Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Anna Slovinská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/674/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615210204
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615210204.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: CRIF - Slovakia Credit Bureau, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, 35 886 013,zastúpeného Advokátskou kanceláriou KUHAJDA,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 47, IČO: 47 232 773, proti žalovanému K. F., R.. XX. X.
XXXX, bývajúcemu v I. R. C., S.. L. XXXX/XX, zastúpeného opatrovníčkou H. J., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Spišská Nová Ves, o zaplatenie 275,41 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.9.2015, č.k. 7C/257/2015-32 takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi do
15 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 108,53 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 12. 6. 2012 do zaplatenia a sumu 6 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 17. 7. 2012 do
zaplatenia, ako aj trovy konania za súdny poplatok 16,50 eura a z titulu trov právneho zastúpenia na
účet právneho zástupcu žalobcu 29,59 eura. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Rozhodol tak
o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 275,41 eura s príslušenstvom a
náhrady trov konania titulom nezaplatených faktúr, ktorými žalobca žalovanému vyúčtoval poskytnuté
elektronické komunikačné služby na základe zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel dňa 2.3.2012 žalovaný s
právnym predchodcom žalobcu Telefónica Slovakia, s.r.o., Bratislava. Keďže pobyt žalovaného sa súdu
nepodarilozistiť,ustanovilmupretotokonanieopatrovníka,ktorýsakžalobenevyjadril,napojednávanie
sa nedostavil, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. Po vykonanom
dokazovaní súd vec právne posúdil podľa ust. § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách platného v čase uzavretia zmluvy, podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka, podľa § 48 ods.
1,2 Obč.zákonníka, § 100 ods. 1, § 101 Obč.zákonníka a v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol aj bez návrhu na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi
- na premlčanie časti nároku. Dospel tak k záveru, že žalobe žalobcu možno vyhovieť iba čiastočne.
Uzavrel, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto konajúci súd na
premlčanie časti nároku prihliadol bez toho, aby sa premlčania žalovaný domohol. Zaviazal žalovaného
na zaplatenie ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb faktúrou č. 1034558434 na
sumu 108,53 eura so splatnosťou 11.6.2012 a faktúru č. 1035636307 na sumu 6 eur so splatnosťou
16.7.2012. Uviedol, že žaloba bola podaná na súde dňa 2.6.2015, pričom všeobecná 3-ročná premlčacia
lehota plynúca od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, t.j. odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry č. 1032351386, ktorá bola splatná 16.4.2012, znejúcej na sumu 54,32 eura a faktúrou
č. 1033395938 so splatnosťou 14.5.2012, znejúcou na sumu 126,56 eura uplynula. S použitím ust. §517 ods. 2 a vyhl. nar. 87/1995 Zb. platného v čase vzniku záväzkového vzťahu, bol priznaný žalobcovi
z priznaných súm aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých
faktúr. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a s konštatovaním, že žalobca bol v konaní úspešný vo vzťahu k
uplatnenému nároku na 39,46%, žalovaný na 60,54% a súd preto pomernú náhradu trov konania vo
výške 39,46 % t.j. 29,59 eur priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech. Trovy konania
pritom predstavujú zaplatený súdny poplatok 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia v pôvodnej
výške 75,92 eura.
2.Proti zamietavému výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že žalovaný neuhrádzal ceny služieb riadne a včas, ktoré mu boli predmetnými
faktúramifakturované,pretoodstúpilprávnypredchodcažalobcukudňu30.6.2012odzmluvyopripojení
k službám vedeným pod referenčným číslom zákazníka 0081795549 písomným podaním zo dňa
31.5.2012 a určil žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie do 23.6.2012. Poukázal tiež na ust. § 44 ods.
8 písm. b/ zákona č. 351/2001 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutúslužbuanido45dnípodnisplatnosti.Žalobcauviedol,žemázato,že zákonč.351/2001Z.z.
je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a tým pádom sa na predmetný zmluvný
vzťahmajúaplikovaťustanoveniatohtozákona,pričompodľa§4ods.12citovanéhozákonaodstúpením
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle
oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší
deň. V konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy, a to
deň 30.6.2012, tým pádom premlčacia lehota začala plynúť 1.7.2012 a žalobcovo právo by sa premlčalo
až dňa 1.7.2015, preto má za to, že celý nárok, ktorý žalobca na súde uplatnil, t.j. aj v časti zamietnutej,
čo do sumy 166,88 eura nie je premlčaný.
3.Zo strany opatrovníčky žalovaného vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4.Po predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu, bol odvolaciemu súdu
doručený návrh na žalobcu na prerušenie odvolacieho konania do ukončenia konania na Ústavnom
súde SR sp.zn. RVP 1267/2015 a to do ukončenia tohto konania, aby sa ust. § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľov súdom neaplikovalo. Poukázal na to, že Okresný súd Košice II dňa 8.9.2015 podal na
Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods.
1 až článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa názoru tohto súdu je zásadný rozpor ust. § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR v tom, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne
zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že tzv. nestranný súd, prípadne iný orgán má povinnosť
prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho konania je podľa názoru tohto súdu v
rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu.
5.Žalobca podával odvolanie ale i návrh na prerušenie konania v čase účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase
účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).
6.Podľa ust. § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Odvolací súd v prvom rade rozhodoval o návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorý podal podľa
§ 109 ods. 2 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie podmet. Zneniu tohto ustanovenia v súčasnosti platnom a účinnom
Civilnom sporovom poriadku zodpovedá ustanovenie § 164. Toto ustanovenie dáva súdu možnosť (nie
povinnosť) prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam prerozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Podľa § 162 ods.3) C.s.p. o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
8.Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (tretia komora) zo dňa 27.februára 2014 vo
veci C-470/12, Pohotovosť, s.r.o. proti K. C., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
keď podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, pričom v súlade s uvedenou smernicou
Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom
nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
Mostaza Claro, Asturcom Telecomunicaciones) a dáva súdu možnosť skúmať nekalú povahu podmienky
aj bez návrhu ako vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13.Podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie, týkajúceho sa práva na účinný
prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, z ktorého vyplýva, že právna pomoc sa poskytuje osobám,
ktorénemajúdostatočnéprostriedky,pričomtátopomocpotrebnánazabezpečenieefektívnehoprístupu
k spravodlivosti. Smernica vyžaduje v sporoch, ktoré sa týkajú predajcu alebo dodávateľa a spotrebiteľa,
aktívny postup vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných
strán. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie aplikácie ustanovenia § 5b zákona
č.250/2007 Z. z. nedospel v danej veci k záveru , že je ustanovením odporujúcim článku 1 ods.
1a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to v podaní na Ústavný súd Slovenskej
republiky / sp. zn. RVP 12672/2015/ navrhuje Okresný súd Košice II., ktorá skutočnosť je podmienkou
pre prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. Preto odvolací súd
návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
9.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe žalobcom podaného odvolania,
podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (C.s.p.) bez nariadenia pojednávania. Po
konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý zamietavý
výrok rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na
Krajskom súde v Košiciach dňa 21. júla 2016, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 C.s.p. riadne oznámené.
10. Žalobca, ako vyplýva z odvolania, uviedol odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.,
platného a účinného v čase podania odvolania, za súčasne platnej právnej úpravy ide dôvody uvedené v
§365ods.1písm.h/C.s.p..Ktomutoodvolaciemudôvoduodvolacísúduvádza, žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práve ide vtedy, ak súd použil právny predpis, než ktorý
požiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
11.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného stavu vyvodil aj správny
právny záver, a preto odvolací súd v napadnutom výroku (zamietavom) ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p..
12.Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu
zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutom výroku s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu boli už predmetom dokazovania
pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie
skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.13.Odvolací súd na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku uvádza, že ust. § 100 ods. 1 Obč. zákonníka
a ust. § 101 Obč. zákonníka jednoznačne stanovuje, že právo sa premlčuje, ak sa nevykonalo v dobe
zákonom stanovenej a ak nie je ďalej ustanovené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Jednoznačne súd prvej inštancie správne posúdil otázku
premlčania časti nároku žalobcu, ktorý uplatnil svojou žalobou, pretože u faktúr, ktoré boli splatné
dňa 16.4.2012 a dňa 14.5.2012 uplynula 3-ročná premlčacia doba, u faktúry znejúcej na sumu 54,32
eura dňa 16.4.2015 a u faktúry na sumu 126,56 eura dňa 14.5.2015, pričom žaloba bola podaná na
súde až 2.6.2015. Argumentácia žalobcu zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
neobstojí, pretože premlčacia doba na uhradenie fakturovanej čiastky nemôže začať plynúť až po
odstúpení od zmluvy, ani po žalobcom predĺženej lehoty splatnosti, mohlo by to mať právny význam len
pri posudzovaní odôvodnosti začiatku omeškania dlžníka.
14.Podľa § 396 ods.1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
15.Podľa § 255 ods. l C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a to aj bez
návrhu. Žalobca, ktorý podal odvolanie nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovanému žiadne trovy
nevznikli, preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.