Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 1, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/202/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109228384
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1109228384.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej

veci navrhovateľa: A. E., bytom R. Č.. X, XXX XX Bratislava, zastúpený právnym zástupcom: JUDr.
Zoltán Ludik, advokát, advokátska kancelária Detvai Ludik Malý Udvaros, Cukrová č. 14, 813 39
Bratislava, proti odporcovi: Slovenský rozhlas, Mýtna č. 1, 817 55 Bratislava, IČO: 00 167 355, o
neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 07. 2009 sa navrhovateľ v zastúpení svojím právnym

zástupcom domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 04. 05. 2009 je
neplatné, ďalej že pracovný pomer navrhovateľa neskončil a naďalej trvá, že odporca má povinnosť
navrhovateľa zamestnávať v súlade s pracovnou zmluvou. Súčasne žiadal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku až do času, kým
odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 14. 05. 2010, čl. 132, 137, právny zástupca navrhovateľa

navrhol zmenu návrhu. Súd na pojednávaní dňa 13. 08. 2010, čl. 183, 184, za prítomnosti oboch
účastníkov konania, pripustil navrhovanú zmenu návrhu, tak že súd má určiť neplatnosť dohody o
skončení pracovného pomeru zo dňa 04. 05. 2009, ďalej má určiť, že pracovný pomer navrhovateľa
neskončil a naďalej trvá, a že odporca má povinnosť navrhovateľa zamestnávať v súlade s pracovnou
zmluvou. Ďalej sa navrhovateľ domáhal uloženia odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy od 01.
08. 2009 do 30. 04. 2010 vo výške 7 557, 01 euro brutto, uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
náhradu mzdy vo výške 841, 89 euro brutto mesačne, počnúc 01. 05. 2010 odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku alebo do dňa kedy odporca umožní navrhovateľovi vykonávať prácu alebo do čas, kedy súd
právoplatne rozhodne o skončení pracovného pomeru.
V návrhu navrhovateľ uviedol, že od 27. 01. 1993 pracoval u odporcu. Dňa 29. 12.
2006 na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy bol zaradený do pozície režisér, č. f. 16. Posledná
zmena pracovnej zmluvy bola zo dňa 30. 10. 2008, na základe ktorej bol zaradený do tarifnej triedy č. 3.
Počas výkonu práce nemal navrhovateľ s odporcom žiadne nedorozumenia, svoju prácu vykonával vždy
svedomito. Dňa 04. 05. 2009 mu odporcom bola doručená dohoda o skončení pracovného pomeru

podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. V dohode je uvedené, že rozhodnutím odporcu zo dňa 24. 02. 2009 sa funkčné miesto
navrhovateľa z dôvodu nadbytočnosti s cieľom zvýšiť efektívnosť práce zrušilo. Navrhovateľ má za to,
že dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú dňa 04. 05. 2009 podpísal je neplatná. Neplatná jez dôvodu, že navrhovateľ ju podpísal pod psychickým tlakom tým, že zo strany odporcu mu bolo dané
na výber skončiť pracovný pomer dohodou alebo, ak dohodu nepodpíše, tak mu dá odporca výpoveď.
Dohodu považuje za neplatnú i z dôvodu, že zrušenie jeho funkčného miesta bolo síce dňa 07. 04.

2009 odborovou organizáciou prerokované, avšak odborová organizácia nesúhlasila so zrušením jeho
funkčného miesta, s prípadnou výpoveďou. Vzhľadom na túto informáciu, ktorú v čase uzatvárania
dohody nemal, považuje zrušenie jeho funkčného miesta za neodôvodnené, uskutočnené v rozpore s
kolektívnou zmluvou. Od roku 2006 ani nevykonával funkčné miesto režiséra, ale jeho práca spočívala
v moderátorskej, redakčnej a hlásateľskej činnosti, s tým, že tieto jeho funkcie neboli nikdy zrušené.

Navrhovateľ považuje postup odporcu voči nemu za nezákonný, trvá na tom, že jeho pracovný pomer i
naďalej trvá, má záujem, aby ho odporca i naďalej zamestnával. Domáha sa i v súvislosti s neplatnosťou
dohody o skončení pracovného pomeru náhrady mzdy.
Počas konania právny zástupca navrhovateľa svoj návrh doplnil podaním doručeným súdu dňa 06. 10.
2009, čl. 29, podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2009, čl. 101, podaním doručeným súdu dňa 14.
05. 2010, čl. 132, podaním doručeným súdu dňa 02. 09. 2010, čl. 189. . Uviedol, že od

roku 2006 už nevykonával prácu režiséra, ale vykonával viaceré iné funkcie napr. hlásateľ, moderátor,
preto má za to, že jeho miesto, ktoré fakticky vykonával nebolo ani zrušené, bolo zrušené miesto
režiséra, ktoré nevykonával. V čase podpísania dohody navrhovateľ nevedel o nesúhlasnom stanovisko
odborovej organizácie so zrušením jeho miesta. I napriek tomu, že toto nesúhlasné stanovisko nemá
za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru, má iba odporúčajúci charakter, dohodu o

skončení pracovného pomeru by nepodpísal, keby vedel o tomto stanovisku odborovej organizácie,
stanoviskomuneboloprečítané,oboznámilihoibaotom,žetoboloprerokovanévodborovejorganizácii.
K podpísaniu dohody pristúpil pod nátlakom a strachom, že príde o prácu za ešte nepriaznivejších
podmienok. Dohodu považuje za neplatnú podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že ju podpísal v omyle - nemal informácie o všetkých skutočnostiach potrebných k podpísaniu takejto

dohody, za neplatnú i podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jej uzavretie sa prieči
dobrým mravom, nakoľko odporca zneužil zlé psychické rozpoloženie navrhovateľa, časovú tieseň,
stres, v ktorom sa navrhovateľ počas pohovoru nachádzal. Uviedol, že ponúknuté náhradné miesto
nebolo adekvátne miestu navrhovateľa, v tom čase boli u odporcu k dispozícií i iné adekvátne miesta
(neuviedol aké). Mal za to, že ak od roku 2006 nevykonával miesto režiséra, ale iné činnosti, bol

odporca povinný túto skutočnosť riešiť zmenou pracovnej zmluvy, čo však neurobil. Právny zástupca
navrhovateľa namietal i samotné zrušenie pracovného miesta navrhovateľa, ktoré malo byť dôvodom
skončenia pracovného pomeru, čl. 142. V čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru
miesto navrhovateľa ani vôbec nebolo zrušené, bolo zrušené miesto režiséra, ktoré však navrhovateľ
nevykonával. Miesto, ktoré fakticky vykonával vôbec nebolo zrušené. Rozhodnutie o zrušené miesta

navrhovateľa nespĺňa náležitosti rozhodnutia, chýba v ňom výrok. Ďalej nie je v ňom jednoznačne
uvedený dátum ku ktorému sa ruší miesto navrhovateľa, je jasný iba navrhovaný termín t. j. 31. 03.
2009. Navrhovateľ od 01. 06. 2009 do 30. 11. 2009 ako nezamestnaný poberal dávky v
nezamestnanosti, čl. 194, od 01. 07. 2010 má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, čl. 191, vykonáva
prácu vrátnika pre Stranu maďarskej koalície.

Odporca sa v rámci prípravy pojednávania písomne vyjadril k návrhu dňa 25.
08. 2009, čl. 15. Uviedol, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere u odporcu od 01. 02. 1993 na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 01. 1993, čl. 17, 19, funkcia - hlásateľ, naposledy v zaradení
režisér v útvare Rádio Patria - Redakcia maďarského vysielania. Na základe rozhodnutia riaditeľky
Slovenskéhorozhlasuzodňa24.02.2009,čl.20, bolprijatýnávrhšéfredaktorkyRádiaPatria-Redakcia

maďarského vysielania zo dňa 23. 02. 2009 na zrušenie miesta navrhovateľa z dôvody nadbytočnosti.
Toto rozhodnutie, vrátane oboch možností skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom (dohoda,
výpoveď) bolo dňa 07. 04. 2009 prerokované Základnou organizáciou OZM pri odporcovi,
čl. 20 druhá strana. Dňa 04. 05. 2009, celý apríl bol navrhovateľ práceneschopný, odporca - vedúci
odboru ľudských zdrojov, šéfredaktorka Rádia Patria - Redakcia maďarského vysielania, vykonal osobný

pohovor, kde bol oboznámený navrhovateľ s rozhodnutím riaditeľky odporcu o zrušení jeho miesta, čl.
22. Navrhovateľovi bolo ponúknuté voľné pracovné miesto, čl. 23 - zastupovanie na určitú dobu počas
materskej dovolenky v Banskej Bystrici ako redaktor v centre spravodajstva, publicistiky a umeleckých
programov, ktoré navrhovateľ odmietol prijať. Bolo mu dané na výber skončenie pracovného pomeru
dohodoualebovýpoveďou.Navrhovateľsadobrovoľnerozhodolukončiťpracovnýpomerdohodou,ktorý

i hneď podpísal, čl. 24. Odporca zaplatil v májovej výplate dňa 11. 06. 2009 navrhovateľovi 7
- násobné odstupné vo výške 4 987, 50 euro (brutto), čl. 98. Žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný,
postup odporcu pri skončení pracovného pomeru považoval za zákonný.Poverená zástupkyňa odporcu počas konania uviedla, že počas pohovoru dňa 04.
05. 2009, kde zástupcovia odporcu riešili s navrhovateľom skončenie pracovného pomeru, navrhovateľ
nepožiadal o prestávku, prerušenie za účelom rozmyslenia si ponúknutých alternatív skončenia jeho

pracovného pomeru alebo prerokovania so svojim právnym zástupcom. Odporca neporušil čl. 7 bod
3 Kolektívnej zmluvy, čl. 67, tak ako to namietal navrhovateľ, pretože v tom čase bolo zrušené iba
jedno miesto režiséra, ostatné dve zrušené miesta boli miesta redaktora, nešlo o znižovanie stavu
zamestnancov s pracovnou činnosťou rovnakého druhu. V prípade úspešnosti tohto návrhu žiadala
nepriznať navrhovateľovi náhradu mzdy nad rámec ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, čl. 131.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, čl. 144, svedkyne O.. I. T. -
šéfredaktorky Rádia Patria - Redakcia maďarského vysielania, čl. 115, S.. I. O. - vedúceho
odboru ľudských zdrojov, čl. 119, svedkyne E. T. - referentky odboru ľudských zdrojov, čl. 125,
svedkyne W. T. - predsedníčky odborovej organizácie, čl. 126, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
predloženými navrhovateľom i odporcom, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise.

Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil i všetky písomné podania právneho zástupcu navrhovateľa,
jeho osobné prednesy na jednotlivých pojednávaniach, písomné podania odporcu, i osobné prednesy
poverenej zástupkyne odporcu na jednotlivých pojednávaniach.

Podľa ustanovenia § 59 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na
skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ

a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného
pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov
organizačných zmien.

Podľa ustanovenia § 60 ods. 3 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného

pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa ustanovenia § 80 Zákonníka práce pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa
postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej
výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu
škody pre neplatnosť dohody.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú
sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z
pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
Podľa ustanovenia § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti,

za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe rozsiahleho dokazovania v tejto veci súd ustálil tento skutkový stav, ktorý následne i takto
právne vyhodnotil:
Odporca a navrhovateľ dňa 04. 05. 2009 podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru, čl. 8, podľa

ustanovenia § 60 Zákonníka práce z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce. Dôvodom uzatvorenia tejto dohody o skončení pracovného pomeru navrhovateľa
bolo zrušenie jeho funkčného miesta „režisér „z dôvodu nadbytočnosti s cieľom zvýšiť efektívnosť práce
rozhodnutím riaditeľky odporu zo dňa 24. 02. 2009. V dohode je uvedené, že odporcanemá možnosť navrhovateľa naďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnutéakomiestovýkonupráce,žezrušenietohtomiestaboloprerokovanéodborovouorganizáciou
a že navrhovateľovi bude poskytnuté odstupné vo výške 7 - násobku jeho priemerného mesačného

zárobku.
Z výsluchu svedkov W. T., referentky odboru ľudských zdrojov odporcu, S.. I. O., riaditeľa tohto odboru,
I. T., šéfredaktorky Rádia Patria - Redakcia maďarského vysielania, zástupcov odporcu prítomných na
osobnom pohovore s navrhovateľom dňa 04. 05. 2009 o skončení jeho pracovného pomeru, súd ustálil,
že tento pohovor, osobné stretnutie s navrhovateľom prebehlo v súlade zo Zákonníkom práce a všetkými

internými normami odporca, prebehlo štandardným spôsobom. Navrhovateľ bol jasne, zrozumiteľne
oboznámený s rozhodnutím riaditeľky odporcu o zrušení jeho pracovného miesta režiséra, bol
oboznámený o prerokovaní tohto zrušenia a spôsobov skončenia jeho pracovného pomeru odborovou
organizáciou (nebol oboznámený o nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie). Bol oboznámený
s možnosťami skončenia jeho pracovného pomeru, s prípadnými mzdovými náležitosťami. Navrhovateľ
počas tohto pohovoru nepožiadal, pričom takúto možnosť mal, o jeho prerušenie, prestávku, skončenie,

atovšetkozaúčelompremysleniasicelejsituácie,prekonzultovanianapr.sosvojímprávnymporadcom,
jednotlivých navrhnutých, ponúknutých možností skončenia jeho pracovného pomeru. Navrhovateľ
nepožiadal prítomných o predloženie mu za účelom oboznámenia sa s nimi, akýchkoľvek dokumentov,
listín (napr. prerokovanie odborovou organizáciou), s ktorými ho zástupcovia odporcu oboznamovali. Z
výsluchu vyššie uvedených svedkov mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol počas tohto pohovoru

napätý, v strese, avšak tento stres, napätie, celkové negatívne psychické rozpoloženie v takejto situácii
je prirodzené, normálne, nakoľko sa s navrhovateľom riešilo skončenie jeho pracovného pomeru,
riešilo sa jeho živobytie, existencia. Svedkovia nepotvrdili a navrhovateľ túto skutočnosť, tvrdenie,
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by počas pohovoru bol vo veľmi zlom psychickom
stave, rozpoložení, ktoré by malo za následok prípadnú neplatnosť dohody. Ak mal navrhovateľ ešte

pred pohovorom, v mesiaci apríl 2009, zdravotné, aj psychické, problémy, súvisiace s hroziacim
skončením pracovného pomeru, mal možnosť zabezpečiť si na tento pohovor i prítomnosť svojho
právneho zástupcu alebo požiadať o prítomnosť zástupkyne odborovej organizácie (čo nepožiadal).
Počas tohto pohovoru navrhovateľ nenamietal žiadne skutočnosti mu oznámené zástupcami odporcu
napr., že funkčné miesto, ktoré je uvedené v dohode, a ktoré sa zrušilo, nie je jeho funkčným

miestom, tak ako to namietal počas konania, nežiadal vysvetliť, doplniť, opraviť žiadne skutočnosti
uvedené v dohode. Dokonca, ako to vyplýva z výsluchu svedkyne W. T., predsedníčky odborovej
organizácie, navrhovateľ mal preukázateľnú vedomosť (telefonicky ho predvolali) o tom, že odborová
organizácia ide prerokovávať zrušenie jeho pracovného miesta, avšak o výsledku tohto prerokovania
sa sám neinformoval (ani nebol oboznámený odborovou organizáciu). Súd má za to, že z vykonaného

dokazovania nebolo preukázané, že by navrhovateľ bol pri podpise dohody o skončení pracovného
pomeru pod psychickým tlakom zo strany zástupcov odporcu, že by ju uzatvoril v omyle, pod vplyvom
nedostatku informácií o prerokovaní zrušenia jeho funkčného miesta a spôsobov skončenia jeho
pracovného pomeru. Prípadná absencia informácie o nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie
so zrušením jeho pracovného miesta, nezakladá žiadny relevantný dôvod na prípadnú akúkoľvek

neplatnosť dohody, nakoľko nesúhlasné stanovisko odborovej organizácie je pri skončení jeho
pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom (i výpoveďou) irelevantné a nemá za následok jeho
neplatnosť.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, námietky právneho zástupcu navrhovateľa v tejto veci, má súd za
to, že celý proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru ako právneho úkonu t. j. pohovor dňa

04. 05. 2009, prebehol v súlade s Zákonníkom práce i Občianskym zákonníkom.
Námietky, ktoré vzniesol právny zástupca navrhovateľa v návrhu, počas konania i v jednotlivých
písomných podaniach - ponuka neadekvátneho miesta navrhovateľovi, nesúhlasné stanovisko
odborovej organizácie so zrušením miesta navrhovateľa, spochybnenie rozhodnutia riaditeľky odporcu o
zrušení miesta navrhovateľa, spochybnenie dátumu, ku ktorému došlo k zrušeniu miesta navrhovateľa,

námietka, že nedošlo k zrušeniu miesta navrhovateľa, námietka, že rozhodnutie o zrušení miesta
nespĺňa formálne náležitosti, časový odstup medzi zrušením miesta navrhovateľa, prejednaním
odborovou organizáciou a pohovorom s navrhovateľom, sa podľa názoru súdu dotýkajú posúdenia
platnostiresp.neplatnostidôvodu,prektorýboladohodaoskončenípracovnéhopomeruuzatvorená,nie
samotnej dohody. Preto z hľadiska predmetu sporu, ktorým je neplatnosť dohody o skončení pracovného

pomeru, sú tieto námietky irelevantné a súd sa nimi ani nemal dôvod zaoberať, vyhodnocovať. Prípadné
vyhodnotenie týchto námietok by ani nemalo žiadny dopad na platnosť napádanej dohody o skončení
pracovného pomeru. Prípadné skonštatovanie súdu o neplatnosti niektorej z namietaných skutočnostíby nemalo za následok automaticky i neplatnosť dohody. Tieto námietky sa nedotýkajú platnosti alebo
neplatnosti samotného právneho úkonu, dohody.
Pracovnýpomernavrhovateľasaskončilnazákladedohodyoskončenípracovnéhopomeruuzatvorenej

podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce, skončil na základe subjektívnej právnej skutočnosti. Dohoda o
skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorého dôsledkom je skončenie pracovného
pomeru navrhovateľa. Súd sa zaoberal, posudzoval, platnosť dohody o skončení pracovného pomeru z
hľadiska dodržania osobitných náležitostí uvedených v Zákonníku práce a všeobecných náležitostí (ako
právny úkon) podľa Občianskeho zákonníka. Ide o všeobecný spôsob skončenia pracovného pomeru,

ktorý musí mať podľa Zákonníka práce tieto osobitné náležitosti - byť písomná (inak je neplatná),
musí obsahovať vyjadrenie vôle oboch účastníkov rozviazať pracovný pomer dohodou, musí obsahovať
určenie dňa kedy sa pracovný pomer končí, uvedenie dôvodu. Po preskúmaní predmetnej dohody,
súd má za to, že dohoda spĺňa všetky tieto zákonom stanovené podstatné objektívne náležitosti,
ktorých absencia ba mala za následok neplatnosť dohody. Počas konania navrhovateľ nepreukázal,
ani svojimi tvrdeniami, ani dôkazmi, že by vyjadrenie jeho vôle nesmerovalo k rozviazaniu pracovného

pomeru. Súd sa ďalej na základe námietok neplatnosti vznesených právnym zástupcom navrhovateľa -
navrhovateľ podpísal dohodu v omyle, v tiesni, pod psychickým tlakom, zaoberal i týmito namietanými
všeobecnýmidôvodmiprípadnejneplatnostidohody.Súdmázato,žepridohodeoskončenípracovného
pomeru bola vôľa navrhovateľa uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru vážna, slobodná
(nedostatok slobodnej vôle - konanie navrhovateľa pri podpise dohody nebolo pod nedovoleným

nátlakom, psychickým donútením zo strany zamestnancov odporcu), bez omylu. Tvrdenia, ktoré uvádzal
navrhovateľ počas konania, že pod psychickým tlakom z celej situácie, že zamestnanci odporcu na
neho vyvíjali psychický tlak, že keby vedel i nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie, že by
dohodu o skončení pracovného pomeru neuzatvoril, navrhovateľ žiadnym spôsobom počas konania
nepreukázal. Súd má tak za to, že pri uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru boli dodržané

všetkyosobitné,ivšeobecnénáležitostitohtoprávnehoúkonu,adohodaoskončenípracovnéhopomeru
navrhovateľa zo dňa 04. 05. 2009 je platná.
Keďže súd návrh v časti neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 04. 05. 2009 ako
právne nedôvodný zamietol, následne zamietol ako nedôvodné i ďalšie časti návrhu, ktoré nadväzovali
na zamietnutý prvý petit - určenie, že pracovný pomer navrhovateľa neskončil a naďalej trvá, že odporca

má povinnosť navrhovateľa zamestnávať v súlade s pracovnou zmluvou, a domáhanie sa mzdových
nárokov v súvislosti s neplatnosťou dohody o skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na vyššie
uvedené preto súd návrh v celom rozsahu ako právne nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže odporca v zastúpení svojej poverenej zástupkyni si trovy konania neuplatnil, súd rozhodol tak,
že odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava

I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.