Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 6, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202049
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616202049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej S. S., J.. X. X. XXXX,
trvale bytom X. Z. XXX, o zaplatenie 4818,86 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 5076,37 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 4818,86 eura od 7. 4. 2013 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať
v mesačných splátkach vo výške 80 eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho
mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 304,50 eura, ktoré je žalovaná povinná
zaplatiť žalobcovi do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 21. 3. 2016, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia istiny vo výške 4818,86 eura, úrokov vo výške 256,41 eura, úrokov z omeškania
vo výške 7,35 eura, úroku vo výške 13,12 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4818,86 eura od 9.

4. 2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4818,86
eura a z nezaplatených úrokov vo výške 256,41 eura od 9. 4. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou dňa 30. 8. 2011 uzatvoril úverovú zmluvu číslo 32/283/11,
na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 6000 eur, ktorý sa zaviazala žalovaná splatiť v pravidelných
mesačnýchsplátkachdo15.8.2016.Keďžežalovanáporušilasvojezmluvnépovinnosti,dňa15.3.2013
bola vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Ku dňu 8. 4. 2013 pozostával dlh žalovanej
z istiny vo výške 4818,86 eura, úrokov vo výške 256,41 eura, úrokov z omeškania vo výške 7,35 eura,

poplatkov za upomienky vo výške 60 eur, ktoré si v konaní neuplatňuje.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 11. 5. 2016, žalobca uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver
vo výške 6000 eur, pričom do zosplatnenia na istinu zaplatila 1181,14 eura. Po zosplatnení nevykonala
ďalšie úhrady. Úroky vo výške 256,41 eura boli vyčíslené v sadzbe 13,12 % ročne od 13. 11. 2012 do 8.
4. 2013. Úroky z omeškania boli vyčíslené v sadzbe 8 % ročne od 14. 12. 2012 do 8. 4. 2013.

Žalovaná výhrady k žalovanej sume nemala.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené.Žalobca svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s vykonaním súdneho
pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu,
prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaná pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že prestala dlh splácať preto, že mala exekúciu
na účte. Bola by schopná dlh splácať po 50 eur mesačne. Úver bol použitý na vybavenie domácnosti. Od
marca je práceneschopná, keďže je tehotná. Poberá nemocenské 150 eur mesačne. Má jedno dieťa,
na ktoré je určené výživné 150 eur mesačne, ktoré otec dieťaťa aj platí. Býva v spoločnej domácnosti s

priateľom, ktorý je živnostník a má príjem približne 1000 eur mesačne. Výdavky na bývanie sú približne
200 eur mesačne, momentálne na bývanie neprispieva. Majetok nevlastní.

Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to úverovej zmluvy číslo 32/283/11, upomienky,
sadzobníka poplatkov, všeobecných obchodných podmienok žalobcu, výzvy na predčasné splatenie
úveru, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 30. 8. 2011 úverovú zmluvu číslo 32/283/11
- Optim pôžička, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 6000 eur, pri výške fixnej úrokovej
sadzby 13,12 % ročne. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 60 splátkach vo výške 136,89
eura mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 15,7 %, priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov predstavovala 20,65 %. Podľa čl. 7.2.1. zmluvy, v prípade, ak klient
neplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci zo zmluvy, banka je oprávnená, žiadať splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom.

Dňa 15. 3. 2013 žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru, z dôvodu neplnenia podmienok

úverovej zmluvy, do 6. 4. 2013.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právne vzťahy,
ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba D. U. G. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal v konaní
preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 6000 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 60 splátkach vo výške
136,89 eura mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a

spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila, čo nebolo
medzi účastníkmi konania sporné, žalobca ju dňa 15. 3. 2013 vyzval na predčasné splatenie úveru, a
to do 6. 4. 2013. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť

dojednaný úrok, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5076,37 eura, predstavujúcich dlžnú
sumu ku dňu 6. 4. 2013, kedy došlo k predčasnej splatnosti úveru (podľa výzvy na predčasné splatenie
úveru), pozostávajúcu z nezaplatenej istiny úveru vo výške 4818,86 eura, úrokov vo výške 250,16
eura (podľa výpočtu úrokov predloženého žalobcom predstavovala celková suma úrokov z úveru za
obdobie od 30. 8. 2011 do predčasnej splatnosti úveru dňa 6. 4. 2013 1122,37 eura a celková suma

zaplatenýchúrokovzúveru872,21eura,rozdielmedziktorýmičiní250,16eura)aúrokovzomeškaniavo
výške 7,35 eura (podľa výpočtu úrokov z omeškania predloženého žalobcom predstavovali nezaplatené
úroky z omeškania od 14. 12. 2012 do 6. 4. 2013, t. j. do predčasnej splatnosti úveru, v sadzbe 8 %
ročne 8,24 eura, súd však nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený žalobcom). Keďže žalovaná sa
dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo

na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania uplatnené v žalobe,
ktorých výška nebola v rozpore s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov,
t. j. 8 % ročne, odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 7. 4. 2013 do zaplatenia, avšak
len z nezaplatenej istiny vo výške 4818,86 eura, nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje priznať
príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z úrokov. Súd taktiež zamietol podanú žalobu v

časti uplatneného nároku na úrok vo výške 13,12 % ročne zo sumy 4818,86 eura po splatnosti úveru, t. j.
od 7. 4. 2013 do zaplatenia, nakoľko zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné
prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva
aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný
spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu,

súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky (čo konštatoval aj Krajský súd v Žiline napr. v rozsudku zo dňa 19. 11. 2013, č. k.
5Co/165/2013-148, v rozsudku zo dňa 20. 11. 2014, sp. zn. 9Co/862/2014, v rozsudku zo dňa 26. 3.
2015, sp. zn. 9Co/138/2015). Preto žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov za
obdobie po splatnosti úveru.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu s
príslušenstvom v splátkach, po 80 eur mesačne, ktoré považoval za primerané výške priznaného

plnenia, príjmom a výdavkom žalovanej a jej schopnostiam aktuálne si zabezpečiť príjem ako aj
osobe žalobcu. Súd mal za to, že povolením splácania priznaného plnenia v splátkach nebudú
ohrozené práva žalobcu, vzhľadom na jeho osobu a výšku priznaného plnenia a súčasne, vzhľadom
na výšku príjmov a výdavkov žalovanej ohrozené uspokojovanie jej základných potrieb. Aktuálne
je žalovaná práceneschopná, teda si príjem nemôže z objektívnych dôvodov zvýšiť. Výšku splátky,

navrhnutú žalovanou, súd považoval za neprimerane nízku, nakoľko splácanie dlžnej sumy bez úrokov
z omeškania by v prípade povolenia navrhnutých splátok trvalo viac ako 8 rokov, čo by už neprimerane
zasahovalo do práv žalobcu.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd v konaní čiastočne úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko aj keď bol žalobca v konaní čiastočne neúspešný, jednalo sa o
neúspech v pomerne nepatrnej časti (časti príslušenstva - úrokov a úrokov z omeškania). Súd preto

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 304,50 eura, na zaplatenie ktorých jej určil, z rovnakých
dôvodov, pre ktoré povolil splácať priznané plnenie v splátkach, dlhšiu ako zákonnú trojdňovú lehotu, a
to lehotu 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.