladajúcemu podľa
tvrdení žalobcu nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V prejednávanej veci námietke zaujatosti
vyhovené bolo

a vec prejednával iný súd než ten, ktorý konal v exekučnej veci. Žalobca podal iba návrh na prerušenie
konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. podaním zo dňa 13.2.2015 v súvislosti s
prebiehajúcim konaním na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/10, o ktorom ale prvostupňovým
súdom rozhodnuté bolo.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnutý rozsudok, s výnimkou výroku o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, potvrdil.

Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o porušení práv žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a v tejto časti konanie zastavil v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 O.s.p..

Žaloba predstavuje jednu z procesných podmienok konania vo veciach, v ktorých nie je možné začať
konanie aj bez návrhu. Aj bez návrhu v zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 O.s.p. môže súd začať
konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti, prevzatia alebo

držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke
konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa
zákon. V prejednávanom spore predmetom konania sú nároky uplatnené žalobcom podľa ustanovení
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov. Tento právny predpis vo svojich ustanoveniach neumožňuje, aby o niektorom z

nárokov vyplývajúcich z tohto predpisu bolo možné rozhodnúť i bez návrhu. Vychádzajúc z obsahu
žaloby žalobca sa domáhal medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť o základe veci tak, že žalovaný je
zodpovedný za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom
pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere postupom,

v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a následne
rozsudkom rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 250,76
Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 20,15 Eur. Žalobca teda nepožadoval rozhodnúť o porušení práva
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd prvého stupňa teda rozhodol o porušení
práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že žalobca sa takéhoto

nároku vôbec nedomáhal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v konaní
úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. A ani si ich si ich neuplatnil. Neúspešný žalobca nemá

na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Poučenie:

Pri tomto rozsudku odvolanie nie je prípustné.