Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/29/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109228384
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Cisárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109228384.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: A. E., bytom R. X, T., zastúpený JUDr. Zoltánom
Ludikom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária Detvai, Ludik, Malý, Udvaros, Cukrová 14,
Bratislava, proti odporcovi: J. S., E. Č.. X, T., IČO: XX XXX XXX, o neplatnosť dohody o skončení
pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.
N. XXX/XXXX-XXX z X. Z. XXXX, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým domáhal
sa voči odporcovi určenia, že skončenie pracovného pomeru dohodou z XX.XX. XXXX
je neplatné, ďalej že pracovný pomer navrhovateľa neskončil a naďalej trvá, že odporca má

povinnosť navrhovateľa zamestnávať v súlade s pracovnou zmluvou a zaplatenia náhrady mzdy v sume
jeho priemerného zárobku až do času, kým odporca umožní pokračovať v práci. Odporcovi náhradu
trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca a navrhovateľ dňa
XX.XX.XXXX podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru podľa ustanovenia § 60 Zákonníka
práce. Dôvodom uzatvorenia tejto dohody o skončení pracovného pomeru navrhovateľa bolo zrušenie
jeho funkčného miesta „režisér“ z dôvodu nadbytočnosti s cieľom zvýšiť efektívnosť práce rozhodnutím

riaditeľky odporcu zo dňa XX.XX.XXXX. V dohode je uvedené, že odporca nemá možnosť navrhovateľa
naďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce, ďalej že zrušenie tohto miesta bolo prerokované odborovou organizáciou a že
navrhovateľovi bude poskytnuté odstupné vo výške 7 - násobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by navrhovateľ bol pri podpise
dohody o skončení pracovného pomeru pod psychickým tlakom zo strany zástupcov odporcu, že by

ju uzatvoril v omyle, pod vplyvom nedostatku informácií o prerokovaní zrušenia jeho funkčného miesta
a spôsobov skončenia jeho pracovného pomeru. Dospel k záveru, že dohoda o skončení pracovného
pomeru je platným právnym úkonom. Mal za to, že celý proces vzniku dohody o skončení pracovného
pomeru ako právneho úkonu, t.j. pohovor dňa XX.XX.XXXX prebehol v súlade so Zákonníkom práce
a Občianskym zákonníkom, pričom konštatoval, že prípadná absencia informácie o
nesúhlasnom stanovisku odborovej organizácie so zrušením jeho pracovného miesta, nezakladá žiadny

relevantný dôvod na prípadnú akúkoľvek neplatnosť dohody, nakoľko nesúhlasné stanovisko odborovej
organizácie je pri skončení jeho pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom (i výpoveďou) irelevantné
a nemá za následok jeho neplatnosť. Návrh v časti neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru
z XX.XX.XXXX ako právne nedôvodný preto zamietol a následne zamietol ako nedôvodné i ďalšie časti
návrhu, ktoré naň nadväzovali. O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti podľa §
142 ods. 1 O.s.p.; odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie neuplatnil.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní dôvodil tým, že 1/ súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, 2/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a 3/
postupomsúdudošlovkonaníkvadámuvedenýmv§221ods.1písm.f/O.s.p.,bolamuodňatámožnosť
konať pred súdom. K bodu 1/ uviedol, že súd sa nevyporiadal so skutočnosťou, že vo výpovediach
svedkov boli rozpory a za nepravdivé označil, že osobné stretnutie medzi ním a
zástupcami odporcu prebehlo štandardným spôsobom a bol jasne a zrozumiteľne oboznámený s jeho

možnosťami. Uviedol, že možnosti, ktoré mu boli predložené bola buď dohoda o skončení pracovného
pomeru alebo výpoveď. Poukázal na to, že do podpísania dohody bol vlákaný vidinou odstupného a že
predložená reálna možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou v zmysle ustanovení kolektívnej
zmluvy nebola možná alternatíva, pretože v kolektívnej zmluve sa uvádza, že odporca nebude
pristupovať k rozviazaniu pracovného pomeru so zamestnancami vo veku blížiacom
sa veku odchodu do dôchodku a tiež na to, že rozhodnutie riaditeľky J. S. o zrušení jeho

miesta je zmätočné, pretože v tomto dokumente sa uvádza iba navrhovaný dátum zrušenia
funkčného miesta ku dňu XX.XX.XXXX a jeho pracovný pomer skončil k XX.XX.XXXX. Mal za
to, že jeho miesto nebolo zrušené, a to ani miesto režiséra, ktorú funkciu v tom čase dávno nezastával,
pretože pracoval ako redaktor moderátor a tieto pozície odporom neboli zrušené. Dohodu o skončení
pracovného pomeru uzatvoril teda v omyle s vedomím, že jeho miesto neexistuje a nie je ani možnosť

ho ďalej zamestnávať. K bodu 2/ uviedol, že súd nevypočul E.. H., napriek tomu, že trval na tom, že môže
objasniť jeho psychický stav a rozpoloženie, v ktorom sa nachádzal v čase podpisu napadnutej dohody,
nevypočul ani E.. A. a podstatnú zložku právneho úkonu (psychickú dispozíciu - slobodu vykonať právny
úkon) vôbec neskúmal. K bodu 3/ uviedol, že o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa
XX.XX.XXXX a na ktorom bol aj vyhlásený napadnutý rozsudok bez jeho prítomnosti avšak

za prítomnosti odporcu, nebol informovaný, v dôsledku čoho mu zavinením súdu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. S poukazom na uvedené žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že jeho návrhu v zmysle doplnenia z XX.XX.XXXX v plnej miere vyhovie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal odvolanie navrhovateľa zamietnuť. Rozsudok súdu prvého
stupňa považoval za vecne správny a navrhoval ho potvrdiť v celom rozsahu.

KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalvčasúčastník
konania (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods.1

O.s.p., § 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že podmienky pre potvrdenie alebo zmenu
napadnutého rozsudku nie sú dané.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže zákonom ustanoveným postupom domáhať svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom aj na inom orgáne Slovenskej

republiky. Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane
ustanoví zákon. Domáhať sa základného práva na súdnu ochranu možno len v medziach zákonov, ktoré
tieto ustanovenia vykonávajú.

Zákonom, ktorý vykonáva čl. 46 ods. 1 ústavy, je aj Občiansky súdny poriadok, ktorý ustanovuje

postup súdu a účastníkov pri uplatnení, zabezpečení a realizácii základného práva na súdnu ochranu.
Občiansky súdny poriadok je v tomto zmysle konfrontovaný aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb. - ďalej len "Dohovor"),
podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o

jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).

Cieľ Občianskeho súdneho poriadku je vyjadrený tak, že postupom súdu a účastníkov má byť
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Ďalšie čiastkové ciele
vyjadrené v § 1 sa dosahujú samými účinkami spravodlivého procesu. Dosahovanie cieľa Občianskehosúdneho poriadku je vecou súdnej a inej právnej praxe (postupov iných subjektov občianskeho procesu,
než je súd).

Princípy spravodlivého procesu predstavujú kvalitu, v ktorej je nevyhnutné, aby súd zabezpečil reálne
uplatnenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Tieto princípy sú vyjadrené
v čl. 46 až 50 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Uplatnenie týchto princípov však neznamená vytvorenie
predpokladov na úspech v súdnom konaní. Postup súdu, ktorým sa zabezpečí realizácia základných
práv účastníkov konania, je spravodlivý aj v takom prípade, ak účastník nie je úspešný, ak súd

neakceptuje všetky jeho návrhy, prípadne neprevezme jeho názory na výklad a používanie práva.

Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene
Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením
o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia (§ 156 ods.1 O.s.p.). Rozsudok sa vyhlasuje
spravidlahneďposkončeníkonania,ktorérozsudkupredchádzalo.Aktoniejemožné,súdnavyhlásenie

rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným
účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho
odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije (§ 156 ods.2
O.s.p.).

O tom, či bol v danom prípade tento procesný postup súdu prvého stupňa zachovaný, môže odvolací
súd usudzovať len z obsahu spisu.

V prejednávanej veci podľa zápisnice o pojednávaní z XX.XX.XXXX (č.l. 195 - 198 spisu) predsedníčka
senátupojednávanieodročilazaúčelomvyhláseniarozsudku na „Termín:XX.XX.XXXXo11,00

hod. č.dv. 33. Na č.l. 205 spisu je pokyn predsedníčky senátu pre kanceláriu z XX.XX.XXXX, v zmysle
ktorého kancelárii bolo uložené 1/ zrušiť TVRo; XX.XX.XXXX, 11; 33 (zdravotné dôvody sudkyne),
2/ oznámiť to právnemu zástupcovi navrhovateľa a odporcovi, 3/ dať na nový T: 24.09.2010, 15.00,
37. Podľa obsahu úradného záznamu z XX.XX.XXXX, ktorý zapísala O., táto sa dňa XX.XX.XXXX o
14.55 hod telefonicky skontaktovala s JUDr. Bočkayovou, ktorá vzala na vedomie, že termín vyhlásenia

rozsudku XX.XX.XXXX o 11,00 hod. je zrušený a taktiež jej bol oznámený nový termín vyhlásenia
rozsudkunaXX.XX.XXXXo15,00hod.,ktorývzalanavedomie(č.l.206spisu).Ztextu W.O. (asistentky
senátu 8C) z 20.09.2010 vyplýva, že oznámenie o zrušení termínu a oznámenie verejného vyhlásenia
rozsudku bolo zaslané e- mailom A..sk (č.l. 207 spisu) a z textu - správy od „W. A.“ A..sk pre „O.
W.“ W..O..sk, že správa bola prečítaná (č.l. 208 spisu). Pojednávanie o vyhlásení rozsudku sa konalo

XX.XX.XXXX (č.l. 212 spisu). Úradný záznam z XX.XX.XXXX potvrdzuje, že predvolanie na termín
01.10.2010 nebolo právnemu zástupcovi navrhovateľa omylom zaslané (č.l. 211 spisu). Zo spisu nie je
možné zistiť, či odporca bol informovaný o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku,
resp. ako sa dozvedel o vyhlásení rozsudku, keď podľa zápisnice o pojednávaní z XX.XX.XXXX bol na
vyhlásení rozsudku osobne prítomný zástupca odporcu - JUDr. Viera Bojkovská.

Vzhľadom na uvedené v rámci tohto prieskumu odvolací súd ustálil, že v konaní došlo k vade v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. t.j. že súd prvého stupňa svojím postupom odňal navrhovateľovi možnosť
konať pred súdom, pretože pod odňatím možnosti pred súdom konať je treba rozumieť taký chybný
procesný postup súdu, ktorým sa znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu občianskom

súdnomkonanízaúčelomochranyjehoprávaprávomchránenýchzáujmov.Pokiaľvdanomprípadesúd
prvého stupňa vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania bez toho, že by boli splnené podmienky
vyplývajúce z § 115a ods. 1, 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p., v jeho procesnom postupe možno
vidieť odňatie možnosti konať pred súdom. Súd konajúci v spore môže rozhodnúť vo veci samej bez jej
prejednania na pojednávaní iba za splnenia zákonných predpokladov a to, keď prejednanie

veci samej bez pojednávania nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, pričom definovanie
verejného záujmu sa odvíja od posúdenia konkrétnej veci, od účastníkov, ich záujmov a
vzťahov k iným subjektom, prípadne aj od povahy predmetu konania, ďalej keď vo veci možno rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi (ich zástupcami) ktoré môže vziať za základ
svojho rozhodnutia vo veci samej, bez toho, aby sa účastníkmi vykonávalo dokazovanie v zmysle §

129 O.s.p. a tiež keď účastníci vyjadria súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
alebo sa tohto práva výslovne vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť ani v tzv. drobných sporoch.
Aj pre tieto prípady však platí, že podľa § 156 ods. 3 O.s.p., že vo veciach, v ktorých súd rozhoduje
rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudkuna úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pre vyhlásením. Postup súdu prvého stupňa priečil sa
uvedeným ustanoveniam, pretože ako vyplýva z obsahu spisu vo veci nariadil na prejednanie veci samej
pojednávania, na ktoré predvolal účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť bola potrebná,

vypočúval účastníkov konania, vykonával dôkazy a ostatné pojednávanie vo veci odročil za účelom
vyhlásenia rozsudku na deň XX.XX.XXXX, ktorý neskôr zmenil na XX.XX.XXXX, pričom k verejnému
vyhláseniu rozsudku v tento deň nedošlo.

Procesná vada uvedená v § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. je dôvodom na zrušenia rozhodnutia súdu prvého

stupňa. Odvolací súd so zreteľom na uvedené preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia
opodstatnenosťou uplatnených odvolacích dôvodov sa nezaoberal.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3
O.s.p.)

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.