Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoPr/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514214652
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514214652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr.
Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: A.. C.. F. M., L.: L., H.
Č.. XX zast.: JUDr. Tomáš Plank, advokátska kancelária so sídlom: Bratislava, Námestie Slobody č. 10,
proti odporcom: 1./ FC Petržalka akadémia, so sídlom: Bratislava, M. C. Sklodowskej č. 1, IČO: 00 688
959, 2./ Súkromná športová stredná odborná škola, so sídlom: M.C. Sklodowskej č. 1, Bratislava, IČO:

42 182 760, obaja zastúpení Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom: Bratislava, Mickiewiczova č. 2, IČO : 35 951 087, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k.
47Cpr/20/2014-126 zo dňa 1. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcom 1./, 2./ náhradu trov odvolacieho konania a to
trovy právneho zastúpenia vo výške 87,50€ na účet Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o.,

Bratislava, Mickiewiczova č. 2, IČO : 35 951 087 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol; navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi 1/ a 2 / trovy právneho zastúpenia vo výške 952,46€ Advokátskej kancelárii JURIKA &
KELTOŠ, s.r.o., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra banke, a.s., do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na ust. § 68 ods. 1 písm. b) a § 77 Zákonníka
práce dôvodiac, že ak navrhovateľka podala žalobu voči odporcovi 1./ FC Petržalka akadémia, M. C.

Sklodowskej, tento nie je pasívne legitimovaný keďže bol zriaďovateľom školy a nie zamestnávateľom
navrhovateľky, pričom Zákonník práce jednoznačne ustanovuje, že návrh musí smerovať voči
zamestnávateľovi. Na tejto skutočnosti nič nemení skutočnosť, že v okamžitom skončení pracovného
pomeru zo dňa 17.04.2014 sa v záhlaví uvádza odporca 1/, ktorý rozhodnutie podpísal spolu s
generálnym manažérom a dočasne povereným riaditeľom školy. Pokiaľ navrhovateľka rozšírila návrh
voči odporcovi 2/. tento návrh bol podaný po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, v dôsledku
čoho bol návrh zamietnutý. Prvostupňový súd zamietol návrh na neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru, pracovný pomer skončil doručením tohto rozhodnutia a ak navrhovateľka dávala
výpoveď 31.03.2014 s tým, že pracovný pomer mal skočiť k 31.05.2014, takýto návrh je rovnako
neopodstatnený, keď pracovný pomer skončil pred uplynutím tejto výpovednej doby, a to rozhodnutím
o okamžitom skončení pracovného pomeru.
O náhrade trov konania rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcom
trovy právneho zastúpenia, v celkovej výške 952,46 €.

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla navrhovateľa. Uviedla, že súd neskúmal
obsah a dôvodnosť písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru, zaoberal sa iba otázkou
pasívnej legitimácie odporcu a prekluzívnu lehotu vo vzťahu k odporcovi 2./. V danom prípadezamestnávateľ nedal navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru, okamžité skončenia dal
zakladateľ odporca 2./, zriaďovateľ konal v zhode záujmov so zamestnávateľom a zamestnávateľ
akceptoval účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka bola postavená pred

situáciu, že zamestnávateľ s ňou síce neukončil pracovný pomer ale akceptoval neplatné skončenie
pracovného pomeru od zriaďovateľa a preto navrhovateľka žaluje autora okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ktorý je pasívne legitimovaný v otázke posúdenia neplatnosť písomností. Keby súd
rozhodolvprospechnavrhovateľkytýmtorozhodnutímbysazmeniloprávnepostavenie,lebonapadnuté
skončenie pracovného pomeru by nemohlo byť použité ako právny titul skončenia pracovného pomeru.

Z opatrnosti v dôsledku námietky nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 1./ navrhovateľka rozšírila
návrh o druhý petit voči zamestnávateľovi, v ktorom sa domáha určenia, že pracovný pomer skončil
31. 5. 2014 a teda nežaloval odporcu 2./ o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru návrh,
ktorý by podliehal prekluzívnej lehote. V tomto prípade určovací petit musí spĺňať základnú požiadavku
naliehavého právneho záujmu, ktorá je rovnako splnená ako pri prvom petite. Vytkla súdu prvého
stupňa, že nevyhodnocuje obranu navrhovateľky a preto v tomto smere je odôvodnenie rozsudku

nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Odporcovia 1./,2./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že zamestnanec a
zamestnávateľ sú výlučnými nositeľmi práv a povinností u pracovnoprávneho vzťahu ako osobitého
hmotnoprávneho vzťahu. Preto je nesporné, že medzi odporcom 2./ ako zamestnávateľom a

navrhovateľkou ako zamestnankyňou bol dňa 1. 1. 2012 platne založený pracovný pomer a preto sa
navrhovateľka môže výlučne domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru len voči odporcovi 2/.
Keďže neexistuje žiaden hmotnoprávny pracovnoprávny vzťah medzi odporcom 1./ a navrhovateľkou,
nemôže byť odporca 1./ pasívne vecne legitimovaným subjektom. Keďže sa navrhovateľka druhým
žalobným petitom domáha, že pracovný pomer skončil ku dňu 31. 5. 2014, nie je tento žalobný návrh

ničím iným, ako domáhaním sa, aby súd určil, že pracovný pomer trval do uvedeného dňa. V zmysle
konštantnej judikatúry Uznesenie NS SR z 31. 8. 2010 sp, zn. 2Cdo 116/2009 je vylúčené, aby sa niektorí
z nich z rovnakého právneho dôvodu žalobou podanou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. domáhal proti
druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá, pričom takáto určovacia žaloba nemôže obstáť a
treba ju bez ďalšieho zamietnuť. Navrhovateľ nemôže zmeškanie dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na

domáhanie sa a určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu 2./ zhojiť
tým, že sa bude domáhať určenia, že pracovný pomer navrhovateľa trval do 31. 5. 2014 a posúdenie
otázky uplynutia prekluzívnej lehoty súdom prvého stupňa je potrebné považovať za vecne a právne
správne z dôvodov ktorých navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tentorozsudokbolodvolacímsúdomvyhlásenýpodľa§156ods.3O.s.p.)dospelkzáveru,žeodvolaniu
navrhovateľky nemožno priznať úspech, pretože súd prvého zistil náležite skutkový stav veci / § 153 ods.

1 O.s.p /, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil /
§ 157 ods. 2, 3 Os.p. / s obsahom odôvodnenia ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu aj odvolací súd /
§ 219 ods. 2 O.s.p./.

V súdenej veci sa navrhovateľka po zmene žalobného petitu a rozšírení okruhu odporcov domáhala

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vypracovaného odporcom 1./ a určenia, že
pracovný pomer navrhovateľky a odporcu 2./ sa skočil dňom 31.5. 2014 výpoveďou navrhovateľky.
Prvostupňový súd správne vec právne posúdil, keď žalobný návrh voči odporcovi 1./ ako zriaďovateľovi
zamestnávateľa navrhovateľky zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie, keďže v zmysle § 42 ods.
1 Zákonníka práce pracovný pomer sa výlučne zakladá medzi zamestnancom a zamestnávateľom,

v dôsledku čoho zriaďovateľ nie je nositeľom hmotnoprávnych práv a povinnosti vyplývajúcich z
pracovnoprávneho vzťahu a na jeho podklade nie je možné voči inému subjektu ako je zamestnávateľ
uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.Ak chce zamestnanec alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali účinky vyplývajúce z rozviazania
pracovného pomeru, v lehote dvoch mesiacov ( § 77 Zákonníka práce) musí podať na súde žalobu
o určenie, že právny úkon o rozviazanie pracovného pomeru je neplatný. Ak takáto žaloba nebola

podaná, pracovný pomer medzi účastníkmi sa skončil podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o
neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už otázkou platnosti
rozväzovacieho úkonu nemôže zaoberať, a to ani ako predbežnou otázkou. Platí to aj v konaní o žalobe
na určenie, že pracovný pomer trvá( R 90/1970).

S navrhovateľkou bol dňa 17.4. 2014 okamžite skončený pracovný pomer pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny, rozhodnutie ktoré bolo navrhovateľke doručené dňa 25.3. 2014. Až písomným
podaním zo dňa 9.2. 2015 (č.l. 90) navrhovateľka rozšírila žalobu o odporcu 2./, teda neuplatnila
neplatnosť skončenia pracovného pomeru voči zamestnávateľovi v prekluzívnej hmotnoprávnej lehote,
v dôsledku čoho došlo v zmysle § 36 Zákonníka práce k zániku práva, na okolnosť ktorú správne
súd prvého stupňa prihliadol z úradnej povinnosti. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani právna

konštrukcia navrhovateľky prezentovaná v odvolaní, že ..“ sa voči odporcovi 2/ domáha určenia, že
pracovný pomer skončil 31. 5. 2014 a teda nežaluje odporcu 2./ o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru.“ Ak chce zamestnanec zabrániť tomu, aby nastali právne účinky vyplývajúce zo
skončenia pracovného pomeru, musí v lehote dvoch mesiacov podať žalobu na súd v zmysle § 77
Zákonníka práce o určenie, že právny úkon o rozviazaní pracovného pomeru je neplaný. Ak taká žaloba

nebola podaná, skončil pracovný pomer medzi účastníkmi podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o
neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty sa totiž súd už
nemôže zaoberať otázkou platnosti rozviazania pracovného pomeru, a to ani ako otázkou predbežnou,
zásada ktorá vyplýva z kogentnej povahy ustanovení Zákonníka práce. Rovnako tomu tak je, aj pri
posudzovaní určovacieho petitu, že pracovný pomer navrhovateľky sa skončil ku dňu 31.5. 2014.

Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu
pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľka
v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§151ods.1O.s.p.Odporcom,ktorí malivodvolacomkonaníúspech,priznalnáhradutrovvynaložených
v odvolacom konaní vo výške 87,50€ ktoré zaviazal navrhovateľku s poukazom na ustanovenie § 149

ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcov 1./,2./ do troch dní.

Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 3.6.2015, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje
s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za rok 2015 sumu 64,53€. Odmena za vyššie
uvedený úkon právnej služby potom aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky
predstavuje sumu 72,92€ / 64,53€ + 1 x 7,63 € režijný paušál + 1 x 8,39 € režijný paušál /, pričom
táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. o sumu 14,58 € / 72,92€ x 20% = 14,58€ /.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.