Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 6, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200394
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200394.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: U.. Z.. R. Ď., Q..

XX.X.XXXX, U. U., I.. F. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci- Kancelária Bratislava, Nám.
Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu zo dňa 24. februára 2014, sp. zn. 1915/2014- KaBA, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 24. februára 2014, sp. zn. 1915/2014- KaBA
p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej

pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie
právnej pomoci z dôvodu, že vo veci nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil
jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc.

V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci
vo veci ústavnej sťažnosti, týkajúcej sa postupu dovolacieho súdu v konaní, vedenom pod sp. zn.
2Cdo 300/2012. Dospel k záveru, že navrhovateľ sa nesprávne domnieva, že v dotknutom dovolacom

konaní nebol riadne zastúpený advokátom. Existencia právneho vzťahu zastúpenia môže byť totiž
preukázaná nielen konkrétne formulovaným plnomocenstvom, ale aj všeobecným plnomocenstvom,
ktoré navrhovateľ udelil advokátovi JUDr. PaeDr. Ivanovi Pecníkovi, PhD., MBA. Postupom dovolacieho
súdu preto nebolo porušené žiadne ústavné právo navrhovateľa.

Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia

veci odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zdôraznil,
že dovolací súd mylne vychádzal z toho, že splnomocnenie, ktoré udelil advokátovi na zastupovanie
v základom konaní o ochranu osobnosti ( vedené na OS Bratislava I, sp. zn. 7C 31/2011 ) je
platné aj v dovolacom konaní proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo uznesenie
prvostupňového súdu o nepriznaní oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a o zamietnutí návrhu
na ustanovenie zástupcu z radov advokátov v konaní 7C 31/2011. Dovolanie podal sám. Dovolací súd
tým, že predpokladaného právneho zástupcu nevyzval na doplnenie dovolania, zmaril jeho zákonné

právo na kvalifikované formulovanie dovolacích dôvodov. Takýto postup nezodpovedá zmyslu a účelu
ustanovenia § 241 ods. 1 O.s.p. a neumožňuje úplné naplnenie navrhovateľovho práva na súdnu
ochranu podľa článku 46 a nasl. Ústavy SR.Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Vo veci spoľahlivo zistil skutkový
stav, v rámci svojej kompetencie skúmal splnenie podmienok v zmysle § 6 ods. 1, písm. b/ ZPPP.

Plnomocenstvo, udelené navrhovateľom advokátovi v základnom konaní vykazuje všetky znaky
generálneho plnomocenstva, preto navrhovateľ bol v dovolacom konaní riadne zastúpený advokátom,
určeným podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005.

Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté
rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol
podaný nedôvodne.

Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti

uplatňovanéhoalebobránenéhopráva(sporu)právasohľadomnazodpovedanieotázky,činavrhovateľ,
ktorý uplatňuje právnu pomoc v konaní pred ústavným súdom pre porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a
13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR bol
alebo nebol riadne zastúpený advokátom v dovolacom konaní.

Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Podľa § 8 ZPPP pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada najmä na to, či

právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Svoj pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje

štát prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Z
ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a
zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku
svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a
prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za

poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám.

Pretojecelkomnamieste,abyvprávnejnormestanovilpodmienky,zaktorýchbudetakátoformaprávnej
pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých

by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej
pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/).

Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3

ZPPP z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby
skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva ( šikana ), alebo napr. či už zo
skutkových tvrdení žiadateľa ( bez potreby vykonávať dokazovanie ) nie je nepochybné, že jeho návrhu
nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi ( § 8 ). Za
obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené

v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr.
z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných
predpisov.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ v konaní o ochranu osobnosti,
vedenom na OS BA I pod sp. zn. 7C 31/2011 požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Negatívne uznesenie tohto súdu zo dňa 16.5. 2011 č.k.
7C 31/2011- 28 Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.9. 2011, sp. zn. 2Co 274/2011 potvrdil.Navrhovateľ proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie. Dovolací súd uznesením zo dňa 30.9.
2013 dovolanie navrhovateľa odmietol, v záhlaví tohto uznesenia je ako zástupca navrhovateľa uvedený
advokát JUDr. PaeDr. Ivan Pecník, PhD., MBA.

Odporca navrhovateľovi v predmetnom konaní o ochranu osobnosti priznal nárok na poskytnutie právnej
pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. Za advokáta bol navrhovateľovi určený JUDr. PaeDr. Ivan Pecník,
PhD., MBA.

Pred rozhodnutím dovolacieho súdu bolo do súdneho spisu doručené plnomocenstvo zo dňa 15.3. 2012
pre tohto advokáta.

Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými i právnymi závermi odporcu o tom, že navrhovateľ bol
v dovolacom konaní riadne zastúpený advokátom. Postupom dovolacieho súdu preto neboli porušené
ústavné práva navrhovateľa, vyplývajúce z Ústavy SR, resp. z Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, v dôsledku čoho sa u navrhovateľa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu/veci pred
ústavným súdom. Napadnuté rozhodnutie preto považoval za vydané v súlade so zákonom č. 327/2005
Z.z. i Správnym poriadkom a ako také ho potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.).

Z plnomocenstva, ktoré bolo dovolaciemu súdu známe pred vydaním rozhodnutia (bolo súčasťou
spisu zn. 7C 31/2011), odporca vyvodil zodpovedajúci záver, že medzi navrhovateľom a advokátom
nešlo o zastupovanie výlučne v konaní o ochranu osobnosti. Podľa plnomocenstva navrhovateľ
totiž splnomocňuje advokáta na zastupovanie „vo všetkých právnych veciach, a to i vtedy, keď je
podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie“. Ide o splnomocnenie podľa Trestného

poriadku, Občianskeho súdneho poriadku, Správneho poriadku, Zákonníka práce, najmä v konaní na
OS Bratislava I, sp. zn. 7C 31/2011, ako aj na zastupovanie na súdoch, iných orgánoch štátnej správy
a voči osobám až do právoplatného skončenia veci. Uvedené plnomocenstvo sa preto vzťahovalo aj
na namietané dovolacie konanie a dovolací súd nepochybil, keď za zástupcu navrhovateľa považoval
podľa tohto plnomocenstva i odporcom určeného advokáta.

Z odbornej literatúry i súdnej praxe je všeobecne známe, že advokát, zvolený účastníkom v konkrétnej
veci ( čo preukazuje plnomocenstvom ), je oprávnený na zastupovanie len do jej právoplatného
skončenia, a to predovšetkým z dôvodu, že konanie pred prvostupňovým a odvolacím súdom sa
považuje za jeden celok. To však už neplatí pre konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, preto

pre prípad ich podania sa vyžaduje osobitné/nové plnomocenstvo.

Odbornou verejnosťou všeobecne akceptované názory o potrebe nového plnomocenstva pre dovolacie
konania, publikované takmer v každom komentári k Občianskemu súdnemu poriadku, sa podľa súdu
vzťahujú na prípad, keď predmetom dovolacieho konania je preskúmanie meritórneho rozhodnutia vo

veci samej, resp. rozhodnutia, ktorým sa konanie vo veci samej skončilo. Podľa názoru súdu sa v
nich nerieši situácia, keď dovolacie konanie prebieha pred právoplatným skončením veci. Súd zastáva
názor, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že advokát, riadne
splnomocnený účastníkom na zastupovanie v konkrétnom súdnom konaní, by v dovolacom konaní, v
ktorom sa rieši len parciálna otázka takéhoto prebiehajúceho konania ( napr. oslobodenie od súdnych

poplatkov, predbežné opatrenie) by nemohol byť považovaný za zástupcu dovolateľa v zmysle § 241
ods. 1 O.s.p. Preto podľa názoru súdu by odporcom určený advokát bol zástupcom dovolateľa i pre
prípad, ak by udelené plnomocenstvo nebolo možné považovať za generálne, ale len v konkrétnej veci.

Napokon treba brať do úvahy i skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý sa o priznanie nároku podľa zák. č.

327/2005 Z.z. uchádza v cca 100 prípadoch, požaduje právnu pomoc za situácie, keď mu v dotknutom
konaní o ochranu osobnosti bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, teda je i oslobodený od
platenia súdnych poplatkov. Navrhovateľ to, čo v konečnom dôsledku sledoval namietaným dovolacím
konaním ( priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov
advokátov podľa v tom čase platných ustanovení § 30 a 138 O.s.p. ), už reálne dosiahol postupom

odporcu. Za tohto stavu požadovanie právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom odporuje účelu
zák. č. 327/2005 Z.z., ktorým je poskytnutie minimálnej ochrany osobám v materiálnej núdzi a navodzuje
stav
zneužitia tejto zákonnej úpravy zo strany navrhovateľa.Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca
ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od
jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR
v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.