Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/355/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313209167
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313209167.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK
s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska
kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanej V. B., nar. X. X. XXXX, U. X, R.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP

7, Stropkov, o zaplatenie 2178,01 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 182,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 182,16 eur od 21.01.2011 do zaplatenia.

Nárok žalobcu o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy 182,16 eur od 21.01.2011
do zaplatenia súd z a m i e t a .

V prevyšujúcej časti súd konanie vo veci z a s t a v u j e .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov
5, Prešov, IČO: 42176778 p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 396,60 eur, ktorú je

žalobca p o v i n n ý zaplatiť na adresu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi v r a c i a časť zaplateného súdneho poplatku v sume 107,30 eur s tým, že vrátenie
poplatku vykoná Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36631124, so sídlom Partizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 18. 6. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie

sumy 2178,01 eur, zmluvného úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy 1935,49 eur od 21. 1. 2011 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1935,49 eur od 21. 1. 2011 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, na základe
zmluvy o úvere zo dňa 8. 2. 2006, poskytla žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 846,44 eur, ktorá

sa ho zaviazala uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami vždy k 20. dňu v mesiaci po 22,77 eur s
dátumom prvej splátky 20. 2. 2006 a poslednej splátky 20. 1. 2011. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu
bol dohodnutý poplatok za správu úveru 1,66 eur mesačne, ďalej úroková sadzba vo výške 17,30%ročne a RPMN 10,11%. Žalovaná úver čerpala, avšak podmienky pre splácanie napriek výzvam riadne
nedodržiavala a dostala sa so splácaním do omeškania. Právnemu predchodcovi žalobcu, SLSP a.s.
Bratislava, vznikla pohľadávka vo vzťahu k žalovanej vo výške 2178,01 eur (istina úveru po splatnosti

1935,49eur+úrokyzomeškania odprvéhodňaomeškaniažalovanýchsosplácanímdodňapostúpenia
predmetnej pohľadávky, t.j. k 26. 10. 2010 vo výške 242,52 eur). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 21. 10. 2010, bola uvedená pohľadávka postúpená na spoločnosť Havel, Holásek & Partners a
následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 12. 2010 na žalobcu. Žalovaná svoj dlh neuhradila,
preto žalobca podal na súd žalobu.

Dňa 23. 7. 2013 došlo na súd podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám.
legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu, s poukazom na
ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu
žalovanej.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27. 5. 2014 č.k. XC/XXX/XXXX-XXX v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 9. 2014 č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX, súd pripustil vstup vedľajšieho
účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42
176 778, do tohto konania na strane žalovanej s poukazom na ustanovenie §93 O.s.p..

Následne dňa 13. 9. 2013, 30. 4. 204 a 13. 11. 2014 došli na súd podania tohto vedľajšieho účastníka.
V týchto namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, namietal nesprávnu výšku RPMN v zmluve a vzniesol
námietku premlčania pri splátkach, ktorých splatnosť nastala tri roky pred podaním žaloby. Na základe
uvedeného žiadal žalobe vyhovieť len v časti 182,17 eur so zákonným úrokom z omeškania a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Žalobcadoručilsúdupísomnévyjadreniavovecisamejatodňa7.2.2014,5.12.2014adňa26.8.2015.
Uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, nebola mimoriadne zosplatnená. Splatnosť
úveru nastala uplynutím času s poukazom na skutočnosť, že 20. 1. 2011 sa úver stal splatným. Pred
prvým pojednávaním dňa 26. 8. 2015 žalobca zobral žalobu späť s tým, že žalovanú žiadal zaviazať už

len na nepremlčané splátky úveru vo výške 182,16 eur, ďalej na zaplatenie zmluvného úroku vo výške
17,30% ročne zo sumy 182,16 eur od 21. 1. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 182,16 eur od 21. 1. 2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Podľa ustanovenia §96 ods. 1,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,

a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 1995,85 eur, zmluvného

úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy 1753,33 eur od 21. 1. 2011 do zaplatenia a úroku z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 1753,33 eur od 21. 1. 2011 do zaplatenia, preto súd konanie v tejto časti
zastavil a to bez súhlasu žalovanej a vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej, pretože
ich prípadný nesúhlas by nebol účinný.

V danej veci žalobca na základe výzvy súdu uhradil súdny poplatok vo výške 130,50 eur. Keďže došlo
k zastaveniu konania pred prvým pojednávaním v časti o zaplatenie 1995,85 eur, je potrebné žalobcovi
vrátiť súdny poplatok. Po čiastočnom späťvzatí žaloby, žalobca požaduje už len zaplatenie sumy 182,16
eur, z ktorej súdny poplatok predstavuje sumu 16,50 eur. Rozdiel medzi žalobcom zaplateným súdnym
poplatkom a súdnym poplatkom, ktorý by mal byť zaplatený po čiastočnom späťvzatí žaloby pred prvým

pojednávaním, je 114 eur. Z tejto sumy súd v súlade s ustanovením §11 ods. 4 zákona č. 71/1992
Zb. v platnom znení, skrátil 6,70 eur a zvyšok 107,30 eur vrátil žalobcovi. Vrátenie poplatku vykoná
po právoplatnosti tohto uznesenia prevádzkovateľ centrálneho systému súdnych poplatkov, ktorým je
Slovenská pošta, a.s. Banská Bystrica v súlade s ustanovením §11 ods. 6 Zák. č. 71/1992 Zb. v znení
noviel.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou
o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami SLSP, a.s.
pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobámnepodnikateľom, sadzobníkom poplatkov a náhrad SLSP, a.s., výpismi z účtu, oznámeniami o postúpení
pohľadávky a zistil nasledovný skutkový stav.

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 2. 2006 právny predchodca žalobcu,
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, IČO: 00 151 653, poskytol žalovanej ako dlžníčke,
bezúčelový úver vo výške 25 500 Sk, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť pravidelnými 60mesačnými
splátkami po 686 Sk splatnými k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20. 2. 2006 a konečnou
splatnosťou úveru 20. 1. 2011. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dohodnutá pevná úroková

sadzba 17,3% ročne a RPMN 10,11%.

Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky SLSP, a.s.
pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám
nepodnikateľom a Sadzobník poplatkov a náhrad SLSP, a.s..

Zo žalobcom predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 25 500 Sk dňa
8. 2. 2006.

Oznámeniami o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 11. 2010, právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, oznámila žalovanej, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/

XXXX/X. zo dňa 21. 10. 2010, došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 2178,01 eur na postupníka
HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. Bratislava, IČO: 36 856 584 a od doručenia tohto oznámenia je potrebné
plniť už postupníkovi.

Ďalším oznámením zo dňa 20. 12. 2010, spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. Bratislava, IČO: 36 856

584, oznámila žalovanej, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 12. 2010, došlo k postúpeniu
pohľadávky vo výške 2178,01 eur na žalobcu, v prospech ktorého je potrebné vykonať úhradu dlhu.

Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na svojom poslednom písomnom vyjadrení, ktoré obsahuje
čiastočné späťvzatie žaloby. Súčasne žiadal o vrátenie časti súdneho poplatku.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba aj po jej čiastočnom späťvzatí,
je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia §502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. XX/XX/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev W. XXX, XX/X/XXXX, G.. XX-XX).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-XXX/XX, C-XXX/XX, C-
XXX/XX, C-XXX/XX a C-XXX/XX, B.éano GM.po J. G. proti M. I. L. O. G. J. G. C. N. I.. G.T. Z. C., N.W. X. H., I. H. a J. D. Q., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. XX/XX/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. XX/XX/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že

určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. XX/XX/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. XX/XX/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. XX/XX/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. XX/XX/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na účely

tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva ďalej

obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ustanovenia §4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ môže
postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa
na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou -
nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými

pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a
to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia

§52 Občianskeho zákonníka (OZ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie
nebolo v súlade s účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady XX/
XX/EHS). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca
postavenie žalovanej ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať
prednostne špeciálne spotrebiteľské právo a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o

ochrane spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam,
kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa §54 odsek 2 OZ sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V Obchodnom zákonníku je
síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide
o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť.Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je

chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady XX/XXX/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú..D.. J. W. XX, XX.X.XXXX) v znení smernice Rady

XX/XX/EHS z 22. februára 1990 (Ú..D.. J. W. XX, XX.X.XXXX) a smernice Európskeho parlamentu a
Rady XX/X/ES zo 16. februára 1998 (Ú..D.. J. W. XXX, X.X.XXXX) ktorá bola transponovaná do nášho
právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli
prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda
tzv. eurokonformným výkladom.

V danej veci vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, súd má dostatočne preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníčkou, bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaných
ustanovením Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy, právny
predchodca žalobcu, poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 846,44 eur (25 500 Sk), ktorý sa

žalovaná zaviazala uhradiť pravidelnými 60mesačnými splátkami po 22,77 eur (686 Sk), splatnými k 20.
dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20. 2. 2006 a konečnou splatnosťou úveru 20. 1. 2011 pri RPMN
10,11% a pri pevnej úrokovej sadzbe17,3% ročne.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaná porušila svoj záväzok splácať úver riadne a včas, pričom

v danej veci nastala splatnosť jednotlivých splátok podľa zmluvy o splátkovom úvere, vždy k 20. dňu
v mesiaci.

Ďalej súd mal preukázané, že zmluvami o postúpení pohľadávok, bola pohľadávka voči žalovanej
vyčíslená na sumu 2178,01 eur, postúpená na žalobcu.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca v tomto konaní uplatnil len splátky úveru, nepremlčané v
3ročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia §110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov
odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba

od uplynutia tejto lehoty.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal ajbez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní
premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná
trojročnápremlčaciadoba,atovzmyslezásady,žejetonaprospechspotrebiteľa,pretoževObchodnom

zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná.

Žalobca podal žalobu v danej veci na súd dňa 18. 6. 2012, teda v danej veci sú premlčané všetky splátky
úveru, splatné pred 18. 6. 2010. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby si v tomto konaní uplatnil právo
na zaplatenie sumy 182,16 eur, ktorá pozostáva zo splátok splatných od 20. 6. 2010 do 21. 1. 2011,

t.j. 8splátok x 686 Sk = 5488 Sk, t.j. 182,16 eur. Ide o nepremlčané splátky úveru, preto súd žalobe v
tejto časti vyhovel.

Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.XXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2013 taktiež jednoznačne
konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa
týka premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje

podľa Občianskeho zákonníka aj u zmluvy o úvere.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 182,16

eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

Súd však žalobu zamietol v časti požadovaného úroku z úveru vo výške 17,3% ročne zo sumy 182,16

eur po jeho splatnosti, t.j. od 21. 1. 2011 do zaplatenia a to z dôvodu, že súd je toho názoru, že po
uplynutí dohodnutého úverového obdobia už žalobcovi úrok z úveru nepatrí. Následne sa dlžník dostáva
do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.

Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky

sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona
vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X B. XXX/XX).

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).
Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky až

do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Š./C./U. a Y.., B. F., Y. 9. D. C.H.H. str. XXXX).
Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú

povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).
Za čas po splatnosti úveru teda má veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne
záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so
zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj právna konštrukcia navýšeniaúrokov z omeškania o úroky za úver, napríklad zmluvnou podmienkou o platení úrokov za úver
do zaplatenia aj po splatnosti úveru a teda počas omeškania. Úverové obdobie nie je podstatnou
zložkou úveru, ale pokiaľ sa úver podmieňuje úverovým obdobím, zákonite nastáva zmluvne dohodnutá

splatnosť úveru a ku dňu splatnosti má dlžník povinnosť zaplatiť úver a úroky (odplatné úroky, cena).
(rozsudok Krajského súdu v C. zo dňa 21. 2. 2013 sp. zn. XXCo/X/XXXX).

Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý
umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny.

Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom,
že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru
v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva

veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na

jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická

podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na

to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a

veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania

svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenujustifikoval,podporilbynielenhrubúnadvláduveriteľa,alezároveňbypodporovalajstavvktorom
veriteľniejenútenývymáhaťsvojupohľadávkuaodplatnéúrokymumajúnahradiťstavjehopotenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu

na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene

spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná

od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom
stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatnýchplnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4

písm. k) Občianskeho zákonníka. (rozsudok Krajského súdu v C. zo dňa 30. 6. 2015 sp. zn. XCo/XXX/
XXXX).

Z vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, resp. jeho zosplatnenia a následne sa dlžník dostáva do omeškania

a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Preto súd žalobu žalobcu v časti požadovaného úroku z úveru
vo výške 17,3% ročne po splatnosti úveru zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 2 O.s.p. za použitia ustanovenia §146
ods. 2 veta prvá O.s.p..

Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 182,16 eur (8,36%), čo je neúspechom žalovanej. V
časti o zaplatenie 1995,85 eur (91,64%) procesne zavinil zastavenie konania žalobca tým, že v tejto časti
zobral žalobu späť, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom
dôsledku bola v konaní úspešná žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania po odpočítaní jej

neúspechu v konaní od procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom, t.j. patrila by jej náhrada
trov konania v rozsahu 83,28% z celkových trov konania, na ktoré by mala nárok pri plnom úspechu.
Táto si však trovy konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto jej súd náhradu trov
konania nepriznal.

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovanej, súd má za to, že procesné
postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého
vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj
na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. Keďže vzhľadom na
výsledok konania žalovanej patrí náhrada trov konania v rozsahu 83,28% z celkových trov konania, na

ktoré by mala nárok pri plnom úspechu, preto aj v tomto rozsahu patrí náhrada trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, vystupujúcemu na strane žalovanej.

Pri plnom úspechu by vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej patrila náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 476,23 (4krát hlavný úkon po 91,29 eur = 365,16 eur - 1. prevzatie a príprava

zastúpenia, 2. vyjadrenie zo dňa 13. 9. 2013, 3. vyjadrenie zo dňa 30. 4. 2014, 4. vyjadrenie zo dňa 13.
11. 2014 + 2krát paušál 7,81 eur = 15,62 eur + 2krát paušál 8,04 eur = 16,08 eur + 20% DPH vo výške
79,37 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z tejto sumy 476,23 eur, predstavuje 83,28%
sumu 396,60 eur a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).