Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615207255
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615207255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky: S. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, A. E., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou Zuzanou Firicovou,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, A. E. proti odporcovi: R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX,
o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č. k. 8C/289/2015-54 zo dňa 02. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 8C/289/2015-54 zo dňa 02.03.2016 odporcu zaviazal
prispievať na výživu navrhovateľke od 18.08.2015 po 160 eur mesačne, vždy do 10.
dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Dlžné výživné za obdobie od 18.08.2015 do 31.03.2016

vo výške 573,78 eur odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach, prvých štrnásť splátok po 40
eur, pätnásta splátka vo výške 13,78 eur, pričom prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozsudku spolu so splátkou bežného výživného pod následkom straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky. Tým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen
zo dňa 29.04.2009, č. k. 10P/26/2009-65 vo výroku o výživnom na navrhovateľku. Účastníkom náhradu
trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 18.08.2015 sa
navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo
dňa 29.04.2009 č. k. 10P/26/2009-65 vo výške 83 eur. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy
výživného, kedy bola žiačkou základnej školy, ubehlo 7 rokov a v septembri 2015 nastupuje na vysokú
školu. Nepochybne sa jej preto zvýšia náklady na život i v súvislosti so štúdiom na vysokej škole.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu vyhovel, nakoľko bola dokázaná jeho dôvodnosť.
Naposledy bolo výživné určované v roku 2009 v čase, keď navrhovateľka navštevovala základnú školu.

Je nepochybné, že za obdobie takmer siedmych rokov sa zvýšia náklady na výživu dospievajúceho
dieťaťa, čo sa musí prejaviť aj v povinnosti každého z rodičov prispievať na výživu dieťaťa zvýšenou
sumou. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že výška pôvodne určeného výživného je vzhľadom
na tak dlhé obdobie a skutočnosť, že navrhovateľka v súčasnosti študuje na vysokej škole v Nitre, len
v súvislosti s čím jej vznikajú výdavky na ubytovanie, cestovanie a zabezpečenie školských potrieb, je
nedostatočná. Z takto určeného výživného nemôže reálne pokryť svoje nevyhnutné mesačné výdavky

na výživu. Podľa súdu s rodičovstvom je spojená povinnosť každého z rodičov riadne sa starať o potreby
svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Rodičia sú zároveň
povinní pristupovať k výchove a výžive všetkých svojich detí rovnako. Pokiaľ odporca platí výživné nasvojho 18-ročného syna Q. vo výške 150 eur, pričom tento je študentom strednej školy, v súvislosti s čím
mu nevznikajú také výdavky ako navrhovateľke, nie je dôvod na to, aby považoval vyživovaciu povinnosť
v ním navrhnutej výške 100 eur na plnoletú dcéru za dostatočnú. Súd pri rozhodovaní v predmetnej

veci síce zohľadnil skutočnosť, že odporca spláca dva úvery, ktorými financoval bývanie, avšak mal
zároveň za to, že pokiaľ sa tento zaviazal iným subjektom splácať úvery mesačnými splátkami po 701,66
eur, nemal by mať problém poskytovať svojej vlastnej dcére výživné v primeranej výške. Naviac, podľa
vyjadrenia odporcu splatí úver zvýšenými splátkami po 600 eur za dva mesiace a následne ho bude
splácať v dohodnutej výške 300 eur mesačne, čiže sa jeho výdavky na tento úver znížia o polovicu.

Tým sa vytvorí priestor na to, aby mohol svojmu dieťaťu poskytovať výživné v primeranej výške. Súd
považoval za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného len za účelom
zabezpečenia jej základných životných potrieb, a teda nežiada od odporcu zvýšené výživné z dôvodu
mimoškolských aktivít, záľub a podobne. Vzhľadom na deklarované príjmy odporcu a jeho preukázané
mesačné výdavky preto konštatoval, že je nepochybné, že pokiaľ by mal skutočne len ním tvrdené
príjmy, nebolo by v jeho možnostiach mesačne uhrádzať všetky svoje výdavky. Požadované výživné v

sume 160 eur súd považoval za primerané potrebám navrhovateľky, ako aj schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom odporcu. Výživné by malo pokryť všetky výdavky na výživu dieťaťa, pričom každé
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výška výživného musí byť určená tak, aby
boloreálnevmožnostiachpovinnéhorodičahopoukazovaťriadneavčas.Nazákladevyššieuvedeného
tak súd uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľke od 18.08.2015, t.j. od podania návrhu na

začatie konania po 160 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Pri
rozhodnutí vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine (ďalej len „Zákona o rodine“).
Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od podania návrhu na začatie konania do rozhodnutia súdu,
ktorého výška predstavuje 573,78 eur, súd odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach tak, ako je

to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Účastníci si náhradu trov konania neuplatnili, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu
účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca.

V odvolaní uviedol, že nie je schopný súdom určené výživné platiť, pretože jeho príjem nedosahuje
výšku, ktorá by mu umožňovala prispievať na výživu navrhovateľky sumou 160 eur mesačne.
Pokiaľ súd rozhodnutie v otázke výšky výživného zdôvodnil tým, že na syna Q., ktorý je stredoškolák,
platí výživné 150 eur mesačne, odporca poukázal na to, že rozsudok je z roku 2012 a v súčasnej dobe
sa jeho výživné voči synovi bude upravovať, nakoľko jeho momentálne finančné pomery mu absolútne

nedovoľujú platiť takéto výživné a na pokrytie jeho mesačných potrieb momentálne postačuje nižšia
suma. Súd by mal preto uvedené zvážiť ako posúdenie predbežnej otázky. V súčasnej dobe sa s už s Q.,
ako aj s jeho matkou ako zákonným zástupcom dohodol na sume 85 eur mesačne. Vzhľadom k tomu,
že takúto dohodu musí schváliť súd, táto ešte nie je vykonateľná. S ohľadom na všetky okolnosti, najmä
na jeho finančné ťažkosti, ako aj na Q. súhlas je však dôvodné spoliehať sa, že súd v dohľadnej dobe

túto dohodu schváli. V takom prípade teda neobstojí nárok navrhovateľky na sumu 160 eur mesačne.
Ďalej odporca vytýkal súdu nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko je evidentné, že
navrhovateľka ako mladá a zdravá osoba má možnosti zamestnať sa popri štúdiu aspoň formou
dohody, resp. brigády. Taktiež podľa jeho názoru dostatočne nepreukázala tvrdenie, že jej internát nebol
pridelený. Pokiaľ takto aj bolo, malo by byť v jej záujme osloviť iné internáty, a to aj stredoškolské, kde

by sa miesto pre ňu určite našlo. Bezplatný lístok na vlak si študenti môžu zahlásiť vopred, čo je v ich
záujme. Súd mal tiež dôslednejšie skúmať na úhradu akých dlhov boli peniaze, ktoré si navrhovateľka
v lete na brigáde v Dánsku zarobila v sume 900 eur. Plne vylučuje, že tieto peniaze boli použité aj na
úhradu dlhov jej matky. Ďalším dôvodom, pre ktorý považuje výšku výživného za nespravodlivú je fakt,
že navrhovateľka by podľa jeho vedomostí spĺňala aj podmienky pre udelenie sociálneho štipendia, na

ktoré má nárok. Súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi, pre ktoré si o toto sociálne štipendium doteraz
nepožiadala.
Podľa odporcu sa na výdavkoch súvisiacich so štúdiom mal podieľať aj druhý rodič, teda matka. Je
schopný prispievať sumou 100 eur mesačne. Jeho momentálne mesačné výdavky presahujú jeho
príjmy. Momentálne nemá žiadnu prácu. S úhradou stavebného úveru a hypotekárneho úveru, ktorý je

vymáhaný dražobnou spoločnosťou, mu momentálne pomáhajú najmä rodičia, nakoľko dom, v ktorom
býva, je dedičstvom po prarodičoch. Ďalej sa ohradil voči tvrdeniu navrhovateľky, že zarába aj 200 eur
denne, keď neprší, pretože to nie je pravda.Odporca vytýkal súdu, že vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi
prednesené, pretože 160 eur je nad rámec preukázaných potrieb navrhovateľky a neprihliadal na
skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z jeho výpovede.

Navrhol preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a
zaviazať ho prispievať výživným v sume 100 eur mesačne, pričom mu súd povoľuje zaplatiť zameškané
výživné za obdobie od 18.08.2015 do 31.03.2016 vo výške 573,78 eur v mesačných splátkach, prvých
14 splátok po 40 eur, 15. splátka vo výške 13,78 eur, pričom prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti rozsudku, proti ktorému toto odvolanie smeruje spolu so splátkou bežného výživného.

Zároveň aby rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Za nepravdivé považovala tvrdenie odporcu, že konajúci súd napadnuté rozhodnutie zdôvodnil jedine
výškou výživného na syna odporcu Q.. Konajúci súd posúdil dôkazy a skutočnosti každý jednotlivo
a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom návrh odporcu, aby výška výživného na syna Q. mala

byť posudzovaná ako predbežná otázka, považovala za nepochopenie princípov súdneho konania v
otázkach týkajúcich sa Zákona o rodine.
Navrhovateľka sa stotožnila s názorom súdu, že nie je možné prisvedčiť a stotožniť sa s vyjadrením
odporcu, že nie je schopný platiť výživné vo výške určenej konajúcim súdom uvedenej v napadnutom
rozhodnutí z dôvodu jeho príjmu vo výške, resp. jeho finančných ťažkostí, keď odporca nemá problém

uhradiť splácanie úveru vo výške 600 eur mesačne po dobu 2 mesiacov a následne uhrádzať splátky
vo výške 300 eur mesačne. Považovala preto aj toto tvrdenie odporcu za zavádzajúce až klamlivé.
Odporca je povinný v prvom rade si plniť svoje vyživovacie povinnosti a nie uhrádzať nejaké úvery, ktoré
si spôsobil sám, resp. svojím životným postojom. Uvedený postoj odporcu preukazuje aj, že vo veku
41 rokov platí výživné, resp. má vyživovaciu povinnosť na 3 deti, pričom ani jedno dieťa nežije s ním

v spoločnej domácnosti, čo preukazuje jeho nezodpovedný, laxný a rozhadzovačný prístup k životu a
svojim povinnostiam.
K radám odporcu týkajúcich sa jej ubytovania uviedla, že odporca je vlastníkom rodinného domu - tak
vzhľadom k jeho vyživovacím povinnostiam a na úhradu dlhu by mu odporučila, aby uvedený rodinný
dom predal a finančné prostriedky využil na plnenie si svojich vyživovacích povinností a následne na

úhradu dlhu a našiel si ubytovanie niekde na tzv. slobodárke, robotníckych ubytovaniach, resp. si môže
prenajať garsónku. K hľadaniu si brigád uviedla, že odporca je ešte mladým a silným človekom, ktorý
má možnosť nájsť si primerane finančne ohodnotené zamestnanie, t.j. mal by prestať žiť záhaľčivým
životom, nespoliehať sa na príbuzných či štát, pričom mu dáva na vedomie, že napríklad spoločnosť
Volkswagen Slovakia, a.s. hľadá nepretržite zamestnancov na rôzne pozície a priemerná hrubá mzda

v tejto spoločnosti je vo výške 1.789 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa §

202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal
rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci okresný súd rozsudkom odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľke od

18.08.2015 po 160 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Odporca rozsudok okresného súd napadol odvolaním namietajúc rozsah výživného s ohľadom na
odôvodnené potreby navrhovateľky a jeho schopnosti.

V zmysle § 62 Zákona o rodine je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom ich zákonnou povinnosťou.
Dosiahnutím plnoletosti táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej
hranice, ale je závislá od schopnosti dieťaťa samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje
odôvodnené potreby z odmeny za svoju prácu. Táto schopnosť musí byť zároveň trvalá, nakoľko

príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Za
okolnosť odôvodňujúcu trvanie vyživovacej povinnosti rodičov sa vo všeobecnosti akceptuje štúdium,
ktorým sa dieťa pripravuje na budúci výkon povolania.Z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane
oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú

mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak
potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného
stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby
nepatrialenpravidelnémesačnévýdavky,aleajnáhodnévýdavky,ktorénapríkladsúvisiasozdravotným

stavomoprávneného(akosúnapr.liečebnénáklady).Súdnanemusípriurčovanívýživnéhoprihliadnuť.
Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a
počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet
nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči
týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o

dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práve. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorý sa navonok prezentuje.

Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odporca konštatuje, že prvostupňový súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový
stav ohľadom pomerov navrhovateľky a odporcu a správne právne posúdil aj rozsah výživného ako
i počiatok (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine). S jeho dôvodmi v tomto smere sa odvolací súd v plnom

rozsahu stotožnil a na ne poukazuje. Neosvojil si len právne posúdenie predstavujúce porovnanie
pomerov od času posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2009 (rozsudkom Okresného súdu Zvolen
č. k. 10P/26/20009-65 zo dňa 29.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.2009 bol odporca
zaviazaný prispievať na výživu v tom čase maloletej navrhovateľky sumou 83 eur mesačne). Dôvodom
bolo, že z výsluchu navrhovateľky mal zistené, že táto ukončila strednú školu maturitnou skúškou

v lete r. 2014, potom pracovala na základe dohody (Hypernova, Billa), dva mesiace bola evidovaná
na úrade práce a vykonávala trojmesačnú absolventskú prax na okresnej prokuratúre. Potom utrpela
zranenie a od apríla bola doma, pripravovala sa na prijímacie pohovory. Bolo nesporne preukázané,
že na základe rozhodnutia z 27.04.2015 Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre bola
prijatá v akademickom roku 2015/2016 na denné bakalárske štúdium študijného programu (č.l. 2 spisu).

Vzhľadom na uvedené podľa odvolacieho súdu po ukončení strednej škole a nástupe do zamestnania
bola navrhovateľka schopná sa samostatne živiť a vyživovacia povinnosť rodičov relatívne zanikla.
Následne tým, že navrhovateľka nástupom na vysokú školu začala opäť riadne študovať sa vyživovacia
povinnosť rodičov obnovila.

Odvolanie odporcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Pokiaľ tento poukázal na to, že v súčasnej dobe sa jeho výživné voči synovi Q. bude upravovať
stanovením nižšej sumy (naposledy určené výživné v sume 150 eur mesačne) tak odvolací súd uvádza,
že uvedené odporca nepreukázal. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade ide o
sporové konanie, v ktorom je súd nielen viazaný návrhom navrhovateľa, ale v ktorom dokazovanie z

úradnej povinnosti, ako je to v konaní vo veci maloletých detí, nevykonáva. Bremeno tvrdenia ako aj
dôkazné bremeno tu v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. spočíva na účastníkoch konania a od ich aktivity
v konaní záleží, či dôkazné bremeno unesú. Z toho dôvodu bolo pri preskúmavaní prihliadnuté na
doposiaľ právoplatné súdne rozhodnutie ohľadom výživného na syna Q. v sume 150 eur mesačne. K
poukazovaniu odporcu na to, že na výdavkoch súvisiacich so štúdiom by sa mala podieľať aj matka

navrhovateľky, odvolací súd uvádza, že venovať všetky sily čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a
ďalších odôvodnených potrieb detí podľa svojich faktických možností a schopností v súlade s ust. §
62 Zákona o rodine, je povinnosťou oboch rodičov (teda tak matky ako aj otca). Niet však pochýb,
že úhradu výdavkov na navrhovateľku, ktorá je dospelá a navštevuje vysokú školu, a teda nielen nauspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj potrieb
spojených s návštevou vysokej školy (študuje v značnej vzdialenosti od svojho bydliska /býva v C., okr.
A. E., študuje v Nitre/, s čím vznikajú pravidelné výdavky na cestovné, ale aj na bývanie, výdavky na

nákup vysokoškolských učebníc, poplatky a pod.) a dôležitých pre zdravý vývoj (kultúrne, rekreačné
potreby a pod.) musí zabezpečovať aj matka navrhovateľky. Keďže dosahuje nízke zárobkové príjmy a
má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosti prejavuje sa jej povinnosť v nižšom rozsahu. Odvolací súd je názoru,
že navrhovateľka nemá povinnosť sa popri navštevovaní vysokej školy zamestnať nakoľko svoj čas
má venovať dennému štúdiu, ktoré je náročné a to najmä v 1. ročníku. Okrem toho to, že si v letných

mesiacoch zarobila na brigáde sumu 900 eur a na aký účel ju použila nepovažoval za rozhodujúce preto,
aby uvedená skutočnosť mala vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti zo strany odporcu.

Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že výživné určené okresným súdom
vo výške 160 eur mesačne je primerané tak odôvodneným potrebám navrhovateľky ako aj možnostiam
a schopnostiam odporcu pričom výživné má prednosť pre inými jeho označenými výdavkami. Priorita

vyživovacej povinnosti rodičov upravená v § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine je totiž daná záujmom
dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. Napadnutý rozsudok okresného súdu preto
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá si však náhradu trov odvolacieho
konania postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli. Odvolací
súd preto rozhodol, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.