Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/260/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232687
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113232687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: L. V., nar. X.X.XXXX, t.č. bytom L. XXX, B. u E.,
I. republika, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: K. na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 6.039,87 EUR s prísl. o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C 21/2014-83 zo dňa 09.01.2015

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Žalobca je povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej
vo výške 143,51 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3.134,54 Eur spolu s 8,75%-tným ročným úrokom z omeškania od 8.3.2013 do

zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. i) a 3
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Vychádzal zo zisteného, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 3.418 Eur a

taktiež mal za preukázané, že žalovaná doposiaľ zaplatila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi
sumu 283,46 Eur. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať zákonné
obligatórne náležitosti, okrem iného aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
avšak táto zákonná podmienka v danom prípade nie je splnená, pretože úverová zmluva neobsahuje
tento údaj. Z uvedeného dôvodu sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Neprijal argumentáciu
žalobcu, že aj keď mesačná splátka v sume 62,45 Eur je v zmluve označená ako „splátka istiny“, tak v
sebe zahŕňa všetky tri zložky, teda časť splátky na istinu, časť splátky na zmluvné úroky a časť splátky

na poplatok, pretože dikcia zákona jednoznačne uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom zo samotnej zmluvy
vyplýva,žetátopodmienkajednoznačnesplnenánebola.Nanámietkužalobcu,žeideobežnúpraxbánk
prvostupňový súd uviedol, že táto zákonná povinnosť sa vzťahuje rovnako na všetkých poskytovateľovúverov a pokiaľ táto podmienka splnená nie je, tak spôsobuje ten dôsledok, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, pričom aj uvedenie rozpisu splátok s určením všetkých jej zložiek je pre
spotrebiteľa nepochybne podstatnou informáciou, ktorá môže ovplyvniť jeho rozhodovanie pri výbere

úverového produktu. Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi sumu 3.134,54 Eur, čo predstavuje rozdiel
medzi poskytnutou sumou 3.418 Eur a žalovanou zaplatenou sumou 283,46 Eur a v prevyšujúcej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Taktiež priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania do 8.3.2013,
teda od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie, na ktorú žalobca vyzval žalovanú, keďže jej
určil lehotu splatnosti zostatku úveru k 7.3.2013, pričom keďže žalovaná svoj dlh dobrovoľne nesplnila,

dostala sa do omeškania.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) keďže úspech žalobcu a žalovanej bol v podstate rovnaký, žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Považoval právny názor
prvostupňového súdu za nesprávny. Správnym právny posúdením by súd dospel k záveru, že v spore
vzniklo právo na zaplatenie celej uplatnenej peňažnej pohľadávky. Predmetná úverová zmluva obsahuje
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona o spotrebiteľskom úveroch vrátane
výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je totiž dojednaná mesačná

splátka úveru v sume 62,45 Eur mesačne so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci od 20.08.2009 do
20.06.2019 celkom 119 splátok, výška úroku 17,30 % p.a. ako aj výška poplatku za správu úveru v
sume 1,99 Eur. Mesačná splátka zahŕňa v sume 62,45 Eur v sebe všetky tri zložky, teda časť splátky
istinu, časť splátky na zmluvne úroky 17,30 % a časť splátky na poplatok za správu úveru v sume 1,99
Eur. Navrhol zmeniť rozsudok tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi celu uplatňovanú istinu s

príslušenstvom. Zároveň žiadal náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý bol toho názoru, že
prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, ako aj vec správne právne posúdil. Navrhol potvrdiť
rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila taktiež žalovaná, ktorá nesúhlasila so zaplatením úrokov z omeškania.
Býva v Českej republike, viackrát požiadala žalobcu o poskytnutie bankového spojenia, ale keďže jej
nebolo poskytnuté, nevie poslať peniaze. Len čo jej bude poskytnuté bankové spojenie, celu sumu
vyplatí bez meškania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok z dôvodov
uvedených v odvolaní, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne

vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny

právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového
súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Je nepochybné, že zmluva o splátkovom úvere č. 0382710998, uzatvorená medzi účastníkmi dňa

17.09.2009 je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaná je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že nazmluvu o úvere je nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, upravené jednak
v Občianskom zákonníku, jednak v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z..

Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom v posúdení zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako
bezúročného a úveru bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňuuzavretiazmluvyosplátkovomúvereč.0382710998,zodňa17.07.2009)avtomtosmerepoukazuje
na judikatúru súdov vychádzajúcu z právnej úpravy zákona č. 258/2001 Z.z. s ktorou sa plne stotožňuje.

„Vychádzajúc zo zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje
zabezúročnúabez,poplatkov,akúverovázmluvaneobsahujenáležitosti,podľa§4ods.2písm.a/,b,/d/
ažj/,k/al/.Súddospelkzáveru,žepredmetnázmluvaneobsahujezákonomstanovenénáležitostipodľa
§ 4 ods. 2 písm. i/, j/ a h/, a to výška počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru a účely jeho splatenia, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov,
ako i ročnú úrokovú sadzbu K primárnemu účelu právnej úpravu normami spotrebiteľského práva potom
zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 , písm. i/ zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktorý
každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov viaže ku každej stavu uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom

dôsledku zaplatiť, teda ako istiny, tak i úrok, a tiež prípadné poplatky. Naplnenie uvedenému účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva, neobsahujúc aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov,
čím vlastne zákon poskytuje primeranú ochranu právam spotrebiteľa pri uzatváraní úverových zmlúv,
aby tieto neboli zavádzajúce ani problematickým údajom o úrokoch z ktorého nebude schopný vyvodiť,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne u poskytnutej a teda i celková cena za ktorých si požičiava,

a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť. V tomto smere poukazujúce procesný súd na rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.6.2013 č.k. 11Co 123/2013-95, kde potvrdil rozsudok súdu I. stupňa
vo veci žalobcu, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda 8C 72/2012, kde súd vyslovil , že zmluva o
spotrebiteľskom úvere je bez úročná a bez poplatkov, z dôvodu porušenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
i/ výška a počet termín splátok, istiny úrokov a iných poplatkov, odvolávajúc sa na § 4 ods. 3 veta druhá

citovaného zákona.“ (porov. rozsudok Okresný súd Dunajská Streda sp. zn. 5C 406/2014)

,, Je nesporne, že citované ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) v spojení s ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. ma za
účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy,
resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže

rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere
dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia
sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch
spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené,
že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v

§ 4 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich
vymenúvatie,ktorýchneuvedenievpísomnejzmluvemázanásledok,žeúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankcii pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané
náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť
dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali

a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy.

Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že prvostupňový súd od žalobcu vyžadoval povinnosť rozdeliť
splátku úveru na tri samostatné splátky: splátku istiny, splátku úrokov z omeškania a splátku poplatkov,
toto tvrdenie nie je správne. Prvostupňový súd v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 258/2001

Z.z. vyžadoval špecifikáciu splátky, a to uvedením výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Špecifikácia má svoj význam z dôvodu transparentnosti plnenia. V prípade neplatnosti
napríklad poplatku spotrebiteľ nemá v zmluvách žalobcu presne uvedenú časť splátky po odpočítaní
prípadnej neplatnosti poplatku. To isté platí aj v prípade neplatnosti časti o úrokoch. Spotrebiteľ by sa
dostal do stavu právnej neistoty vo vzťahu k otázke, akú časť splátky má platiť v prípade neplatnosti

úrokov“. (porov. rozsudok Krajský súd v Trnave sp. zn 25Co/539/2014 zo dňa 01.07.2015)

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.) je bez akýchkoľvek pochybností aj
poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úverua poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky
a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. ). Informácia spotrebiteľa o

úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná však túto možnosť nemala, keďže výška úroku
a poplatkov nie je uvedená v zmluve o splátkovom úvere.

Na základe uvedeného je odvolací súd zhodne s prvostupňovým je toho názoru, že § 4 ods. 2 písm. i)

zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
presné číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných
poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Keďže prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a správne vec v súlade s vyššie citovanou

judikatúrou súdov Slovenskej republiky právne posúdil, odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti s osvojením si dôvodov ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o trovách konania založil na ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p. s tým,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzal pritom do úvahy skutočnosť, že každý

z účastníkov bol čiastočne úspešný a čiastočne neúspešný a na strane žalobcu sa nejednalo nepatrný
neúspech. Z týchto dôvodov je správne aj rozhodnutie o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný

a žalovanej žiadne trovy nevznikli.

Vedľajší účastník si v odvolacom konaní uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 143,51 Eur,
pozostávajúce z odmeny za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 111,20 Eur (z tarifnej hodnoty veci
napadnutej odvolaním 2.905,33 Eur), z režijného paušálu vo výške 8,39 Eur a DPH 20% (23,92 Eur).

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom odvolacieho konania bol nárok na zaplatenie sumy 2.905,33
Eur (zodpovedajúci časti žalobou uplatneného nároku, v rozsahu ktorého bola žaloba napadnutým
rozsudkom zamietnutá), odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi priznal trovy odvolacieho konania vo
výške 143,51 Eur, pozostávajúce z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za vyjadrenie k
odvolaniu proti rozsudku (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) v sume 111,20 Eur, z režijného

paušálu (§ 16 ods. 3 vyhl. Č. 655/2004 Z.z.) vo výške 8,39 eur, zvýšené o 20 % DPH (23,92 Eur), ktoré je
povinný žalobca zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, vo VÚB, a.s., Prešov
č. Sk 72 0200 0000 0000 4294 9572, SWIFT: SUBASKBX, VS 3161265 do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.