Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116205297
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116205297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák,
Bollová a spol. s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa, Bratislava 10, IČO: 35 855
673, proti odporcovi: E. W. (predtým E.), nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, štátny občan SR, o zaplatenie
341,46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 125,88 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 125,88 eur od 1.8.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.2.2016 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd
v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 341,46 eur spolu s úrokom z omeškania
5,15 % ročne zo sumy 341,46 eur od 1.8.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh
odôvodňoval tým, že s odporcom uzatvoril Zmluvu o pripojení č. A0919419, Zmluvu o pripojení č.

A1269638 spolu s dodatok k Zmluve zo dňa 11.7.2013, Zmluvu o pripojení č.3509019 spolu s dodatok k
Zmluve zo dňa 8.2.2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky. V zmysle
uvedenej zmluvy navrhovateľ zriadil prístup s telefónnymi číslami, ktoré odporcovi umožňuje využívať
telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Pri uzavretí Dodatku k zmluve odpredal odporcovi
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S III mini grey a to za akciovú kúpnu
cenu 1 eur a Huawei E3131 a to za akciovú kúpnu cenu 9 eur. V tomto konaní domáha sa nároku
vo výške škody 215,58 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou (280 eur a 80 eur) a

jeho akciovou cenou v súlade čl. 1 bod 1.3 Dodatku. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie 03/2014 do 05/2014 vo výške 220,88 eur, porušil
zmluvné povinnosti. Navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 17.7.2014 pokus o pokonávku s rozpisom
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a časť pohľadávky vo výške 95 eur bola odpísaná. Odporca
na výzvu nereagoval. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne, a to počnúc
dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 1.8.2014.

Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo vecirozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000 eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v
priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd

na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 13.6.2016.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

Navrhovateľ ako operátor služby v oblasti elektronických komunikácii uzatvoril s odporcom Zmluvu o
pripojení č. A0919419 zo dňa 4.8.2003, Zmluvu o pripojení č. A1269638 zo dňa 13.3.2004 s dodatok
k Zmluve zo dňa 11.7.2013 s kúpou mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S III
mini grey a to za akciovú kúpnu cenu 1 eur, Zmluvu o pripojení č.3509019 zo dňa 18.12.2007 s dodatok

k Zmluve zo dňa 8.2.2013 s kúpou mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei E3131 a to za
akciovú kúpnu cenu 9 eur so záväzkom zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti 24 mesiacov
a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky.

Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb za zúčtovacie obdobie 03/2014 do 05/2014 vo výške

220,88 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 17.7.2014 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej
pohľadávky do 31.7.2014 a odporca doposiaľ pohľadávku neuhradil.

V predmetnom konaní navrhovateľ uplatňuje cenu za neuhradené služby vo výške 125,88 eur a nárok
na náhradu škody vo výške 215,58 eur.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b/ z.č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť
od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka, dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Zb. (účinnosť od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a obsahom Zmluvy a Všeobecnými
podmienkami, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou súd čiastočne návrhu vyhovel.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi bola
uzavretá vyššie uvedená Zmluva o pripojení spolu s dodatok k Zmluve zo dňa 11.7.2013 a 8.2.2014,

pričom zmluvné povinnosti (článok 2 ) ku plneniu ktorých sa odporca zaviazal si riadne nesplnil. V
časti o zaplatenie ceny služieb odporca nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala
pohľadávku navrhovateľa na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za špecifikované zúčtovacie
obdobie 03/2014-05/2014. Navrhovateľ služby dodal, odporca ich prijal a do vyhlásenia rozsudku za
ne nezaplatil. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne

dohodnutá a nemal dôvod o správnosti výpočtu pochybovať. Súd preto v časti zaplatenia ceny za
dodané služby vo výške 125,88 eur návrhu vyhovel, pretože odporca ako dlžník má povinnosť z
platného záväzku zaplatiť cenu služby (§ 494 Občianskeho zákonníka). Súd priznal podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania, vzhľadom
na to, že nastalo omeškanie odporcu s plnením záväzku dňom 1.8.2014.

V prejednávanej veci je predmetom konania nielen zaplatenie ceny služby, ale aj zaplatenie náhrady
škody vo výške 215,58 eur. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva,
že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti po dobu 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je
potrebné posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za

škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodu, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne
splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov a pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná. V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nebolo preukázané splnenie už

prvého predpokladu a to protiprávne konanie, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu
viazanosti ako i spôsob ukončenia zmluvy o pripojení (písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka) nepreukázal. Pokiaľ ide o samotný vznik
škody, je potrebné poznamenať, že podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel

medzi predajnou cenou a jeho akciovou cenou. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu a táto škoda nie je následkom nim tvrdeného protiprávneho
úkonu odporcom, ale výsledkom zmluvného konsenzu zúčastnených strán navrhovateľa a odporcu.
Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,

ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K zmenšeniu majetku
navrhovateľa tak nedošlo tvrdeným a nepreukázaným porušením povinností odporcu, ale dojednaním
kúpnej ceny. Je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho
účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Rozsah
dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje

hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V prejednávanej
veci dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa a keďže v konaní nemal súd nárok navrhovateľa na
náhradu škody za preukázaný, preto ho v rozsahu náhrady škody v sume 215,58 eur zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd navrhovateľovi priznal istinu 125,88 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma
predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 448 eur predstavuje v danej veci táto suma

neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje úspech
navrhovateľa 37 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou a sumou
priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 63 % a predstavuje úspech odporcu. Čistý úspech
odporcu teda predstavuje 26 % (ako rozdiel v %-tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu
navrhovateľa) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol teda úspešný odporca. Podľa § 151 ods.

1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Odporca ako úspešný účastník konania si náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy
nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).