Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/202/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109228384
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1109228384.13

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej
veci navrhovateľa: A. E., bydlisko R. Č.. X, XXX XX T., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Zoltán
Ludik, advokát, Advokátska kancelária Detvai Ludik Malý Udvaros, Cukrová č. 14, 813 39 Bratislava,
proti odporcovi: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, o
určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 07. 2009 sa navrhovateľ v zastúpení svojím právnym
zástupcom domáhal určenia, že skončenie jeho pracovného pomeru dohodou podľa ustanovenia § 60

Zákonníka práce z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 04.
05. 2009 je neplatné. Ďalej sa domáhal určenia, že jeho pracovný pomer sa neskončil a trvá naďalej,
a odporca má povinnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať v súlade s pracovnou zmluvou. Súčasne sa
domáha uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného
zárobku (neuvádzal konkrétne vyčíslenie) až do času, kým odporca umožní navrhovateľovi pokračovať
v práci.

Počas konania právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 14. 05. 2010, čl. 132,
137, navrhol zmenu návrhu v časti petitu. Súd na pojednávaní dňa 13. 08. 2010, čl. 183, 184,
za prítomnosti oboch zástupcov účastníkov konania, bez následného písomného vyhotovenia tohto
uznesenia, pripustil navrhovanú zmenu návrhu, tak že súd má určiť neplatnosť dohody o skončení
pracovného pomeru zo dňa 04. 05. 2009, ďalej má určiť, že pracovný pomer navrhovateľa neskončil a

naďalejtrvá,ažeodporcamápovinnosťnavrhovateľazamestnávaťvsúladespracovnouzmluvou.Ďalej
sa navrhovateľ domáhal uloženia odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy od 01. 08. 2009 do 30.
04. 2010 vo výške 7 557, 01 euro brutto, uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo
výške 841, 89 euro brutto mesačne, počnúc 01. 05. 2010 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku alebo
do dňa kedy odporca umožní navrhovateľovi vykonávať prácu alebo do času, kedy súd právoplatne
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že od 27. 01. 1993 pracoval u odporcu. Dňa 29. 12. 2006 na základe
dohody o zmene pracovnej zmluvy bol zaradený do pozície režisér, č. l. 16. Na základe ostatnej zmeny
pracovnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2008 bol navrhovateľ zaradený do tarifnej triedy č. 3. Dňa 04. 05.
2009 mu odporcom bola doručená na jej podpísanie dohoda o skončení pracovného pomeru podľa
ustanovenia § 60 Zákonníka práce z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce. V dohode bolo uvedené, že rozhodnutím odporcu zo dňa 24. 02. 2009 sa zrušilo jeho funkčné
miesto z dôvodu nadbytočnosti s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Navrhovateľ mal za to, že dohodao skončení pracovného pomeru, ktorú dňa 04. 05. 2009 podpísal je neplatná. Dôvod jej neplatnosti
videl navrhovateľ v tom, že ju podpísal pod psychickým tlakom zo strany odporcu, pretože mu odporcom
bolo dané na výber skončiť pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou, ak by navrhovateľ odporcom

predloženú dohodu nepodpísal. Dohodu považoval za neplatnú i z toho dôvodu, že zrušenie jeho
funkčného miesta bolo síce dňa 07. 04. 2009 odborovou organizáciou odporcu prerokované, avšak
odborová organizácia nesúhlasila so zrušením jeho funkčného miesta, a s prípadnou výpoveďou. Túto
informáciu v čase uzatvárania dohody navrhovateľ nemal ani od odporcu, ani od odborovej organizácie.
Ak by o tejto informácii vedel v čase predloženia mu dohody, tak by sa určite rozhodol inak a dohodu

by nepodpísal. Dohodu o skončení pracovného pomeru navrhovateľ považoval za neplatnú i z toho
dôvodu, že zrušenie jeho funkčného miesta bolo neodôvodnené, uskutočnené v rozpore s kolektívnou
zmluvou. V skutočnosti od roku 2006 ani nevykonával pracovné miesto režiséra. Jeho práca fakticky
spočívala v moderátorskej, redakčnej a hlásateľskej činnosti, s tým, že tieto jeho faktické funkcie neboli
nikdy zrušené. Navrhovateľ považoval postup odporcu voči nemu za nezákonný, mal za to, že jeho
pracovný pomer i naďalej trvá, mal záujem, aby ho odporca i naďalej zamestnával. V súvislosti s

určením neplatnosti tejto dohody sa domáhal i náhrady mzdy za obdobie od 01. 08. 2009 do 30. 04.
2010 vo výške 7 557, 01 euro brutto a uloženia povinnosti zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 841,
89 euro brutto mesačne, počnúc 01. 05. 2010 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku alebo do dňa
kedy odporca umožní navrhovateľovi vykonávať prácu alebo do čas, kedy súd právoplatne rozhodne o
skončení pracovného pomeru.

Počas konania právny zástupca navrhovateľa svoj návrh doplnil podaním doručeným súdu dňa 06.
10. 2009, čl. 29, podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2009, čl. 101, podaním doručeným súdu
dňa 14. 05. 2010, čl. 132, podaním doručeným súdu dňa 02. 09. 2010, čl. 189. V nich uviedol,
že od roku 2006 už navrhovateľ fakticky nevykonával prácu režiséra, a to i napriek tomu, že v

pracovnej zmluve bolo stále uvedené, že zastáva túto funkciu. Navrhovateľ v skutočnosti vykonával
viaceré iné funkcie napr. hlásateľ, moderátor. Vzhľadom na túto skutočnosť jeho pracovné miesto, ktoré
fakticky vykonával nebolo vlastne zrušené. Bolo zrušené iba pracovné miesto režiséra, ktoré síce
bolo uvedené v pracovnej zmluve, ale navrhovateľ ho fakticky nevykonával. Dohodu podpísal pod
psychickým nátlakom a strachom, že príde o prácu za ešte nepriaznivejších podmienok, ak by dohodu

nakoniec nepodpísal. Navrhovateľ namietal dohodu neplatnou i podľa ustanovenia § 49a Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že ju podpísal v omyle - nemal informácie o všetkých skutočnostiach potrebných
k podpísaniu takejto dohody, najmä nemal k dispozícii informáciu o nesúhlasnom stanovisku odborovej
organizácie k zrušeniu jeho pracovného miesta. V čase podpísania dohody navrhovateľ nevedel o
nesúhlasnom stanovisko odborovej organizácie so zrušením jeho miesta a prípadnou výpoveďou z

tohto dôvodu. Keby o tejto skutočnosti navrhovateľ v okamihu podpisu dohody vedel, i napriek tomu,
že nesúhlasné stanovisko nemá za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru, dohodu o
skončení pracovného pomeru by určite nepodpísal. Odporca ho síce oboznámil s tým, že zrušenie jeho
pracovného miesta a skončenie jeho pracovného pomeru bolo prerokované v odborovej organizácii,
avšakneuviedolsakýmzáverom,stanoviskom.Navrhovateľdohoduďalejpovažovalzaneplatnúipodľa

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože jej uzavretie sa prieči dobrým mravom. Odporca pri
uzatváraní dohody zneužil zlé psychické rozpoloženie navrhovateľa, jeho intenzívny stres, psychickú
nestabilitu a časovú tieseň, v ktorom sa navrhovateľ počas pohovoru nachádzal. Uviedol, že ponúknuté
náhradné miesto nebolo adekvátne miestu navrhovateľa, v tom čase boli u odporcu k dispozícií i iné
adekvátne miesta (neuviedol aké). Mal za to, že ak od roku 2006 nevykonával pracovné miesto režiséra,

ale v skutočnosti vykonával iné činnosti, bol odporca povinný túto faktickú zmenu v pracovnej činnosti
navrhovateľa riešiť zmenou pracovnej zmluvy, čo však neurobil. Právny zástupca navrhovateľa namietal
i samotné zrušenie pracovného miesta navrhovateľa, ktoré malo byť dôvodom skončenia pracovného
pomeru, čl. 142. V čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru faktické pracovné miesto
navrhovateľa ani vôbec nebolo zrušené, bolo zrušené miesto režiséra, ktoré však navrhovateľ fakticky

nevykonával, i keď bolo ako pracovné miesto stále uvedené v pracovnej zmluve. Pracovné miesto,
ktoré fakticky navrhovateľ vykonával nebolo vôbec zrušené. Navrhovateľ ďalej namietal, že rozhodnutie
odporcuozrušení pracovnéhomiesta navrhovateľanespĺňanáležitostirozhodnutia,chýbavňomvýrok.
V rozhodnutí nebol jednoznačne uvedený ani dátum, ku ktorému sa ruší pracovné miesto navrhovateľa,
je jasný iba navrhovaný termín zrušenia pracovného miesta t. j. 31. 03. 2009.

Odporca sa v rámci prípravy pojednávania písomne vyjadril k návrhu dňa 25. 08. 2009, čl.
15. Uviedol, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere u odporcu od 01. 02. 1993 na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 29. 01. 1993, čl. 17, 19. Vykonával funkciu - hlásateľ, naposledy od roku 2006 v zaradenírežisér v útvare Rádio Patria - Redakcia maďarského vysielania. Rozhodnutím riaditeľky Slovenského
rozhlasu zo dňa 24. 02. 2009, čl. 20, bol prijatý návrh šéfredaktorky Rádia Patria - Redakcia maďarského
vysielania zo dňa 23. 02. 2009 na zrušenie pracovného miesta navrhovateľa z dôvody nadbytočnosti.

Toto rozhodnutie spolu s obomi možnosťami skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom (dohoda,
výpoveď) bolo dňa 07. 04. 2009 prerokované Základnou organizáciou OZM pri odporcovi, čl. 20 druhá
strana. Dňa 04. 05. 2009 (celý apríl bol navrhovateľ práceneschopný) odporca - vedúci odboru ľudských
zdrojov S.. I. O., šéfredaktorka Rádia Patria - Redakcia maďarského vysielania O.. I. T., vykonal
osobný pohovor s navrhovateľom, kde bol navrhovateľ oboznámený s rozhodnutím riaditeľky odporcu

o zrušení jeho pracovného miesta, čl. 22. Navrhovateľovi bolo ponúknuté voľné pracovné miesto, čl.
23 - zastupovanie na určitú dobu počas materskej dovolenky v Banskej Bystrici ako redaktor v centre
spravodajstva, publicistiky a umeleckých programov. Ponúknuté pracovné miesto navrhovateľ neprijal.
Navrhovateľovi bolo dané na výber skončenie pracovného pomeru dohodou z výpovedného dôvodu
alebo výpoveďou. Navrhovateľ sa dobrovoľne rozhodol ukončiť pracovný pomer dohodou. Túto dohodu
bezprostredne podpísal, čl. 24. Odporca zaplatil v májovej výplate dňa 11. 06. 2009 navrhovateľovi 7

- násobné odstupné vo výške 4 987, 50 euro (brutto), čl. 98. Odporca žiadal návrh ako nedôvodný
zamietnuť, pretože postup odporcu pri skončení pracovného pomeru považoval za zákonný a všetky
námietky navrhovateľa o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru za nedôvodné.

Počas konania odporca prostredníctvom svojej poverenej zástupkyne uvádzala, že počas pohovoru

s navrhovateľom dňa 04. 05. 2009, kde zástupcovia odporcu riešili s navrhovateľom skončenie
pracovného pomeru, navrhovateľ nepožiadal o prestávku, o prerušenie, a to za účelom zváženia
ponúknutých alternatív skončenia jeho pracovného pomeru. Nepožiadal o prerušenie tohto pohovoru
z dôvodu prípadnej konzultácie s jeho právnym zástupcom. Ak by sa takéhoto niečoho navrhovateľ
domáhal, určite by mu odporca dal časový priestor na prekonzultovanie danej veci s právnikom. Odporca

uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru neporušil ustanovenie čl. 7 bod 3 Kolektívnej
zmluvy odporcu, čl. 67, tak ako to namietal navrhovateľ, pretože v danom čase bolo zrušené iba jedno
pracovné miesto režiséra, ostatné dve zrušené pracovné miesta boli miesta redaktora. Nešlo teda
o znižovanie stavu zamestnancov s pracovnou činnosťou rovnakého druhu, ale o zrušenie rôznych
pracovných miest s rôznym druhom pracovnej činnosti. V prípade úspešnosti tohto návrhu žiadala

nepriznať navrhovateľovi náhradu mzdy nad rámec ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, čl. 131.

Po vykonanom rozsiahlom dokazovaní v tejto veci, súd rozhodol rozsudkom č. k. 8C 202/2009 - 214
zo dňa 01. 10. 2010, čl. 214 až 221, tak že návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal. Prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol ako právne nedôvodný, pretože

všetky dôvody neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru súd vyhodnotil ako nedôvodné. Proti
tomuto rozsudku podal právny zástupca navrhovateľa dňa 16. 11. 2010, čl. 222, odvolanie. Odporca sa k
odvolaniu vyjadril dňa 03. 12. 2010, čl. 230. Na základe odvolania navrhovateľa proti vyššie uvedenému
rozsudkusúduprvéhostupňaKrajskýsúdvBratislaveuznesenímč.k.4Co29/2011-231,čl.231,zodňa
14. 12. 2011, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom

zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa bola procesná vada súdu prvého stupňa uvedená
v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku pri verejnom vyhlasovaní rozsudku
súdom dňa 01. 10. 2010. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia opodstatnenosťou uplatnených
odvolacích dôvodov sa odvolací súd nezaoberal.

Po vyššie uvedenom zrušení prvostupňového rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie, došlo v súlade
s ustanovením § 23 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska k zrušeniu k 01.
01. 2011 Slovenského rozhlasu, Mýtna č. 1, 817 55 Bratislava od 01. 09. 2012 so sídlom Mlynská dolina,
845 45 Bratislava, čl. 279). Jeho právnym nástupcom sa k tomuto dátumu stal Rozhlas a televízia
Slovenska, Mýtna č. 1, 817 55 Bratislava, ktorý prebral všetky práva a povinnosti zrušeného subjektu,

čl. 259, 260, 276.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa k predmetnej veci po zrušení
prvostupňového rozhodnutia súdu a vrátení veci odvolacím súdom vyjadril podaním doručeným súdu
dňa 19. 04. 2012, čl. 262. Pôvodne uvádzané (v návrhu i počas konania) námietky neplatnosti dohody

o skončení pracovného pomeru doplnil o ďalšiu námietku neplatnosti a to, že dohoda o skončení
pracovného pomeru je neplatná podľa ustanovenia § 38 Občianskeho zákonníka, pretože tento úkon
urobil navrhovateľ v duševnej poruche, ktorá ho urobila na tento právny úkon neschopným. Navrhovateľ
túto námietku odôvodnil tým, že zástupcovia odporcu vytvorili na neho tlak, aby sa bez možnosti sivec dostatočne premyslieť rozhodol medzi dvoma pre neho nevýhodnými a neželanými východiskami.
Tento nátlak zo strany odporcu bol znásobnený aj tým, že mal v čase podpisu dohody podlomené
zdravie. V uvedenom období bol značne psychicky ale aj fyzicky indisponovaný práve v dôsledku

hrozby straty dlhoročnej pracovnej pozície a dokonca bol lekárom z odboru psychiatrie uznaný za
dočasne práceneschopného a hospitalizovaného. Túto skutočnosť odporca zneužil, aby dosiahol cieľ,
ktorý sledoval prostriedkami, ktoré neboli v súlade s právom. Navrhovateľ sa ďalej domnieval, že jeho
duševný stav v čase podpisovania napadnutej dohody o skončení pracovného pomeru bol natoľko
komplikovaný a psychické i fyzické vyčerpanie bolo takého charakteru, že mu neumožňovalo s plným

vedomím zhodnotiť dôsledky pristúpenia na dohodu o skončení pracovného pomeru. Z uvedeného
dôvodu mal za to, že právny úkon nemohol spĺňať všetky zákonné dôvody a mal tak závažnú vadu,
že nie je možné, aby bol platný. Odporca sa k celej veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.
01. 2013, čl. 281 a podaním doručeným súdu dňa 25. 09. 2013. Okrem iného v nich, čo sa týkalo
novej námietky navrhovateľa neplatnosti dohody, poukazoval na to, že navrhovateľ podpísal dohodu
o skončení pracovného pomeru dňa 04. 05. 2009 a celú následnú dobu do skončenia pracovného

pomeru 31. 05. 2009 bol práceschopný. Navrhovateľ bol práceneschopný pred uzatvorením dohody
od 07. 04. 2009 do 30. 04. 2009 s diagnózou F. 48 (iná neurotická porucha), čo však nie je duševnou
poruchou a ani predtým a ani následne nebola u navrhovateľa diagnostikovaná žiadna duševná
porucha. Svoje pracovné povinnosti si plnil riadne, neuvádzal žiadne psychické zdravotné problémy
povinnosti. Rovnako nebol práceneschopný z dôvodu duševnej poruchy a zlého psychického stavu

ani po skončení pracovného pomeru. Preto skutočnosti uvádzané navrhovateľom o zlom psychickom
zdravotnom stave v čase podpisovania dohody o skončení pracovného pomeru, o zlom psychickom
stave, až duševnej poruche, ktorý by mal za následok neplatnosť dohody o skončení pracovného
pomeru, považoval odporca za účelové a vykonštruované a nezakladajúce sa na pravde.

Súd vo veci počas celého konania vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, čl. 144, svedkyne O..
I. T. - šéfredaktorky Rádia Patria - Redakcia maďarského vysielania, čl. 115, S.. I. O. - vedúceho odboru
ľudských zdrojov, čl. 119, svedkyne E. T. - referentky odboru ľudských zdrojov, čl. 125, svedkyne W.
T. - predsedníčky odborovej organizácie, čl. 126, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
navrhovateľom i odporcom, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Súd na pojednávaní dňa 10. 01. 2013 nepripustil návrhy právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie
dokazovania vypočutím ako svedkov všeobecnej ošetrujúcej lekárky navrhovateľa E.. D. A., ktorá
navrhovateľovi dňa 07. 04. 2009 vystavila doklad o práceneschopnosti a E.. R. H., psychiatra, ktorého
v apríli 2009 na odporúčanie všeobecnej lekárky navrhovateľ navštívil, čl. 287. Súd tieto návrhy na

doplnenie dokazovania nepripustil z toho dôvodu, že ich prípadné vykonanie by bolo v danej veci i
tak nepostačujúce na preukázanie, že navrhovateľ v čase podpísania dohody dňa 04. 05. 2009 trpel
duševnou poruchou, ktorá by ho robila na tento úkon nespôsobilou. Súd má za to, že jediným odborne
dôveryhodným dôkazom o preukázaní existencie tejto skutočnosti by bolo znalecké dokazovanie buď
nariadené súdom na návrh niektorého z účastníkov konania (navrhovateľ zvažoval i tento návrh, avšak

nakoniec sa rozhodol ho nepodať) alebo i prípadne listinný dôkaz - znalecký posudok preložený
samotným navrhovateľom, čo však navrhovateľ počas konania neurobil.

Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil i všetky písomné podania právneho zástupcu navrhovateľa,
jeho osobné prednesy na jednotlivých pojednávaniach, písomné podania odporcu, i osobné prednesy

poverenej zástupkyne odporcu na jednotlivých pojednávaniach.

Podľa ustanovenia § 59 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,

b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na
skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ
a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného
pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov

organizačných zmien.

Podľa ustanovenia § 60 ods. 3 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného
pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa ustanovenia § 80 Zákonníka práce pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa
postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej
výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu
škody pre neplatnosť dohody.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú

sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z
pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa ustanovenia § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti,
za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej

v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila
v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,

ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Na základe rozsiahleho dokazovania v tejto veci súd ustálil tento skutkový stav, ktorý následne i takto
právne vyhodnotil:

Odporca a navrhovateľ dňa 04. 05. 2009 podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru, čl. 8, podľa
ustanovenia § 60 Zákonníka práce z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce. Dôvodom uzatvorenia tejto dohody o skončení pracovného pomeru navrhovateľa
bolo zrušenie jeho funkčného miesta "režisér " z dôvodu nadbytočnosti s cieľom zvýšiť efektívnosť
práce a to rozhodnutím riaditeľky odporu zo dňa 24. 02. 2009. V dohode je uvedené, že

odporca nemá možnosť navrhovateľa naďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a že zrušenie tohto miesta bolo prerokované odborovou
organizáciou a navrhovateľovi bude poskytnuté odstupné vo výške 7 - násobku jeho priemerného
mesačného zárobku.

Z výsluchu svedkov W. T., referentky odboru ľudských zdrojov odporcu, S.. I. O., riaditeľa odboru
ľudskýchzdrojov,I.T.,šéfredaktorkyRádiaPatria-Redakciamaďarskéhovysielania,zástupcovodporcu
prítomných na osobnom pohovore s navrhovateľom dňa 04. 05. 2009 o skončení jeho pracovného
pomeru, súd ustálil, že tento pohovor, osobné stretnutie s navrhovateľom prebehlo v súlade zo
Zákonníkom práce a všetkými internými normami odporcu. Prebehlo štandardným spôsobom, ktorý

bol v danom čase u odporcu bežný. Navrhovateľ bol jasne, zrozumiteľne oboznámený s rozhodnutím
riaditeľky odporcu o zrušení jeho pracovného miesta režiséra, bol oboznámený o prerokovaní tohto
zrušenia v odborovej organizácií a o spôsoboch skončenia jeho pracovného pomeru odborovou
organizáciou (nebol oboznámený o nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie). Bol oboznámený smožnosťami skončenia jeho pracovného pomeru a s prípadnými mzdovými náležitosťami (odstupným).
Navrhovateľ počas tohto pohovoru nepožiadal, pričom takúto možnosť mal, o jeho prerušenie,
prestávku, skončenie, aby si premyslel celú situáciu. Navrhovateľ nepožiadal prítomných o možnosť

prekonzultovania mu navrhovaných spôsobov skončenia jeho pracovného pomeru napr. so svojím
právnym poradcom. Navrhovateľ rovnako nepožiadal prítomných o predloženie mu za účelom
oboznámenia sa s nimi, akýchkoľvek dokumentov, listín (napr. prerokovanie odborovou organizáciou),
s ktorými ho zástupcovia odporcu oboznamovali. Z výsluchu vyššie uvedených svedkov mal súd za
preukázané, že navrhovateľ bol skutočne počas tohto pohovoru napätý, v strese, v zlej psychickej

nepohode. Avšak tento stres, napätie, celkové negatívne psychické rozpoloženie v takejto situácii
je prirodzené, normálne, nakoľko sa s navrhovateľom riešilo skončenie jeho pracovného pomeru,
riešila jeho existencia, živobytie. Navrhovateľ počas pohovoru so zástupcami odporcu neoboznámil
prítomných, že by sa cítil psychicky zle, že prípadne trpí nejakou duševnou poruchou. Svedkovia
nepotvrdili a navrhovateľ túto skutočnosť, tvrdenie, žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by
počas pohovoru bol vo veľmi zlom psychickom stave, rozpoložení, že by trpel duševnou poruchou, ktorá

by mala za následok prípadnú neplatnosť dohody. Ak mal navrhovateľ ešte pred pohovorom, v mesiaci
apríl 2009, zdravotné, aj psychické, problémy, súvisiace s hroziacim skončením pracovného pomeru,
mal možnosť zabezpečiť si na tento pohovor i prítomnosť svojho právneho zástupcu alebo požiadať
o prítomnosť zástupkyne odborovej organizácie (čo nepožiadal). Počas tohto pohovoru navrhovateľ
nenamietal žiadne skutočnosti mu oznámené zástupcami odporcu napr., že funkčné miesto, ktoré

je uvedené v dohode, a ktoré sa zrušilo, nie je jeho funkčným miestom, tak ako to namietal počas
konania, nežiadal vysvetliť, doplniť, opraviť žiadne skutočnosti uvedené v dohode. Dokonca, ako to
vyplýva z výsluchu svedkyne W. T., predsedníčky odborovej organizácie, navrhovateľ mal preukázateľnú
vedomosť (telefonicky ho predvolali) o tom, že odborová organizácia ide prerokovávať zrušenie jeho
pracovného miesta, avšak o výsledku tohto prerokovania sa sám neinformoval, pričom takúto možnosť

mal (ani nebol oboznámený odborovou organizáciu, no nebolo to ich povinnosťou).

Súd má za to, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by navrhovateľ bol pri podpise
dohody o skončení pracovného pomeru pod psychickým tlakom zo strany zástupcov odporcu, že by ju
uzatvoril v omyle, pod vplyvom nedostatku informácií o prerokovaní zrušenia jeho funkčného miesta a

spôsobovskončeniajehopracovnéhopomeru.Prípadnáabsenciainformácieonesúhlasnomstanovisku
odborovej organizácie so zrušením jeho pracovného miesta, nezakladá žiadny relevantný dôvod na
prípadnú akúkoľvek neplatnosť dohody, nakoľko nesúhlasné stanovisko odborovej organizácie je
pri skončení jeho pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom (i výpoveďou) irelevantné a nemá
za následok jeho neplatnosť. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, námietky právneho zástupcu

navrhovateľa v tejto veci, má súd za to, že celý proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru
ako právneho úkonu t. j. pohovor dňa 04. 05. 2009, prebehol v súlade s Zákonníkom práce i Občianskym
zákonníkom.

Námietky, ktoré vzniesol právny zástupca navrhovateľa v návrhu, počas konania i v jednotlivých

písomných podaniach - ponuka neadekvátneho miesta navrhovateľovi, nesúhlasné stanovisko
odborovej organizácie so zrušením miesta navrhovateľa, spochybnenie rozhodnutia riaditeľky odporcu o
zrušení miesta navrhovateľa, spochybnenie dátumu, ku ktorému došlo k zrušeniu miesta navrhovateľa,
námietka, že nedošlo k zrušeniu miesta navrhovateľa, námietka, že rozhodnutie o zrušení miesta
nespĺňa formálne náležitosti, časový odstup medzi zrušením miesta navrhovateľa, prejednaním

odborovou organizáciou a pohovorom s navrhovateľom, sa podľa názoru súdu dotýkajú posúdenia
platnostiresp.neplatnostidôvodu,prektorýboladohodaoskončenípracovnéhopomeruuzatvorená,nie
samotnej dohody. Preto z hľadiska predmetu sporu, ktorým je neplatnosť dohody o skončení pracovného
pomeru, sú tieto námietky irelevantné a súd sa nimi ani nemal dôvod zaoberať, vyhodnocovať. Prípadné
vyhodnotenie týchto námietok by ani nemalo žiadny dopad na platnosť napádanej dohody o skončení

pracovného pomeru. Prípadné skonštatovanie súdu o neplatnosti niektorej z namietaných skutočností
by nemalo za následok automaticky i neplatnosť dohody. Tieto námietky sa nedotýkajú platnosti alebo
neplatnosti samotného právneho úkonu, dohody.

Pracovnýpomernavrhovateľasaskončilnazákladedohodyoskončenípracovnéhopomeruuzatvorenej

podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce dňa 04. 05. 2009. Dohoda o skončení pracovného pomeru
je dvojstranný právny úkon, ktorého dôsledkom je skončenie pracovného pomeru navrhovateľa. Súd
sa zaoberal, posudzoval, platnosť dohody o skončení pracovného pomeru z hľadiska dodržania
osobitných náležitostí uvedených v Zákonníku práce a všeobecných náležitostí (ako právny úkon)podľa Občianskeho zákonníka. Skončenie pracovného pomeru dohodu je všeobecný spôsob skončenia
pracovného pomeru, ktorý musí mať podľa Zákonníka práce tieto osobitné náležitosti - byť písomná (inak
je neplatná), musí obsahovať vyjadrenie vôle oboch účastníkov rozviazať pracovný pomer dohodou,

musí obsahovať určenie dňa kedy sa pracovný pomer končí a uvedenie dôvodu. Po preskúmaní
predmetnej dohody, súd má za to, že dohoda spĺňa všetky tieto zákonom stanovené podstatné
objektívne náležitosti, ktorých absencia ba mala za následok neplatnosť dohody. Počas konania
navrhovateľ nepreukázal, ani svojimi tvrdeniami, ani dôkazmi, že by vyjadrenie jeho vôle nesmerovalo
k rozviazaniu pracovného pomeru. Súd sa ďalej na základe námietok neplatnosti vznesených právnym

zástupcom navrhovateľa - navrhovateľ podpísal dohodu v omyle, v tiesni, pod psychickým tlakom,
zaoberal i týmito namietanými všeobecnými dôvodmi prípadnej neplatnosti dohody. Súd má za to, že pri
dohodeoskončenípracovnéhopomerubolavôľanavrhovateľauzatvoriťdohoduoskončenípracovného
pomeru vážna, slobodná (nedostatok slobodnej vôle - konanie navrhovateľa pri podpise dohody nebolo
pod nedovoleným nátlakom, psychickým donútením zo strany zamestnancov odporcu), bez omylu.
Tvrdenia, ktoré uvádzal navrhovateľ počas konania, že pod psychickým tlakom z celej situácie, že

zamestnanci odporcu na neho vyvíjali psychický tlak, že keby vedel i nesúhlasnom stanovisku odborovej
organizácie, že by dohodu o skončení pracovného pomeru neuzatvoril, navrhovateľ žiadnym spôsobom
počas konania nepreukázal. Súd má tak za to, že pri uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru
boli dodržané všetky osobitné, i všeobecné náležitosti tohto právneho úkonu, a dohoda o skončení
pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 04. 05. 2009 je platná.

Právny zástupca navrhovateľa konkrétne namietal, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo
dňa 04. 05. 2009 je neplatná podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, pretože tento právny
úkon navrhovateľ podpísal v omyle. Omyl podľa navrhovateľa spočíval v tom, že navrhovateľ nemal
vedomosť pri podpisovaní dohody o zamietavom stanovisku odborovej organizácie so zrušením jeho

pracovného miesta a následne i s prípadnou výpoveďou. Ak by navrhovateľ o tomto zamietavom
stanovisku odborovej organizácie vedel, tak by dohodu nepodpísal. Odporca podľa jeho názoru tento
omyl vyvolal zámerne. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení argumentácie oboch účastníkov
konania má za to, že táto námietka neplatnosti dohody je nedôvodná. Vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by navrhovateľ dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvoril a podpísal v

omyle spočívajúcom v nedostatku informácií o nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie vo veci
zrušenia jeho funkčného miesta a dania mu prípadnej výpovede. Naopak, ako vyšlo najavo počas
dokazovania (výsluch svedkyne W. T.), navrhovateľ mal vedomosť o tom, že v odborovej organizácii
sa bude prerokovávať zrušenie jeho pracovného miesta, pričom o tomto bol i telefonicky oboznámený.
Avšak zjavne kvôli práceneschopnosti sa navrhovateľ prerokovania nezúčastnil. Navrhovateľ po

tomto prerokovaní sa neinformoval o konečnom stanovisku odborovej organizácie u svedkyne W.
T., neinformoval sa o konkrétnom stanovisku odborovej organizácie ani počas pohovoru s ním dňa
04. 05. 2009. Počas pohovoru s navrhovateľom dňa 04. 05. 2009 bol navrhovateľ iba všeobecne
informovaný o prerokovaní zrušenia jeho pracovného miesta príslušnou odborovou organizáciou, ale
konkrétne stanovisko navrhovateľovi oznámené skutočne nebolo. Absencia konkrétnej informácie o

nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie so zrušením jeho pracovného miesta, však nezakladá
žiadny relevantný dôvod na prípadnú akúkoľvek neplatnosť dohody, nakoľko nesúhlasné stanovisko
odborovej organizácie je pri skončení jeho pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom (i výpoveďou)
irelevantné a nemá za následok jeho neplatnosť. Ak by aj navrhovateľ vedel o tomto zamietavom
stanovisku odborovej organizácie, nie je zrejme, a už vôbec nie preukázané, ako by sa následne

rozhodol v danej veci, či by uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru alebo by ju odmietol
podpísať a bola by mu daná zo strany odporcu výpoveď. Tvrdenie navrhovateľa, že ak by vedel o
tejto skutočnosti, tak by dohodu nepodpísal, je len nepreukázaným predpokladom o tom ako by sa
navrhovateľ majúc k dispozícií takúto informáciu, zachoval.

Ďalej právny zástupca navrhovateľa namietal dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.
05. 2009 neplatnou i podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore s
dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazoval na to, že zámerom odporcu bolo od začiatku s
navrhovateľom skončiť pracovný pomer, a to akýmkoľvek spôsobom a po nájdení akejkoľvek zámienky.
Súd po vykonanom dokazovaní, najmä po výsluchoch svedkov S.. I. O., riaditeľa odboru ľudských

zdrojov, I. T., šéfredaktorky Rádia Patria - Redakcia maďarského vysielania, má za to, že tento
dôvod neplatnosti namietaný navrhovateľom je nedôvodný a i zo strany navrhovateľa nepreukázaný.
Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiadny zámer odporcu "zbaviť sa", navrhovateľa. Naopak,
z jednotlivých výsluchov svedkov vyplynulo, že v danej veci nejde o žiadnu osobnú záležitosť, žiadnysubjektívny úmysel kohokoľvek vyhodiť navrhovateľa. Súdu sa skôr javí, že navrhovateľ vníma danú vec
ako subjektívnu, ale ľudskú a prirodzenú, krivdu vzhľadom na počet odpracovaných rokov u odporcu a
jeho nemožnosť vzhľadom na vek zamestnať sa niekde inde.

Ďalej právny zástupca navrhovateľ namietal, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.
05. 2009 je neplatná i podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ tento
právnyúkonneurobilslobodneavážne,boldopodpísaniatejtodohodyzamestnancamiodporcudoslova
vmanipulovaný tým, že mu boli zámerne zamlčané informácie o zamietavom stanovisku odborovej

organizácie k zrušeniu pracovného miesta navrhovateľa. Navrhovateľ tak podpísal dohodu v tiesni
a pre neho v nepriaznivej situácii. Navrhovateľ bol doslovne vmanipulovaný do rozhodnutia podpísať
dohodu, pretože mu zástupcovia odporcu počas osobného pohovoru dňa 04. 05. 209 povedali, že
pokiaľ nepodpíše dohodu, tak dostane výpoveď. Preto dohodu síce podpísal, ale nie dobrovoľne,
takto postavená situácia zo strany odporcu bola vlastne ultimátom, nie možnosťou vybrať si z dvoch
alternatív. Súd má za to, že i táto námietka neplatnosti dohody je nedôvodná a nepreukázaná. Naopak,

z vykonaného dokazovania má súd za to, že navrhovateľ počas osobného pohovoru s ním dňa 04. 05.
2009 sa mal možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť, pre ktorú z ponúknutých alternatív sa rozhodne. Mal
dostatok času počas tohto pohovoru, aby si dané alternatívy premyslel. Mohol požiadať o prerušenie
pohovoru za účelom premyslenia si danej veci, prekonzultovania s právnikom, čo však neurobil. Ako
vyplynulo z výsluchu svedka S.. I. O., vedúceho odboru ľudských zdrojov, navrhovateľ neoficiálne

ešte pred osobným pohovorom komunikoval s ním o prípadných možných alternatívach skončenia
pracovného pomeru, vrátane ponúknutého odstupného.

Ďalej navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom namietal, že dohoda o skončení pracovného
pomeru je neplatná podľa ustanovenia § 38 Občianskeho zákonníka, pretože tento úkon urobil

navrhovateľ v duševnej poruche, ktorá ho urobila na tento právny úkon neschopným. Navrhovateľ
túto námietku odôvodnil tým, že zástupcovia odporcu vytvorili na neho tlak, aby sa bez možnosti si
vec dostatočne premyslieť rozhodol medzi dvoma pre neho nevýhodnými a neželanými východiskami.
Tento nátlak zo strany odporcu bol znásobnený aj tým, že mal v čase podpisu dohody podlomené
zdravie. V uvedenom období bol značne psychicky ale aj fyzicky indisponovaný práve v dôsledku hrozby

straty dlhoročnej pracovnej pozície a dokonca bol lekárom z odboru psychiatrie uznaný za dočasne
práceneschopného a hospitalizovaného. Túto skutočnosť odporca zneužil, aby dosiahol cieľ, ktorý
sledoval prostriedkami, ktoré neboli v súlade s právom. Navrhovateľ sa ďalej domnieval, že jeho duševný
stav v čase podpisovania napadnutej dohody o skončení pracovného pomeru bol natoľko komplikovaný
a psychické i fyzické vyčerpanie bolo takého charakteru, že mu neumožňovalo s plným vedomím

zhodnotiť dôsledky pristúpenia na dohodu o skončení pracovného pomeru. Z uvedeného dôvodu mal za
to, že právny úkon nemohol spĺňať všetky zákonné dôvody a mal tak závažnú vadu, že nie je možné, aby
bol platný. Odporca s touto námietkou nesúhlasil. Poukazoval na to, že navrhovateľ podpísal dohodu o
skončení pracovného pomeru dňa 04. 05. 2009 a celú následnú dobu do skončenia pracovného pomeru
31. 05. 2009 bol práceschopný. Navrhovateľ bol práceneschopný pred uzatvorením dohody od 07. 04.

2009 do 30. 04. 2009 s diagnózou F. 48 (iná neurotická porucha), čo však nie je duševnou poruchou
a ani predtým a ani následne nebola u navrhovateľa diagnostikovaná žiadna duševná porucha.
Rovnako nebol práceneschopný z dôvodu duševnej poruchy a zlého psychického stavu ani po skončení
pracovného pomeru. Preto skutočnosti uvádzané navrhovateľom o zlom psychickom zdravotnom stave
v čase podpisovania dohody o skončení pracovného pomeru, o zlom psychickom stave, až duševnej

poruche, ktorý by mal za následok neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru, považoval
odporca za účelové a vykonštruované a nezakladajúce sa na pravde. Súd po vyhodnotení vykonaného
dokazovania a argumentácie oboch účastníkov konania má za to, že i táto námietka je nedôvodná a
nepreukázaná. Je nespochybniteľnou skutočnosťou, že pre uzatvorením dohody dňa 04. 05. 2009 bol
navrhovateľpráceneschopnýod07.04.2009do30.04.2009sdiagnózouF.48(ináneurotickáporucha).

Tátodiagnózavšakniejeduševnouporuchouanavrhovateľvdanomčaseaninetrpelžiadnouduševnou
poruchou, čo vyplýva i z lekárskej správy E.. R. H., psychiatra zo dňa 18. 06. 2013, čl. 298, z ktorej
vyplýva, že tohto psychiatra navrhovateľ navštívil prvý krát na odporúčanie všeobecnej lekárky E.. D.
A. (rodenej J.) dňa 16. 04. 2009. Pri tomto prvom vyšetrení bola u navrhovateľa zistená diagnóza -
anxiózne depresívny syndróm, bola mu nasadené lieky a odporúčaná práceneschopnosť. Ako vyplýva z

tejto lekárskej správy, navrhovateľ bol u tohto psychiatra na kontrole dňa 22. 04. 2009, kde, okrem iného,
uvádzal, že ho chcú prepustiť z roboty. Na ďalšiu kontrolu v máji 2009 sa však navrhovateľ už nedostavil,
so svojím psychiatrom sa spojil už iba telefonicky. Ak by navrhovateľ v danom čase skutočne trpel
duševnou poruchou, alebo by tam bolo aspoň podozrenie, tak ako to uvádzal počas konania, určite bysám navrhovateľ mal záujem sa liečiť a pravidelne navštevovať psychiatra, čo sám navrhovateľ uvádzal,
že tak nerobil ani nerobí. Je nepochybné, že navrhovateľ v čase podpísania dohody bol v strese, aj zlom
psychickom stave, čo sa vzhľadom na skončenie pracovného pomeru javí súdu ako prirodzené. Avšak,

takakotouvádzaliodporca,zlýpsychickýstav,extrémnezaťažujúcaexistenčnásituácia, napätie,stres,
nie je duševnou poruchou, ktorá by mala za následok neschopnosť navrhovateľa uzatvoriť predmetnú
dohodu o skončení pracovného pomeru.

Keďže súd návrh v časti neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04. 05. 2009 ako

právne nedôvodný zamietol, následne zamietol ako nedôvodné i ďalšie časti návrhu, ktoré nadväzovali
na zamietnutý prvý petit - určenie, že pracovný pomer navrhovateľa neskončil a naďalej trvá, že odporca
má povinnosť navrhovateľa zamestnávať v súlade s pracovnou zmluvou, a domáhanie sa mzdových
nárokov v súvislosti s neplatnosťou dohody o skončení pracovného pomeru.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené preto súd návrh v celom rozsahu ako právne nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže odporca v zastúpení svojej poverenej zástupkyni si trovy konania neuplatnil, súd rozhodol tak,

že odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave.

Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Okresný súd Bratislava I dňa 03. 10. 2013
JUDr. Otília Doláková
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Nikola Brunovská