Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/371/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106207531
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7106207531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobcu: Ing. Ján Jesenský
- JES, IČO: 34 571 256, s miestom podnikania Humenné, Nemocničná 2868/34, proti žalovanému:
Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", so sídlom v Bratislave, Klemensova
8, IČO: 31 364 501, v konaní o určenie trvania nájomnej zmluvy, o zaplatenie ušlého zisku, o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia a trov konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
I z 15.06.2011 č.k. 26C/55/2006-460 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o určenie, že nájom nebytových

priestorov v objekte železničnej zastávky Humenné - mesto na základe Nájomnej zmluvy č. XXX-XXX/
XX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným trval do 31.03.2004.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške
161.690,70 eur.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o vylúčení žaloby v prevyšujúcej časti uplatňovaného ušlého zisku

a uplatňovaného bezdôvodného obohatenia na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 15.06.2011 zamietol žalobu v časti o
určenie, že nájom nebytových priestorov v objekte železničnej zastávky Humenné - mesto na základe
Nájomnej zmluvy č. XXX-XXX/XX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným trval do 31.03.2004, zastavil
konanie v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške 161.690,70 eur a žalobu v prevyšujúcej časti
uplatňovaného ušlého zisku a v časti uplatňovaného bezdôvodného obohatenia vylúčil na samostatné
konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal určenia dňa, dokedy trval
jeho nájomný vzťah so žalovaným z dôvodu, že pôvodne mu boli prenajaté nebytové priestory na
dobu 20 rokov, pričom žalovaný dal žalobcovi výpoveď, podľa ktorej sa mal nájomný pomer skončiť do
30.3.2003. Keďže po tomto dátume žalobca priestory naďalej užíval a nevypratal ich, obnovil sa podľa
jeho názoru nájom o jeden rok podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“). Nárok
na náhradu ušlého zisku odôvodnil tým, že by ho bol dosahoval, keby mu žalovaným bolo umožnené
naďalej podnikať v prenajatých nebytových priestoroch. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

odôvodňoval tvrdením o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy č. XXXXXX-XXX/XX. V priebehu
konania žalobca opakovane menil žalobný návrh, pričom súd prvého stupňa uznesením z 11.02.2011
pripustil zmenu žaloby na určenie, že nájom nebytových priestorov v objekte železničnej zastávky
Humenné - mesto na základe Nájomnej zmluvy č. XXX-XXX/XX uzavretej medzi navrhovateľom aodporcom trval do 31.03.2004 a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovu sumu 5.554,20 eur z titulu
bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom. Zároveň žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie
161.690,70 eur a trval na zaplatení ušlého zisku vo výške 90.383,58 eur.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný ako prenajímateľ uzavrel s nájomcami
J.. Q. Q. P. J.. Q. V.Ť. dňa 21.12.1996 Nájomnú zmluvu č. XXX-XXX/XX, ktorou žalovaný prenajal
nájomcom nebytové priestory špecifikované bližšie v článku II. zmluvy s dojednanou cenou nájmu
podľa článku IV. zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.1997 na 20 rokov. Žalobcovi

bola zo strany žalovaného daná výpoveď z nájmu podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 116/1990
Zb. s výpovednou dobou 3 mesiace, ktorá začala plynúť dňa 01.01.2003 a uplynula 31.03.2003.
Žaloba žalobcu o neplatnosť tejto výpovede nájomnej zmluvy bola právoplatne zamietnutá rozsudkom
Okresného súdu Humenné č.k. 6C/175/03-142 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod
sp. zn. 1Co/67/05. Žalovaný sa v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 16C/51/03
domáhal vypratania nebytových priestorov. Žaloba bola podaná na súde dňa 28.04.2003 a konanie

bolo zastavené na základe späťvzatia návrhu uznesením zo dňa 04.07.2003. Tieto skutočnosti neboli
medzi účastníkmi sporné. Rovnako nebolo sporné to, že si účastníci nájomnej zmluvy dohodli, že
ostatné vzťahy sa budú posudzovať podľa ust. zákona č. 116/1990 Zb., Obchodného a Občianskeho
zákonníka. Súd prvého stupňa skonštatoval, že nájom nebytových priestorov je upravený v zákone č.
116/1990 Zb. o nájme na podnájme nebytových priestorov. Tento zákon predstavuje zákonnú úpravu

inštitútu nájmu nebytových priestorov a vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, prípadne Obchodnému
zákonníku je zákonom špeciálnym a má teda prednosť pred týmito všeobecnými úpravami. Platí, že
to čo nie je upravené špeciálnym zákonom, treba hľadať vo všeobecnom zákone. Citované zmluvné
dojednanie je iba vyjadrením tejto zásady, ktorú však nemožno vykladať spôsobom, ako to robí žalobca.
Ten argumentuje, že ak dobrovoľne prenajaté priestory nevypratal a žalovanému neodovzdal s tým, že

konanie o vypratanie nebytových priestorov bolo zastavené na základe späťvzatia návrhu, prichádza
do úvahy aplikácia § 676 ods. 2 OZ, teda, že nájomný vzťah sa predĺžil o jeden rok. Súd prvého
stupňa s touto argumentáciou nesúhlasí. V tejto súvislosti je potrebné vyložiť ust. § 676 ods. 2 OZ v
kontexte s ust. § 676 ods. 1 OZ, z ktorých možno vyvodiť, že obnovenie nájomnej zmluvy ex lege (zo
zákona) prichádza do úvahy jedine v prípade, že doba nájmu uplynula, nájomca neprestal vec užívať a

prenajímať proti nájomcovi nepodal návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde
do 30 dní. Toto ustanovenie teda nerieši otázku nájmu dojednaného na dobu určitú, ktorým bol pred
uplynutím dojednanej lehoty ukončený výpoveďou. Samotnou výpoveďou prenajímateľ prejavuje svoju
vôľu nezotrvať v predmetnom zmluvnom vzťahu a preto by bolo nelogické, aby sa týmto spôsobom
už raz ukončený nájomný vzťah obnovil zo zákona. Preto je tiež bezpredmetné zaoberať sa podanou

žalobou o vypratanie nebytových priestorov a následným späťvzatím takejto žaloby. Na základe tejto
argumentácie zamietol súd prvého stupňa žalobu o určenie doby trvania nájomného vzťahu.

Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby v časti uplatňovaného nároku o zaplatenie ušlého zisku vo výške
161.690,70 eur, v tejto časti vzal žalobca žalobu späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil. Výrok o

zastavení konania odôvodnil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p.. Keďže o ďalšom nároku bude potrebné vykonať
rozsiahle dokazovanie, súd prvého stupňa podľa ust. § 112 ods. 2 O.s.p. žalobu v prevyšujúcej časti
uplatňovaného ušlého zisku a uplatňovaného bezdôvodného obohatenia vylúčil na samostatné konanie,
v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti všetkým jeho troch výrokom z dôvodu, že
rozsudok považuje za nesprávne rozhodnutie, ktoré bolo vydané na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávneho procesného postupu súdu, pričom od počiatku konania boli porušené
jeho ústavné práva na súdnu ochranu, a preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku č. 1 a vyhovel žalobnému návrhu a zrušil napadnuté rozsudok vo výroku č. 2 a 3

a ohľadom týchto dvoch výrokov vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie o
pôvodnom žalobnom návrhu zo dňa 16.03.2006.

V dôvodoch odvolania proti výroku o zamietnutí žaloby v časti o určenie doby trvania nájmu nebytových
priestorovžalobcauvádza,že zlistinnýchdôkazovnímpredloženýchjednoznačnevyplýva,žeprenajaté

priestory nevypratal do 31.03.2003 napriek výpovedi z nájmu, ale využíval ich naďalej na svoje
podnikateľské zámery až do 30.06.2003. Opakovane poukazuje na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka(vodvolaníuvedenézrejmeomylomZP)atvrdí,žejepresvedčenýotom,ženestačílenpodať
žalobu na vypratanie nebytových priestorov a že o tejto žalobe sa má meritórne rozhodnúť právoplatnýmrozsudkom o vyprataní, k čomu však nedošlo. Preto žalovaný nedisponuje žiadnym právoplatným
rozhodnutím na vypratanie nebytových priestorov po 31.03.2003. Poukazuje aj na to, že ust. § 663 a §
684 OZ platí pre všetky druhy nájmu. Preto podľa jeho názoru jeho nájom trval do 31.03.2004. Výroky č.

2 a 3 napáda z dôvodov, že postup súdu považuje za postup v rozpore s O.s.p. a ústavnými právami na
súdnu ochranu. Uviedol, že súd prvého stupňa uznesením z 25.09.2006 č.k. 26C/55/2006-52 rozhodol o
priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Napriek tomuto rozhodnutiu ho súd prvého stupňa nepoučil
o možnosti požiadať o ustanovenie advokáta, i keď je nepochybné, že takéto ustanovenie bolo a je
potrebné na ochranu jeho záujmov, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho ústavných práv

na súdnu ochranu. Keďže ako laik nemal dostatočné právne na vedomosti o procesných právach a
povinnostiach, zabezpečil si zastupovanie advokátom JUDr. Júliusom Kvetánom. Keďže však nemal
prostriedky ani na zálohy na odmenu advokáta, bol nútený aj naďalej podávať sám návrhy vo veci
samej a následne zobrať späť plnomocenstvo pre advokáta. Preto sa domnieva, že treba považovať
všetky jeho písomné podania na zmeny žalobného návrhu za právne irelevantné, pretože tak urobil bez
súdnej ochrany, ako mu to priznáva čl. 46 Ústavy SR. Keďže o jeho nárokoch týkajúcich sa zmeny

výšky požadovaného ušlého zisku súd prvého stupňa nerozhodol, považuje výroky č. 2 a 3 napadaného
rozsudku za nesprávne, ktoré sú porušením jeho práva na súdnu ochranu.

Pred prejednaním odvolania žalobcu skúmal odvolací súd, či sú splnené podmienky prípustnosti
odvolania upravené v ust. § 201a nasl. O.s.p..

Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade výroku napadnutého rozsudku o vylúčení žaloby
v prevyšujúcej časti uplatňovaného ušlého zisku a uplatňovaného bezdôvodného obohatenia na
samostatné konanie, nie je splnená podmienka objektívnej prípustnosti odvolania, pretože odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa§202ods.3písm.a)O.s.p.odvolanieniejeprípustnéprotiuzneseniu,ktorýmsaupravujevedenie
konania. Rozhodnutie o vylúčení veci na samostatné konanie podľa § 112 O.s.p. je rozhodnutím, ktorým
sa upravuje vedenie konania. Aj keď tento výrok je obsiahnutý vo forme rozsudku, nestráca povahu
uznesenia a keďže zákon vylučuje možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, je vylúčený aj

odvolací prieskum takéhoto rozhodnutia bez ohľadu na odvolacie dôvody.

Preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol odvolanie proti tomuto výroku.

V ďalšej časti odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

v rozsahu vymedzenom v ust. § 213 ods. 1, 3 O.s.p. rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí
žaloby a určenie doby trvania nájomného vzťahu a o zastavení konania v časti o zaplatenie ušlého zisku
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Aj keď odvolateľ výslovne neuvádza, ktorý odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. uplatňuje,
z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že v prípade napadnutého výroku č. 1 vytýka súdu nesprávne
právne posúdenie veci, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. V prípade odvolania proti
výroku č. 2 tvrdí, že došlo k porušeniu jeho ústavného práva na súdnu ochranu, čo je možné podriadiť
pod odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda,

že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o zamietnutí žaloby o určenie doby trvania nájomného vzťahu, odvolací
súd konštatuje, že skutkový stav medzi účastníkmi konania sporný nebol a vyplynul z vykonaného
dokazovania. Súd prvého stupňa správne zistil, že nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú bola

ukončená daním výpovede zo strany prenajímateľa, pričom výpovedná doba uplynula dňa 31.03.2003.
Tiež nebolo sporné, že žalobu o vypratanie nebytových priestorov podal aj žalovaný dňa 28.04.2003,
pričom túto žalobu následne zobral späť bez rozhodnutia súdu.

Odvolací súd konštatuje, že právne posúdenie veci tak, ako ju vykonal súd prvého stupňa je správne.

Záver súdu prvého stupňa o tom, že ust. § 676 ods. 2 OZ nie je možné aplikovať na prejednávanú vec
je výsledkom správnej interpretácie tohto ustanovenia.Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o tento nárok sú správne
a odvolací súd k týmto dôvodom dodáva nasledovné.

Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
upravuje ust. § 9 skončenie nájmu, ak ide o nájom dojednaný na určitý čas. Takýto nájom sa zásadne
skončí uplynutím času na ktorý bol dojednaný (§ 9 ods. 1). V ust. § 9 ods. 2 sa uvádzajú dôvody,
pre ktoré prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím tohto
času. Výpovedná lehote je 3 mesiace, ak nebolo dohodnuté inak a počíta sa od prvého dňa mesiaca

nasledujúceho po doručení výpovede (§ 12 citovaného zákona). Ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade
skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť bytový priestor v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na
obvyklé opotrebenie (§ 13 citovaného zákona).

Okrem týchto osobitných ustanovení platia pre nájomný vzťah z nájmu nebytového priestoru aj
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve podľa § 663 a nasl. OZ.

Vychádzajúc zo vzťahu všeobecného a osobitného predpisu, je možné použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka na nájom nebytových priestorov, výlučne v prípade, ak zákon o nájme nebytových priestorov
neupravuje niektorú otázku inak.

Občiansky zákonník upravuje skončenie nájmu vo všeobecných ustanoveniach v 3. oddiele VII. hlavy

v ustanoveniach § 676 a § 684 OZ.

Ustanovenia tohto oddielu je potrebné vykladať nielen doslovným a gramatickým výkladom, ale aj
výkladom systematickým.

Ust. § 676 OZ upravuje skončenie nájmu v prípade nájomného vzťahu dohodnutého na dobu určitú (§
676 ods. 1 OZ). Ust. § 676 ods. 2 OZ je potrebné systematicky vykladať tak, že sa použije výlučne v
tom prípade, ak došlo ku skončeniu nájmu uplynutím doby, na ktorú sa dojednal. Ak v takomto prípade
nájomca užíva vec po skončení nájmu dohodnutého na dobu určitú a prenajímateľ proti nájomcovi
nepodá návrh na vypratanie nehnuteľností do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých

podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, pričom nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa
obnovuje vždy na rok. Zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že ho nie je
možné aplikovať na prípady, ak došlo k ukončeniu nájomného vzťahu podľa osobitného predpisu, a to
výpoveďou podľa § 9 ods. 2 zákona č. 116 /1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Odvolacísúdtedakonštatuje,ženájomnývzťahmedziúčastníkmikonaniaskončiluplynutímvýpovednej
doby, na čom nič nemení ani skutočnosť, kedy a či vôbec bola podaná žaloba na vypratanie
nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca užíval prenajaté nehnuteľnosti aj po skončení nájmu, užíval ich bez
právneho dôvodu.

Preto odvolací súd potvrdil rozsudok v prvom výroku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Druhým výrokom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške
161.690,70 eur. Žalobca namieta, že došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, pretože nebol
poučený o možnosti požiadať o ustanovenie advokáta, v dôsledku čoho je potrebné považovať všetky

jeho procesné úkony za neúčinné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením z
25.09.2006. Z obsahu spisu tiež nie je možné zistiť, že by bolo dané žalobcovi poučenie o možnosti
požiadaťoustanoveniezástupcuzradovadvokátovpooslobodeníodsúdnychpoplatkovdorozhodnutia

súdu prvého stupňa.

Odvolací súd je však toho názoru, že napriek tejto skutočnosti nedošlo postupom súdu prvého stupňa
k odňatiu možnosti konať pred súdom žalobcovi.

Ustanovenie zástupcu na žiadosť podľa § 30 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodnutia o priznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov ustanovovalo, že účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol
súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jehožiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd
účastníka poučí.

Citované ustanovenie vyžaduje kumulatívne splnenie viacerých zákonných predpokladov, a to žiadosť
účastníka konania, skutočnosť, že tento účastník spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov a ďalej to, že je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Súd je povinný skúmať splnenie týchto
podmienok v každom štádiu konania.

Skúmanie okolností, že ustanovenie zástupcu z radov advokátov je potrebné na ochranu záujmov
účastníka, je potrebné skúmať napr. z pohľadu povahy veci, osoby účastníka konania, napr. jeho
intelektových schopností a podobne.

Odvolací súd konštatuje, že nevykonanie poučenia o možnosti požiadať o ustanovenie zástupcu z
radov advokátov nebolo takým postupom súdu, ktorým by došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Odvolací súd konštatuje, že v období od 03.04.2009 do 14.11.2009 bol žalobca zastúpený advokátom a i
vtomtočasepodávalpodaniasám,zčohojepotrebnévyvodiť,žejespôsobilýchrániťsvojezáujmysám.
Dispozitívny úkon, ktorým bolo späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške 161.690,70
eur bolo vykonané na pojednávaní dňa 11.02.2011. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že tento
úkon bol vykonaný riadne, zo spisu nevyplýva, že by procesná spôsobilosť žalobcu bola obmedzená.

V prípade, že žalobca, ktorý je oprávnený disponovať predmetom konania vezme žalobu späť, je
povinnosťou súdu zastaviť konanie podľa § 96 O.s.p.. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví (§ 96 ods. 1 posledná veta O.s.p.).

Žalobca riadne vykonal dispozitívny úkon čiastočného späťvzatia žaloby, s ktorým žalovaný súhlasil,
pretože súd prvého stupňa správne rozhodol, ak konanie v časti o zaplatenie sumy ušlého zisku vo
výške 161.690,70 eur zastavil. Preto odvolací súd tento výrok potvrdil ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.