Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/442/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207227606
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7207227606.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr.JarmilySopkovejMaximovejaJUDr.ZuzanyMatyiovejvovecižalobkyneQ.U.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom S., P. XX, proti žalovanému O. V. Q. S., s.r.o., so sídlom S., X. K. XX, IČO: 44518684, o zľavu
z nájomného s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 19C 76/2007-132 z 30.5.2013 Okresného
súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len „súd“) rozsudkom zamietol žalobu o nároku uplatnenom za obdobie
od januára 1985 do 1.11.2001, konanie o návrhu za obdobie od 1.11.2001 do 30.5.2013 zastavil a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala priznania zľavy z úhrady za užívanie bytu
(nájomného)azaplneniaposkytovanésužívanímbytuč.10naP.XXvS.zdôvoduneodstráneniazávad
v byte a trvale zhoršenej kvality bytu, ako aj z dôvodu nedostatočného poskytovania služieb spojených s
užívaním bytu, a to z obdobie od januára 1985 až do úplného odstránenia pretrvávajúcich závad v byte.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 170 ods. 1, 3 a § 171, § 101, § 102 Občianskeho zákonníka
platného do 30.6.1988 (ďalej aj „OZ“) vzhľadom na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala

priznania zľavy z nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu od r. 1985 (16.1.1985, kedy
prevzala byt) až do odstránenia závad. Konštatoval, že v zmysle cit. ustanovení užívateľ má právo
na primeranú zľavu z úhrady za užívanie, dokiaľ organizácia napriek jeho upozorneniu neodstráni v
byte alebo v dome závadu, pričom nárok na zľavu z úhrady za užívanie bytu (od 1.1.1992 zľavu z
nájomného) a služieb spojených s užívaním bytu treba uplatniť bez zbytočného odkladu, najneskôr do
šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam, ktoré toto právo zakladajú. Inak právo zanikne.
Avšak pri dlhodobo trvajúcej závade neuplatnením práva na zľavu u organizácie do šiestich mesiacov

zaniká vždy len právo na zľavu z každej jednotlivej mesačnej úhrady, preto aj v takom prípade sa možno
domáhať zľavy, avšak len za dobu šiestich mesiacov pred uplatnením práva. Vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že žalobkyňa na závady upozornila prenajímateľa bytu ešte v r. 1985, ale právo
na zľavu z úhrady za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu, si u prenajímateľa uplatnila až
30.5.2001.Maltiežpreukázané,žežalobkyňavkonanívedenomnaOkresnomsúdeKošiceIIpodsp.zn.
13C 560/2004 uplatnila nárok na rovnakom skutkovom a právnom základe, a to za obdobie od 1.11.2001
do úplného odstránenia závad zhoršujúcich užívanie bytu a v uvedenom konaní súd žalobu zamietol. Zo

zistených skutočností vyvodil záver, že nárok žalobkyne na zľavu z úhrady za užívanie bytu (nájomného)
a úhrad za služby spojené s užívaním bytu za každý mesiac obdobia január 1985 až 30.11.2000, ktoré
predchádza šiestim mesiacom pred uplatnením práva na zľavu (30.5.2001) zanikol. Keďže právo na
túto zľavu žalobkyňa uplatnila dňa 30.5.2001, vzniklo jej právo na zľavu za obdobie šiestich mesiacovdozadu, t.j. za obdobie od 30.11.2000. Žalovaný však listom z 18.6.2001 žalobkyňou uplatnené právo na
zľavu neuznal, preto žalobkyňa mohla svoje právo uplatniť na súde v trojročnej premlčacej dobe, t.j. do
30.5.2004. Žalobu na súde však podala až dňa 31.10.2007, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby,

preto došlo k premlčaniu práva na zľavu. Vzhľadom na uvedené súd prihliadol na vznesenú námietku
premlčania uplatnenú žalovaným a žalobu o nároku za obdobie od januára 1985 do 1.11.2001 z tohto
dôvodu vychádzajúc z ust. § 100 ods. 1, § 101 a § 102 OZ zamietol. Vzhľadom na to, že o nároku na
zľavu z úhrady za užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu uplatnenom na totožnom skutkovom
a právnom základe, za obdobie od 1.11.2001 až do úplného odstránenia závad, už bolo právoplatne

rozhodnuté v konaní vedenom na pod sp. zn. 13C/560/2004 tak, že žaloba bola zamietnutá, súd s
prihliadnutímnanámietkužalovanéhokonanieonárokuvtejtočastizastavil.Otrováchkonaniarozhodol
podľa § 142 ods.1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, avšak žiadne trovy mu v konaní
preukázateľne nevznikli, náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, lebo bola toho názoru, že vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Uviedla, že návrhom sp. zn. 19C 76/2004 zo dňa 15.10.2004 sa domáha v prvom rade nového
určenia úhrady za užívanie bytu, keďže žalovaný nesprávne vypočítal úhradu za užívanie bytu v sume
108,- Kčs, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, pričom žalovaný nepredložil ani jeden listinný

dôkaz, ktorý by vyvrátil jej tvrdenie o tom, že správne vypočítala úhradu za užívanie predmetného bytu.
Mala za to, že pri výpočte nájomného došlo k porušeniu cenových predpisov a k opomenutiu priznania
zľavy z úhrady za užívanie bytu (nájom) alebo došlo ku chybe pri výpočte nájomného. Namietala
tiež, že v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a súd je
vo veci nečinný, lebo nevykonal potrebné dokazovanie a neuložil žalovanému povinnosť doručiť ním

vypracovaný evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu - nájomného na účel porovnania a
správneho určenia nájomného za obdobia od 1/1985 do 30.6.1992, od 1.7.1992 do 31.3.1997, kedy
jej nájomný vzťah skončil, a od 1.4.1997 do budúcnosti. Keďže so žalovaným neuzavrela inú dohodu
ani nájomnú zmluvu, výška úhradu za užívanie bytu (nájom) nie je známa, a ona má právo poznať
ju za jednotlivé obdobia 1/1985 do 6/1992, od 1/1992 do 03/1997. Napokon považovala za potrebné

vedieť aj to, kto je majiteľom predmetného bytu, ak došlo k zmene majiteľa bytu a odkedy. Z uvedených
dôvodov navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie s pokynom odvolacieho súdu
uloženým súdu prvého stupňa úplne zistiť skutkový stav a ustáliť výšku úhrady za užívanie bytu po
vyplnení „evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu“.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobkyne je neodôvodnené a zmätočné a
tvrdenia v ňom uvedené sú účelové a tendenčné. Citoval ust. § 205 ods. 1 O.s.p. a mal za to, že
žalobkyňa konkrétne neuviedla, v čom by mal byť postup súdu nesprávny, jedná sa len o opakované
tvrdenia, s ktorými sa súd prvého stupňa už počas konania vysporiadal. Žalobkyňa neuvádza vo svojom
odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že rozsudok nie je vecne a právne

správny. Stotožnil sa v celom rozsahu s právnym posúdením veci a k námietkam žalobkyne uviedol, že
nehnuteľnosť, ktorú t.č. užíva, je vo vlastníctve Mesta Košice, a predmetná skutočnosť je známa aj z
dostupnej webovej stránky Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností. Nehnuteľnosť, ktorú
žalobkyňa t.č. užíva je vedená na LV XXXX v katastrálnom území F., obec S. - W. S. ako byt č. XX
na P. ulici XX v S.. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 13C/560/2004 zo 14.1.2011,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.3.2011, a závery v ňom uvedené. Napokon uviedol, že žalobkyni
na jej podania a reklamácie vždy riadne odpovedal, avšak jej požiadavke nemohlo byť z objektívnych
dôvodov vyhovené. Poukázal na to, že žalobkyňa si neplnila povinnosti, ktoré jej z nájomného vzťahu
vyplývali, na čo aj súd poukázal v jednotlivých súdnych rozhodnutiach, ktorými zaviazal žalobkyňu na
úhradu jej dlhov voči žalovanému. Zdôraznil, že dlh žalobkyne k dnešnému dňu len na istine je vo výške

9.099,73 €, keďže neuhrádza ani čiastočné platby za užívanie bytu, a tiež odmieta byt žalovanému
sprístupniť a vykonať jeho kontrolu. Mal za to, že postupoval správne jednak pri výpočte nájomného a
jednak pri vyhotovovaní jednotlivých vyúčtovaní. Podľa názoru žalovaného sa súd správne vysporiadal
ajsovznesenounámietkoupremlčaniaatiežsprekážkouresiudicataavovecisprávnerozhodol,pričom
svoje rozhodnutie aj relevantne odôvodnil. S poukazom na uvedené považoval odvolanie za účelové a

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov s tým, že miesto ačas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 12.11.2015 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 211
ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok je
vecne správny, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov (podľa

§ 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p.) sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvého
stupňa i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v
celom rozsahu v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Žalobkyňa v odvolaní neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti a relevantné argumenty spochybňujúce

správnosť právneho záveru súdu prvého stupňa, že došlo k premlčaniu uplatneného práva na zľavu z
úhrady za užívanie bytu (nájomného) a platieb za služby spojené s užívaním bytu za obdobie od 1/1985
do 30.10.2001, ani správnosť záveru o nedostatku procesnej podmienky konania podľa § 159 ods. 3
O.s.p., pokiaľ v tomto konaní podanou žalobou uplatnila sčasti totožný nárok (za obdobie od 1.11.2001
do budúcna), aký bol medzi tými istými účastníkmi uplatnený už v konaní vedenom na Okresnom

súde Košice II pod sp. zn. 13C 560/2004 a o ktorom súd rozhodol rozsudkom 13C 560/2004-220 zo
14.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.3.2011. K námietke žalobkyne, že podanou žalobou
sa domáha „nového určenia úhrady za užívanie bytu“ odvolací súd poukazuje na to, že ide o jej
opakovaný návrh (námietku), ktorý žalobkyňa uplatňovala už v konaní na súde prvého stupňa. Súd
prvého stupňa postupujúc v súlade s pokynmi odvolacieho súdu vyslovenými už v zrušujúcom uznesení

č.k. 11Co 351/2010-107 z 29.6.2012 nepripustil žalobkyňou navrhovanú zmenu žaloby, a to uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 30.5.2013, preto o nároku na určenie výšky úhrady za užívanie bytu
(správne nájomného - pozn. odvolacieho súdu), a rovnako ani o „uložení povinnosti žalovanému doručiť
žalobkyni ním vypracovaný evidenčný list pre výpočet nájomného“, nebolo napadnutým rozsudkom
rozhodované a odvolacie námietky žalobkyne v tomto smere sú preto nedôvodné.

Keďže v odvolaní nie sú uvedené žiadne relevantné námietky, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvého
stupňa alebo ktoré by spochybňovali správnosť skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa alebo
právnych záverov, ku ktorým súd dospel, preto uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie
sú dané. Odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku, a z uvedených

dôvodov potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Účastníci náhradu trov v odvolacom konaní neuplatnili, preto o trovách odvolacieho konania nebolo
rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.

757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.