Rozsudok – Život a zdravie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010424
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415010424.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. A. R. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. R., M.. XX.XX.XXXX/XXXX F. Ž. M. W., A. Q. C., Q. XX,
A..Č.. F. F. F. Ú. Q. G. XX.XX.XXXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

dňa 11.10.2015 v čase okolo 21:30 hod. v Bratislave na ul. Ľ. Fullu č. 1 pri podzemných garážach OD
Billa požadoval od pošk. L. W. zaplatenie sumy vo výške 3.000,-€ tým spôsobom, že pokiaľ nezaplatí,
tak ho udá na polícii zo znásilnenia bližšie nestotožnenej osoby, s tým, že sa ho báť nemusí, ale ak
by chcel, tak ho naloží do auta a už ho nikto nikdy nenájde, pričom keď mu pošk. L. W. uviedol, že o
žiadnom znásilnení nič nevie, tak mu obžalovaný povedal, že má na to dôkazy a že môže prísť niekto

iný a môže sa mu niečo stať, nakoľko vie odkiaľ je, kde býva tak pošk. L. W., ako aj jeho rodičia, pričom
sa ho spýtal, či má rád svoju rodinu a nech si dobre rozmyslí ako sa dohodnú, pretože v prípade, ak
tie peniaze nezaplatí, sa niekomu z jeho rodiny môže niečo stať, pričom následkom uvedeného nátlaku
mu pošk. L. W. zo strachu o seba a svoju rodinu povedal, že peniaze mu dá nasledujúci deň, s čím
obžalovaný súhlasil za podmienky, že mu dá pošk. L. W. svoj občiansky preukaz s odôvodnením, aby
mal istotu, že mu do rána neujde, následne sa dňa 12.10.2015 v čase o 12:44 hod. spoločne stretli pred
OC Aupark v Bratislave pred vchodom do Mc Donaldu, kde pošk. L. W. z obavy o svoj život a zdravie
ako aj život svojich blízkych odovzdal obžalovanému hotovosť vo výške 100,-€,

t e d a

násilím a hrozbou násilia nútil iného, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s požitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 5 Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. A. R. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného A. R., F. U.B. L. W., F. P. F. N., R. Q., P. F., C. T., Q. Y., oboznámením obsahu znaleckého
posudku a oboznámením listinných dôkazov.

Poškodený L. W. sa k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody nepripojil.

Obžalovaný A. R. po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným zo spáchania
žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby.
Uviedol, že bol požiadaný jedným chalanom s prezývkou Žoli, aby zistil od poškodeného W., kto boli
ďalší dvaja muži na fotke, ktorú zavesil na internet. Po telefonickom kontaktovaní poškodeného mu tento

povedal, že ak niečo chce, aby za ním prišiel do Bratislavy. Žoli ho presvedčil, aby do Bratislavy išiel
a tak požiadal P. F., aby išiel s ním. Po príchode do Bratislavy sa stretol s poškodeným, podali si ruky.
Poškodený sa začal vykrúcať a tak sa ho opýtal, či jeden z tých mužov bol F., čo W. potvrdil. Chcel
potom meno toho tretieho muža, ale W. bol vystrašený, vykrúcal sa, pýtal sa ho, či mu niečo neurobí, či
ho nenaloží do auta. On mu povedal, že nie. Horniak mu potom povedal, aby prišiel zajtra, že ten tretí

chalan býva niekde pri ňom, že on príde s ním do Auparku. On mu neveril ale W. sľuboval, že prídu a
ponúkol mu do zálohy svoj občiansky preukaz, s čím on súhlasil. Na druhý deň čakal W. v Auparku. W.
mu poslal SMS že má niečo v robote, potom mu písal niečo o peniazoch a on mu odpísal aby prišiel, že
sa nejako dohodnú. Keď dostal od W. správu, že je vonku, tak on išiel za ním aj s F. J. W. mu podával
nejaký farebný papier, že je tam meno toho muža. On zbadal, že v papieri sú peniaze a tak išiel za W.

aby si ten papier s peniazmi zobral a volal na neho že tu má občiansky preukaz a peniaze. Potom hodil
za ním obálku aj s peniazmi a na to prišla polícia a zadržala ho.
Uviedol, že nevie či F. vedel za akým účelom idú do Bratislavy, hovoril mu že je to kvôli fotkám. Keď
boli s poškodeným pri Bille, F. bol od nich 1,5 až 3 metre a myslí, že počul o čom sa rozprávajú. Na
poškodenom aj v telefóne aj pri stretnutí bolo vidieť, že je

vyplašený, vyklepaný. Poškodenému sa nevyhrážal. Pred ich stretnutím poškodeného nevidel,
poškodený mu nebol dlžný nijaké peniaze.
Na svojej verzii skutku zotrval obžalovaný aj pri konfrontácii s poškodeným.

Svedok-poškodený L. W. uviedol, že dňa 11.10.2015 ho telefonicky kontaktoval nejaký muž s tým, že sa
chce sním stretnúť kvôli nejakej udalosti ktorá sa mala udiať pred dvomi rokmi v Bátovciach a tlačil na
neho aby sa stretli, lebo inak to bude riešiť inak. On napokon súhlasil a dohodli si stretnutie o 21.00 hod.
na Dlhých Dieloch pred OD BILLA. Neskôr dostal strach zo stretnutia a tak mužovi napísal SMS správu,

že na stretnutie nepríde. Ten muž mu telefonoval a do telefónu mu povedal, že sa nemá čoho báť, že
chce od neho len informácie ohľadne nejakého dievčaťa, ktoré bolo znásilnené. On sa rozhodol že mu
teda pomôže a dohodli si stretnutie na 21.30 hod. On následne požiadal spolubývajúcich R. Q. J. F. N.,
aby išli s ním. Na stretnutie prišli dvaja muži, jede bol oblečený v bielej mikine, ktorý sa mu predstavil
ako bratranec tej znásilnenej dievčiny. Ten muž mu povedal že keby mu chcel ublížiť, tak ho naloží do

auta a už ho nikto nenájde. Povedal mu, že pri tej dievčine bol on, S. P. J. L. F., že má testy DNA a že ich
udá na polícii. Vzápätí uviedol, že keď mu zaplatí 3000,-eur, nikomu nič nepovie. Povedal, že keď mu
nezaplatí, vie kde býva a či má rád svoju rodinu a či vie, kde sa nachádza F.. Ten druhý muž povedal,
že F. by mal byť v Nemecku, ale neskôr povedal, že je na Slovensku. Muž v bielej bunde mu potom
povedal, že od každého z nich požaduje 3000,-eur. On sa bál o seba a svojmu rodinu a tak sa s tým

mužom dohodol, že mu peniaze nejakým spôsobom dá, lebo sa bál že sa môže niečo stať. Ten muž od
neho chcel peniaze na druhý deň a tak si dohodli stretnutie na druhý deň pri Auparku. Ten muž v bielej
mikine mu potom povedal, aby mu dal občiansky preukaz aby mu do rána neušiel, že mu ho na druhý
deň vráti. Po tomto stretnutí išiel domov, kde nad všetkým uvažoval a ráno podal trestné oznámenie,
kde po porade s políciou napísal obžalovanému SMS správu, že je na mítingu. Ten sa mu telefonicky

ozval, že nechce čakať a on potom išiel s políciou vybrať z bankomatu peniaze 100,-eur z jeho účtu,peniaze vložil do obálky Tatra banky a policajti mu povedali čo má urobiť pri odovzdávaní peňazí. Pri
odovzdávaní peňazí podal obálku s peniazmi mužovi v bielej mikine a povedal, že viac peňazí nemá.
Muž si prezeral obálku a on od neho odišiel a vtedy došlo k zákroku policajtov.

Na svojej výpovedi zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným.

Svedok F. N. uviedol, že poškodený W. mu povedal dňa 11.10.2015, že ho kontaktoval nejaký chlapík,
ktorý mal poškodenému povedať, že má svedkov ktorí dosvedčia, že W. mal nejakým spôsobom ublížiť
jednej dievčine a chcel sa s ním stretnúť. W. bol z toho veľmi vydesený a bál sa toho stretnutia, tak

poprosil jeho a R. Q., aby tam išli s ním pre prípad, že by sa niečo stalo, aby boli pozadu, tak 20 metrov
za ním. Tak išli k Bille. Na chvíľu stratili W. z očí a následne ho našli pri garážach v spoločnosti dvoch
mužov. Nepočul o čom sa rozprávajú. Po stretnutí k nim prišiel poškodený a povedal, že chcú od neho
3000,-eur. Povedal, že jeden z tých mužov bol agresívny, že mu povedal, že nemá problém ho naložiť
do auta a že peniaze chcú na druhý deň ráno. Poškodený bol evidentne zľaknutý, veľmi sa bál. Po
príchode na byt sa všetci zhodli na tom, že by najlepšie aby to išiel ohlásiť na políciu. Čo mali muži pri

Bille oblečené nevie, vonku bolo pouličné osvetlenie, kolega obžalovaného mal oblečenú mikinu.
Svedok R. Q. uviedol, že poškodený mu 11.10.2015 povedal, že ho kontaktoval neznámy človek, ktorý
sa s ním chce stretnúť ohľadne nejakých udalostí spred dvoch rokov, a že ak sa s ním poškodený nebude
chcieť stretnúť, tak to bude riešiť ináč. Poškodený mu povedal, že pred dvomi rokmi našli nahé dievča
a že jej pomohol, dal jej bundu a zavolal jej rodičov. Ten neznámy muž volal poškodenému viac krát a

on sa bál zdvihnúť. On napísal z telefónu poškodeného správu, kde chcel stretnutie odložiť a zistiť o čo
sa jedná. V ďalšom telefonáte už poškodený tomu mužovi navrhol stretnutie na verejnom priestranstve,
lebo sa ho bojí a dohodli si stretnutie pri Bille na Dlhých Dieloch. Poškodenému navrhli, že s ním pôjdu
on a N.. Na chvíľu stratili poškodeného z dohľadu a potom si všimli pri podzemných garážach tri osoby
a jeden z nich bol poškodený. Prešli popri nich, ale obsah rozhovoru nepočuli. Následne za nimi prišiel

poškodený, ktorý im povedal, že chcú od neho 3000,-eur, inak ho udajú na polícii, povedali mu, že
vedia kde býva. Miro bol ustráchaný, vyjadril sa, že sa bojí, že by sa mu mohlo niečo stať a preto im
sľúbil, že im peniaze dá. A tiež im dal do zálohy svoj občiansky preukaz, ktorý od neho žiadali, aby im
neušiel. Následne sa bavili, že by bolo najlepšie podať trestné oznámenie. Dňa 12.10.2015 mu volal
poškodený, či by sa mohli stretnúť v Auparku, že sa tam má stretnúť s dotyčnými chlapmi zo včera,

že im ide dať peniaze. On súhlasil. Pred Auparkom sa on posadil na lavičku a videl ako poškodený
stojí pred hlavným vchodom a s niekým telefonoval. Následne vyšli tí dvaja čo boli s ním včera. Muž v
bielej mikine išiel priamo k poškodenému a druhý ostal stáť v úzadí. Poškodený sa rozprával s mužom
v bielej mikine, odovzdal mu obálku a následne boli obaja zaistení príslušníkmi PZ. Obžalovaný mal na
stretnutí s poškodeným bielu mikinu. Poškodený mu hovoril, že občiansky preukaz mu zobrali za účelom

ďalšieho stretnutia v Auparku.
Svedok P. F. uviedol, že 11.10.2015 ho oslovil obžalovaný, ktorý je jeho priateľ, či s ním nepôjde do
Bratislavy, ale nespomínal mu za akým účelom. Do Bratislavy išli traja. On, obžalovaný a nejaký jeho
známy, ktorého nepozná. Do Bratislavy prišli okolo 20.00 hod. a tu sa mal obžalovaný s niekým stretnúť
naDlhýchDielochpriBille.Známyobžalovanéhoostalvaute.Namiestostretnutiaprišielchalansktorým

bol obžalovaný dohodnutý a začali sa rozprávať. On bol ticho a len stál vedľa nich. O čom sa bavili
nevie, on ich nepočúval. Pri rozhovore nikto nekričal, na záver si podali ruky. On s obžalovaným a jeho
známym potom odišli do Žiaru nad Hronom. Po ceste ho oslovil obžalovaný s tým, či ním nepôjde do
Bratislavy aj zajtra, ale dôvod mu opäť nepovedal. Na druhý deň ráno išli opäť všetci traja do Bratislavy,
kam prišli asi o 09,00 hod. On s obžalovaným išli do Auparku, kde sa mal obžalovaný stretnúť s tým

chalanom zo včera. Keď ten chalan volal obžalovanému, vyšli von pred Aupark, ten chalan niečo podal
obžalovanému, tuší nejaký papier a potom boli zaistení políciou. Obžalovaný mal oblečenú bielu mikinu.
Po stretnutí na Dlhých Dieloch v aute domov stretnutie s tým chalanom vôbec nerozoberali. Nevie prečo
mal obžalovaný pri sebe občiansky preukaz poškodeného.
Na hlavnom pojednávaní na rozdiel od prípravného konania uviedol, že dôvod cesty obžalovaného do

Bratislavy boli nejaké fotky dievčaťa a to, že chcel zistiť čo sa tam stalo a na druhý deň mali ísť do
Bratislavy preto, lebo im W. sľúbil nejaké informácie ohľadom tých fotiek a nejakých chlapcov, ktorí tam
boli.
Pri konfrontovaní oboch výpovedí svedok uviedol, že účel cesty do Bratislavy mu povedal obžalovaný
až keď nasadli do auta. Rozpor vo výpovedi k účelu druhej cesty do Bratislavy nevedel hodnoverne

vysvetliť.
Uviedol, že nepočul, že by sa obžalovaný poškodenému počas rozhovoru vyhrážal, na konci si podali
ruky. Nepočul, ani že by obžalovaný od poškodeného pýtal peniaze.Svedkyňa C. T. ako svedkyňa obhajoby uviedla, že obžalovaný mal dňa 11.10.2015 ísť do Bratislavy
preto, lebo ho poprosil jeho kamarát „Žoli“, aby išiel zistiť niečo ohľadom nejakej dievčiny. Obžalovaný jej
povedal, že chce „Žolimu“ pomôcť. Za W. teda išiel preto aby zistil čo sa stalo. Keď sa obžalovaný vrátil

z Bratislavy bol nesvoj, hovoril, že nemá z toho dobrý pocit, že W. sa vykrúca a že sa chce stretnúť zajtra.
Obžalovaný nebol spokojný s tým, že má ísť do Bratislavy znova na druhý deň, lebo obžalovaný si mal
v ten deň vybavovať svoje veci ohľadom pracovného pohovoru. Obžalovaný jej hovoril, že poškodený
mu dal do zálohy občiansky preukaz. O samotnom skutku svedkyňa nič konkrétne neuviedla.

Svedkyňa Q. Y. ako svedkyňa obhajoby uviedla, že v deň, kedy bol obžalovaný zadržaný jej volal a
chcel zistiť telefónny kontakt na nejakého F.. Hovoril, že má ísť do Bratislavy, že sa mu tam nechce a
má nejaký občiansky preukaz, ktorý chcel poslať práve po tom F. tomu, koho bol občiansky preukaz. Nič
viac jej obžalovaný nehovoril. O samotnom skutku svedkyňa nič konkrétne neuviedla.

SúdposplnenízákonnýchpodmienokprečítalobsahznaleckéhoposudkuDoc.Ing.IvanaNepraša,CSc.,

k obsahu zaisteného telefónu obžalovaného, z ktorého vyplýva, že obžalovaný mal v telefóne uložené
SMS správy od poškodeného, z ktorých vyplýva, že obžalovaný súril poškodeného aby sa s ním dňa
12.10.2012 stretol a poškodený sa snažil oddialiť čas stretnutia s obžalovaným a poslal mu aj správu
znenia „Vážne počkaj cca hodinku z čoho budem žiť keď ti dám všetko čo mám“.

Z listinných dôkazov súd oboznámil fotografie zaistených 2ks bankoviek v nominálnej hodnote po 50,-
eur, fotografie SMS správ medzi obžalovaným a poškodeným, protokol o vydaní veci, ktorým obžalovaný
vydal 2ks bankovky v nominálnej hodnote po 50,-eur a skúmaný telefón so SMS od poškodeného.
Z rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp.,zn. 3T/100/05, zo dňa 08.03.2006, právoplatného
28.03.2006 vyplýva, že týmto rozsudkom bol obžalovaný R. uznaný vinným z trestného činu lúpeže

podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla
podľa § 249a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov
a 8 mesiacov, so zaradením do I. NVS.
Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3Tos/39/2015, zo dňa 27.05.2015 vyplýva, že
týmto uznesením tento súd zamietol sťažnosť prokurátora voči uzneseniu Okresného súdu v Rimavskej

Sobote, ktorým bolo rozhodnuté o osvedčení sa odsúdeného R. v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento má v registri priestupkov celkom
desať záznamov, z toho štyri krát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a šesť krát na úseku
dopravy. V registri trestov okrem vyššie uvedeného odsúdenia Okresným súdom v Žiari nad Hronom

obžalovaný nemá iný záznam, z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený 22.04.2010
so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky.

Súd zamietol návrh obhajoby na zabezpečenie kamerového záznamu z reštaurácie McDonald v
Auparku,nakoľkotakýtozáznamniejeprerozhodnutiesúdupotrebný,obhajobanepreukázala,žetakýto

záznam existuje a že by zachytával moment odovzdávania peňazí poškodeným obžalovanému. Spôsob
a miesto odovzdávania peňazí napokon ani vôbec nie je sporné, nakoľko sa o ňom zhodne vyjadrovali
ako obžalovaný, tak poškodený a aj svedkovia F. J. Q.. Samotný zákrok polície voči obžalovanému je
pre dokazovanie v danej veci úplne irelevantný a ničím a nikým ani nie je spochybňovaný.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich
vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorý
spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný nepoprel, že sa s poškodeným stretol a žiadal od neho informácie. Poprel však, že by sa
poškodenémuvyhrážalažebyžiadalodnehopeniaze.Súdvyhodnotilobranuobžalovanéhoakonaivnú
a detinskú a neuveril jej. Je ťažko predstaviteľné, aby obžalovaný hoci mal svoj vlastný program odišiel
do 200 km vzdialenej
Bratislavy za neznámym človekom len preto aby sa ho spýtal na mená dvoch ľudí z fotogragfie, ktorú

ani nemal a na druhý deň si tú cestu absolvoval znova, hoci mal plánovaný pracovný pohovor. Takúto
informáciu od poškodeného mohol získať aj telefonicky. Je tiež ťažko predstaviteľné, aby poškodený
dal obžalovanému ako neznámej osobe svoj občiansky preukaz ako zálohu preto, aby mu ten neznámy
uveril, že sa poškodený s ním chce na druhý deň stretnúť, hoci na to nemal žiadny dôvod. Ak chcelobžalovaný len informáciu o menách nejakých osôb od poškodeného, nemusel si na to brať ako
doprovod ďalšie dve osoby.
Sám obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že poškodený bol vystrašený a vykrúcal sa. Ak sa jednalo

len o priateľský rozhovor tak poškodený by nemal dôvod sa obžalovaného báť a vykrúcať sa. Poškodený
by nemal ani žiadny dôvod odkladať stretnutie na druhý deň, keďže podľa tvrdenia obžalovaného mal
vedieť mená tých mužov a mohol ich obžalovanému oznámiť pri ich prvom stretnutí. Je teda zrejmé, že
stretnutie poškodený odložil za tým účelom aby zohnal peniaze, ktoré od neho obžalovaný žiadal.
Obžalovaný ani na hlavnom pojednávaní nevypovedal zhodne, lebo raz uviedol, že poškodený mu pri

druhomstretnutíodovzdalnejakýpapier,kdebolipeniaze,alenásledneuviedol,žepeniazebolivobálke.

Svedok F., ktorý mal potvrdzovať tvrdenie obžalovaného v tom, že pri stretnutí nedošlo k žiadnemu
vyhrážaniu sa poškodenému toto nemohol vierohodne potvrdiť. Sám svedok uviedol, že obsah
rozhovoru medzi obžalovaným a poškodeným nepočul. Svedok tiež vypovedal nelogicky a rozporuplne.
Nelogickosť jeho výpovede je v tom, že je ťažko uveriteľné, aby svedok len tak cestoval dva dni zo Žiaru

nad Hronom do Bratislavy a späť len preto aby robil obžalovanému spoločnosť, hoci vôbec nevedel
účel cesty načo tento do Bratislavy ide, a to ani v prvý, ani v druhý deň. Je nelogické, že sa o účele
cesty nerozprávali s obžalovaným ani v aute. Zázračnú zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní súd
hodnotí ako účelovú, lebo až na hlavnom pojednávaní sa svedok zrazu rozpamätal, že účel cesty mu
mal obžalovaný povedať až keď nasadli do auta. Svedok však pri konfrontovaní oboch svojich výpovedí

nevedel hodnoverne tieto rozpory odstrániť. Súd tomuto svedkovi neuveril.

Výpovede svedkýň obhajoby C. T. J. Q. Y. hodnotí ako výpovede ktoré ku skutku, ktorý je predmetom
obžaloby nič podstatné neuviedli. Ani jedna zo svedkýň nebola pri žalovanom skutku.

Zistený skutkový stav je jednoznačne preukázaný výpoveďou poškodeného, ktorý vypovedal identicky
ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní, svoje výpovede nemenil, vypovedal logicky
a vierohodne. Na svojej výpovedi zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným. Poškodený jednoznačne
popísal spôsob správania sa obžalovaného na stretnutí, ktoré si obžalovaný vynútil neustálymi
telefonátmi. Jednoznačne uviedol, že obžalovaný demonštroval fyzickú prevahu na stretnutí aj tým, že

si na toto zavolal svedka F., ktorý rozhodne nie je subtílnejšej postavy. Jednoznačne poškodený uviedol,
že obžalovaný sa mu vyhrážal, že ho môže naložiť do auta a nikto ho viac nenájde, že vie kde býva a
či má rád svoju rodinu. Jednoznačne poškodený uviedol, že obžalovaný od neho žiadal peniaze a ako
zálohu do vyplatenia žiadaných 3000,-eur si od neho zobral občiansky preukaz, ktorý mal zabezpečiť
to, že poškodený mu peniaze odovzdá.

Skutočnosť, že poškodený vybral z bankomatu peniaze v sume 100,-eur a že tieto peniaze
obžalovanému odovzdal je potvrdená listinnými dôkazmi a to fotografiou bankoviek, protokolom o vydaní
veci a samotnými výpoveďami obžalovaného, poškodeného a svedkov F. J. Q..
Skutočnosť, že obžalovaný od poškodeného žiadal peniaze a nie informáciu o nejakom mužovi je
potvrdená aj SMS správami, najmä tou, kde poškodený informuje obžalovaného, že ak mu dá všetko

čo chce, nebude mať z čoho žiť.

Skutočnosť, že obžalovaný sa poškodenému mal pri ich prvom stretnutí vyhrážať je nepriamo potvrdená
výpoveďami svedkov Q. J. N., ktorým poškodený bezprostredne po tomto stretnutí s obžalovaným
povedal, že tento od neho žiada 3000,-eur a že sa mu vyhrážal. Obaja svedkovia potvrdili to, že

poškodený mal strach a bál sa. Isto by to tak nebolo, ak by sa jednalo o priateľské stretnutie, ako sa
to snažil demonštrovať obžalovaný.

Podľa§189ods.1Trestnéhozákonasatrestnéhočinuvydieraniadopustíten,ktoinéhonásilím,hrozbou
násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný násilím, hrozbou násilia nútil poškodeného, aby mu
tento odovzdal 3000,-eur.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov musel súd jednoznačne konštatovať, že verí verzii skutku,
ktorú uviedol poškodený a nie obžalovaný. Verzia poškodeného je okrem jeho tvrdenia potvrdená aj
výpoveďami svedkov, znaleckým posudkom, listinnými dôkazmi. Súd nezistil žiadny dôvod, prečo by mal

poškodený a svedkovia Q. J. N. vypovedať nepravdivo a prečo by mali krivo obviňovať obžalovaného
zo skutku, ktorý by nemal spáchať.
Nakoľko vina obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná mimo
akúkoľvek pochybnosť, uznal súd obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby v plnom rozsahu.Súdpriukladanídruhuavýmerytrestuobžalovanémuvychádzalzozákonomstanovenejtrestnejsadzby
pri tomto trestnom čine, ktorá je od 2 do 6 rokov pri treste odňatia slobody.

Súd ani v okolnostiach prípadu, ani v osobe obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
ust. § 36 Trestného zákona.
To, že obžalovaný bol už súdne trestaný súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/
Trestného zákona.
Nakoľko však obžalovaný spáchal žalovaný zločin opätovne po tom, čo bol za trestný čin lúpeže podľa

§ 234 ods. 1 Trestného zákona, ktorý má podľa trestnej sadzby charakter zločinu už odsúdený, podľa
§ 38 ods. 5 Trestného zákona zvýšil obžalovanému dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu a
nepoužil už sprísňujúce ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona.
Tak mohol potom súd ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v sadzbe od 4 rokov do 6 rokov.
Súd uložil obžalovanému aj s prihliadnutím na to, že poškodený neutrpel v dôsledku konania
obžalovaného žiadnu ujmu, trest pri upravenej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 4 roky a 6

mesiacov.
Z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného
skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a preto ho súd zaradil pre výkon
uloženého trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal zabezpečiť dostatočnú svoju výchovnú aj

ochrannú funkciu ako to má na mysli Trestný zákon.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave