Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/380/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214208448
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214208448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľky O. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. P. XX, XXX XX V., zast. JUDr. Viera Muliková, advokátka, Stöcklova 21, 085 01 Bardejov, proti
odporcovi P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. E. X, XXX XX V., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.6.2015 č.k. 6C/291/2014 - 55
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým súd zmenil rozsudok
OkresnéhosúduBardejovč.k.3P/47/2008-18z18.5.2009tak,žezaobdobieod9.12.2014do11.6.2015

zvýšil výživné, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľke a to zo sumy 45 Eur mesačne na sumu 130
Eur mesačne a vo výroku dlžnom výživnom

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 3P/47/2008
- 18 z 18.5.2009 tak, že do budúca zvýšil výživne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľke zo sumy
45 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v
r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že mení rozsudok Okresného súdu Bardejov

č.k.:3P/47/2008-18 z 18.5.2009 tak, že za obdobie od 9.12.2014 do 11.6.2015 zvyšuje výživné, ktoré
je odporca povinný platiť mesačne navrhovateľke, a to zo sumy 45 Eur mesačne na sumu 130 Eur
mesačne, a do budúcna súd mení označený rozsudok tunajšieho súdu tak, že výživné zo sumy 45 Eur
mesačne zvyšuje na sumu 100 Eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľke vopred vždy
ku koncu toho ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Dlžné výživné
za obdobie od 9.12.2014 do 11.6.2015 v sume 444,23 Eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v
lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Navrhovateľke náhradu

trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka, ktorej bol Centrom právnej pomoci F.
priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, v návrhu doručenom súdu 09.12.2014 uviedla, že
v spoločnej domácnosti žije so svojou matkou a odporca, ktorý je jej otcom, s nimi v spoločnej
domácnosti nežije. Na jej výživu prispieva sumou 50 Eur mesačne, a to na základe rozsudku Okresného
súdu Bardejov, č. k. 3P 47/2008-18 z 18.05.2009, ktorým bol zmenený rozsudok tunajšieho súdu č.

k. 1P 96/02-96 z 22.04.2003. Aj keď rozsudok bol zmenený v tom zmysle, že odporca je povinný
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 45 Eur mesačne, po vzájomnej dohode odporcu a matky
navrhovateľky, tento jej posielal sumu 50 Eur mesačne. Podľa vyjadrenia navrhovateľky od poslednej
zmeny rozsudku došlo na jej strane k výraznej zmene pomerov. Je študentkou X. ročníka X. a keďženesplnila predpoklady pre udelenie ubytovania v študentskom domove, bola nútená ubytovať sa u
rodičov svojho priateľa žijúcich v Prešove, ktorým mesačne prispieva na chod domácnosti sumou 50 Eur.
Navrhovateľka uviedla, že do konca decembra 2014 má uzavretú dohodu o brigádnickej práci študentov,

pričom pracuje ako predavačka v OC U. P.. Navrhovateľka uviedla, že má zvýšené náklady súvisiace
so zdravotnými problémami, keďže navštevuje psychiatričku (3 Eur mesačne na antidepresíva), má
problémy s močovými cestami (20 Eur mesačne na lieky) a so zrakom (polročne 60 Eur na kontaktné
šošovky a roztoky). Navrhovateľka uviedla, že jej celkové mesačné výdavky predstavujú sumu cca
336,40 Eur a zahŕňajú okrem spomínaných výdavkov súvisiacich so zdravotnými problémami aj sumu

13 Eur za telefón, 50 Eur vreckové, 50 Eur ubytovanie, 40 Eur školské pomôcky, 20 Eur oblečenie, 30
Eur hygienické potreby, 10 Eur mesačne cesta V. - P. a 3-mesačný cestovný lístok na MHD predstavuje
sumu 25,40 Eur. Navrhovateľka je toho názoru, že uspokojovanie jej potrieb nemôže byť len záležitosťou
jej matky, ktorá je zamestnaná vo vietnamskom obchode s príjmom 154 Eur mesačne, ale podľa nej
na jej vyživovacej povinnosti by mal primerane participovať aj jej otec, ktorý je zamestnaný ako šofér
na Úrade práce v V. a okrem nej nemá už žiadnu vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, pretože

tie sú už dospelé. Na základe toho navrhovateľka žiadala, aby súd zmenil doterajšiu výšku vyživovacej
povinnosti odporcu k nej zo sumy 45 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne.

K návrhu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným súdu 14.05.2015. V ňom
uviedol, že do 31.03.2015 bol zamestnaný ako X., ale k 01.04.2015 dostal výpoveď, čiže momentálne je

vo výpovednej lehote. Uviedol, že jeho terajší plat je okolo 400 Eur až 420 Eur a jeho posledná výplata
za mesiac apríl 2015 predstavovala sumu 37,45 Eur, pričom je odkázaný na príjem svojej manželky.
Uviedol, že má tiež zdravotné problémy s pohybovým aparátom a okrem toho sa mu v apríli 2015 zhoršil
aj psychický stav natoľko, že bol práceneschopný. Spolu s manželkou žije v X-izbovom byte a nemá
žiadny iný majetok. Ako svoje mesačné výdavky uviedol: 257 Eur inkaso, 19 Eur televízia, 15 Eur telefón,

120 Eur strava, 30 Eur hygiena, 15 Eur lieky, 20 Eur oblečenie a 60 Eur vreckové. Odporca uviedol,
že priznáva, že jeho dcére vznikajú zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom, ale vzhľadom na svoju
momentálnu situáciu jej nedokáže prispievať na výživu vyššou sumou, a preto žiadal, aby súd návrh
navrhovateľky zamietol.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 11.06.2015, na ktorom boli prítomní obaja
účastníci konania, ako aj právna zástupkyňa navrhovateľky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu, potvrdenia o návšteve školy
navrhovateľky, listinných dôkazov preukazujúcich mesačné výdavky navrhovateľky, ako aj mesačný

príjem jej matky, listinných dôkazov predložených odporcom a preukazujúcich jeho životnú situáciu a
zdravotný stav, vyjadrenia odporcu, výsluchov účastníkov konania, ako aj ďalších súvisiacich listín.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej manželom
a svojím bratom E.. Jej matka je zamestnaná u X. s mesačným príjmom 166 Eur mesačne. Matkin

manžel pracuje v I. s mesačným príjmom cca 10 000 Kč a spolu s jej matkou sa podieľajú na chode
domácnosti. Navrhovateľka uviedla, že do decembra 2014 pracovala ako brigádnička, ale brigádu
musela nechať z dôvodu prípravy na štátnice a diplomovú prácu. Dodala, že 19. mája 2015 ukončila
vysokoškolské štúdium, ale v štúdiu by chcela pokračovať a urobiť si pedagogické minimum, ktoré bude
trvať dva roky a na ktoré by mohla nastúpiť v septembri 2015. Pre pedagogické minimum sa rozhodla

z dôvodu, že doposiaľ mala vedecký smer. Tiež uviedla, že by si chcela nájsť prácu, pretože semester
externej formy štúdia ju vyjde na 335 Eur. Okrem toho uviedla, že pri hľadaní práce ju brzdí to, že
nemá vodičské oprávnenie skupiny B, čo požadujú vo viacerých zamestnaniach. Dodala, že prihlášku
na pedagogické minimum si zatiaľ nedala, pretože podmienkou je predloženie diplomu a ten obdrží až
na promóciách, ktoré by mali byť 30.06.2015. Poukázala na to, že odporca jej od roku 2008 prispieval

na výživu 50 Eur mesačne. Nič viac jej nedal, dokonca sa o ňu nezaujímal, keď bola pred niekoľkými
rokmi hospitalizovaná, dvakrát operovaná a kvôli onkologickému ochoreniu je sledovaná každý rok.
Navrhovateľka uviedla, že ak si nájde prácu, od odporcu výživné nebude požadovať.

Odporca na pojednávaní uviedol, že býva so svojou manželkou v 3-izbovom byte. Jeho manželka

je zamestnaná na U. s mesačným príjmom 450 Eur. Okrem navrhovateľky má štyri deti so svojou
manželkou, ale všetky sú už dospelé a nemá voči nim vyživovaciu povinnosť. Poukázal na svoje
zdravotné problémy s bedrovým kĺbom a chrbticou, pričom potvrdil, že nie je invalid. Tiež uviedol, že
výpovedná doba mu v zamestnaní končí 31.07.2015 a že sa bude snažiť hľadať si prácu a že muboli dané ohľadom toho aj nejaké prísľuby. Okrem toho odporca uviedol, že si myslí, že na zvýšenie
výživného má navrhovateľka právny nárok, ale nie až na sumu 150 mesačne. Okrem toho uviedol, že
sa bude snažiť plniť navrhovateľke to, čo bude v jeho silách, ale vzhľadom na svoju finančnú situáciu

nechceplatiťtrovyjejadvokátke.Súčasneuviedol,ženetrvánatom,abymusúduložilpovinnosťzaplatiť
dlžné výživné v splátkach, ale že to navrhovateľke zaplatí, keď dostane výplatu.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru je v silách odporcu, aby
navrhovateľke platil výživné v sume 150 Eur mesačne, pretože aj keď prišiel o prácu, tvrdila, že mu bude

vyplatené odstupné. Okrem toho uviedla, že odporca žije v manželstve a na svojej životnej úrovni sa
podieľa spolu so svojou manželkou.

Súd zistil, že navrhovateľka bola v školskom roku 2014/2015 študentkou denného štúdia na I., o čom
súdu predložila potvrdenie o návšteve školy.

Pokiaľ ide o mesačné výdavky navrhovateľky, v tejto súvislosti predložila čestné vyhlásenie C.. G. Y.,
ktorý potvrdil, že na chod domácnosti mu navrhovateľka od septembra 2012 prispieva sumou 50 Eur
mesačne.

Do decembra 2014 navrhovateľka pracovala ako brigádnička v OC U. P. s rozsahom dohodnutej práce

20 hodín týždenne s hrubou mzdou 2 Eur /hod, o čom predložila dohodu o brigádnickej práci študentov.

Okrem toho navrhovateľka v konaní predložila listinné dôkazy o úhrade školného v sume 8 Eur zo
dňa 21.08.2014 (č. l. 14 spisu), o úhrade magisterského štúdia v sume 34 Eur (č. l. 17 spisu), ako
aj ďalšie dôkazy o svojich výdavkoch súvisiacich so zdravotnými problémami, či výdavkoch spojených

s uspokojovaním ďalších bežných životných potrieb (strava, hygiena, písacie potreby a pod.). Svoje
mesačné výdavky navrhovateľka vyčíslila podrobne vo svojom návrhu sumou 336,40 Eur.

Podľa potvrdenia o príjme navrhovateľkinej matky R. U., tento sa v období od marca 2014 do decembra
2014 pohyboval vo výške 147,21 Eur až 161,20 Eur mesačne a v období od januára 2015 do mája 2015

predstavoval výšku od 158,32 Eur do 174,15 Eur mesačne (č. l. 13, 53 a 54 spisu).

Podľa potvrdenia o plate odporcu (č. l. 41 spisu), jeho priemerný čistý plat za obdobie od apríla 2014 do
marca 2015 predstavoval sumu 526,35 Eur mesačne.

Zvýpovededanejzamestnávateľomodporcovizodňa04.05.2015(č.l.37spisu)vyplýva,žeposkončení
pracovného pomeru budú odporcovi vyplatené dva funkčné platy.

Z lekárskych správ predložených odporcom (č. l. 38 až 40 spisu) vyplýva, že tento bol v rokoch 2014
a 2015 vyšetrený na neurologickej ambulancii a fyziatricko - rehabilitačnej ambulancii a v roku 2001 v

ortopedickej ambulancii.

Odporca predložil doklad z mája 2015 (č. l. 42 spisu) o tom, že jeho mesačné výdavky súvisiace s
bývaním predstavujú sumu 226,57 Eur.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), § 65 ods. 3 zákona o rodine, § 75
ods.1 a ods. 2 zákona o rodine, § 76 ods.1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1 a
3 zákona o rodine a § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k nasledovným záverom.

Súd konštatuje, že v danom prípade ide o plnoletú navrhovateľku, ktorá toho času nie je schopná
samostatne sa živiť, nakoľko je študentkou denného štúdia na vysokej škole. Je nepochybné, že
od posedného určenia vyživovacej povinnosti v máji 2009 došlo k výraznej zmene pomerov na jej
strane, o čom svedčí jej vyšší vek, ako aj to, že je študentkou. V súvislosti so štúdiom na vysokej
škole, ktorá sa nenachádza v mieste bydliska navrhovateľky, sa nepochybne zvyšujú náklady na

uspokojovanie jej potrieb, ktoré navrhovateľka vyčíslila sumou cca 336,40 Eur mesačne. Vzhľadom
na to, že počas školského roka 2014/2015 navrhovateľka navštevovala 5. ročník vysokej školy, počas
ktorého sa pripravovala na záverečné štátnice a diplomovú prácu, bola nútená prestať brigádovať.
Práve formou brigádnickej práce sa snažila do decembra 2014 zadovážiť si finančné prostriedky nauspokojovanie svojich potrieb. Aj toto zistenie svedčí o tom, že navrhovateľka nemá laxný postoj k
vyživovacej povinnosti svojich rodičov voči nej a keďže je už dospelá, hoci stále študuje, snaží sa
nachádzať východiská, aby za danej situácie neostalo uspokojovanie jej potrieb len na pleciach rodičov.

Súd zohľadnil, že odporca nebýva s navrhovateľkou a jej matkou v spoločnej domácnosti, čo znamená,
že odporca nezabezpečuje potreby navrhovateľky ani osobnou starostlivosťou. Aj podľa vyjadrení
navrhovateľky, jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, prispieva na jej výživu podľa svojich
možností a schopností, hoci jej mesačný príjem sa pohybuje na úrovni cca 160 Eur mesačne.

V nadväznosti na uvedené súd pripomína, že príjem odporcu predstavoval do mesiaca marec 2015
v priemere 526,35 Eur mesačne, čo predstavuje viac ako trojnásobok mesačného príjmu matky
navrhovateľky. Odporca sa odvolával na to, že mu bola daná výpoveď zo zamestnania, a preto nemôže
prispievať na výživu navrhovateľky v požadovanej výške. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že
podľa predložených listinných dôkazov zamestnávateľ dal odporcovi výpoveď v máji 2015, pričom jeho

pracovný pomer sa skončí 31.07.2015. Podľa údajov uvedených vo výpovedi však majú byť odporcovi
po skončení pracovného pomeru vyplatené dva funkčné platy. Túto skutočnosť odporca, aj napriek
upozorneniu právnej zástupkyne navrhovateľky, na pojednávaní nedementoval. Navyše odporca aj
podľa vlastných vyjadrení nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť voči ďalším svojim deťom, pretože ako
uviedol, tie sú už dospelé a živia sa sami.

Zákon o rodine určuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou,
ktorá trvá, kým nie sú schopné samostatne sa živiť. Súd konštatuje, že navrhovateľka v máji 2015
ukončila vysokoškolské štúdium, ale vzhľadom na to, že vyštudovala vedecký odbor, prejavila záujem
ďalej študovať a spraviť si pedagogické minimum, ktoré bude trvať dva roky. V tejto súvislosti prejavila

snahu nájsť si zamestnanie a vyslovila ubezpečenie, že v prípade, ak bude schopná sama sa živiť,
výživné od odporcu nebude požadovať.

Za situácie, keď navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, jej rodičia sú povinní starať sa o jeho výživu.
Táto povinnosť je nielen záležitosťou jej matky, ale rovnako záležitosťou odporcu - jej otca, ktorý aj keď

prišiel o zamestnanie, do konca júla 2015 poberal príjem zo zamestnania a po ukončení pracovného
pomeru mu mali byť vyplatené aj dva funkčné platy. Tieto zistenia podľa názoru súdu jednoznačne
preukazujú, že za obdobie od podania návrhu (09.12.2014) do vyhlásenia rozsudku (11.06.2015) mal
odporca dostatok finančných možností prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 Eur mesačne,
samozrejme,prizohľadnení,žeodporcaužnemážiadnuďalšiuvyživovaciupovinnosťvočisvojimdeťom

a v spoločnej domácnosti žije so svojou manželkou, ktorej príjem podľa jeho udania predstavuje sumu
cca 450 Eur mesačne.

Podľa názoru súdu sa zvýšenie výživného zo strany odporcu vo vzťahu k navrhovateľke neprieči dobrým
mravom. Práve naopak. Odporca v priebehu konania apeloval na svoj zdravotný stav, ktorý mu podľa

jeho vyjadrenia bude brániť v hľadaní nového zamestnania aj napriek tomu, že sám potvrdil, že invalidom
nie je. Na druhej strane zdravotný stav navrhovateľky ako jeho dcéry, ho nechal ľahostajným, keď aj
v čase diagnostikovania onkologického ochorenia navrhovateľke neprejavoval o ňu záujem a ani ju
materiálne nepodporil nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti. Súd nepochybuje, že strata
zamestnania je vážnym zásahom do kvality života odporcu, ale nemôže byť, s prihliadnutím na jeho

finančné možnosti, dôvodom, ktorý by navrhovateľku vylúčil z práva podieľať sa na životnej úrovni svojho
otca.

Na základe uvedených skutočností súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke za
obdobie od 09.12.2014 do 11.06.2015 zo sumy 45 Eur na sumu 130 Eur mesačne, pričom dlžné výživné

v sume 444,23 Eur za toto obdobie mu uložil zaplatiť jednorázovo do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V tejto súvislosti súd vychádzal z vyjadrenia odporcu, ktorý na pojednávaní nepožadoval
plnenie v splátkach, ale uviedol, že navrhovateľke túto sumu zaplatí, len čo dostane výplatu.

Pokiaľ ide o ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke (po 11.06.2015) do budúcnosti, súd

túto zvýšil zo sumy 45 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne. V tejto súvislosti zohľadnil skutočnosť,
že navrhovateľka stále nie je schopná sama sa živiť, hoci ukončila vysokoškolské štúdium, promócie
budemať30.06.2015,aleodseptembra2015chcenaďalejštudovaťaspraviťsipedagogickéminimuma
ako sama uviedla, bude si hľadať prácu. Súčasne súd prihliadol na to, že odporcovi sa koncom júla 2015skončil pracovný pomer. Aj napriek tomu budú odporcovi po skončení pracovného pomeru vyplatené
dva funkčné platy a ako sám uviedol, nejaké prísľuby ohľadom nového zamestnania už dostal. Keďže
odporca nie je invalidom, doposiaľ bol zaradený v pracovnom procese, má pracovné návyky, a preto

podľa názoru súdu by nemal byť preňho markantný problém nájsť si zamestnanie, a to aj vzhľadom k
jeho produktívnemu veku.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa názoru súdu v danom prípade sú dané dôvody pre zvýšenie výživného zo strany odporcu voči

navrhovateľke za obdobie od 09.12.2014 do 11.06.2015 o sumu 85 Eur mesačne a za obdobie po
11.06.2015 o sumu 55 Eur mesačne. Pokiaľ ide o zvyšnú časť návrhu (navrhovateľka požadovala
zvýšenie mesačného výživného zo sumy 45 Eur na sumu 150 Eur), túto súd zamietol, a to zohľadniac
možnosti a schopnosti odporcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa

na strane odporcu, úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Odporca na pojednávaní
žiadal, aby mu nebola uložená povinnosť znášať trovy konania navrhovateľky, pričom poukázal na
svoju životnú situáciu, v ktorej sa ocitol, keď prišiel o zamestnanie a trvalý zdroj príjmu. V okolnostiach
rozhodovania o trovách konania súd považoval za spravodlivé zohľadniť túto skutočnosť a rozhodol tak,
že navrhovateľke zastúpenej právnou zástupkyňou ustanovenou Centrom právnej pomoci F., náhradu

trov konania, hoci ju požadovala, nepriznal.

Odporca v podanom odvolaní namietal záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľka po úspešnom
ukončení vysokoškolského štúdia nie je schopná živiť sa sama. Ukončením vysokoškolského štúdia jej
nárok na výživné zaniká. Samotný fakt, že chce pokračovať v ďalšom štúdiu ničím nepreukázala.

Ďalej uviedol, že pri vyjadrení o jeho mesačných výdavkoch zabudol uviesť splátku úveru vo výške 127
Eur mesačne, ktorý si s manželkou zobrali na opravu bytu, v ktorom bývajú a vzhľadom k tomu žiada
o prehodnotenie výšky výživného za obdobie od 9.12.2014 do 11.6.2015 v nižšej sume ako 130 Eur.
Navrhol , aby ho súd zaviazal na úhradu dlžného výživného v 3 mesačných splátkach.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle

zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca smerujúce proti výroku o zvýšení výživného
za obdobie od 9.12.2014 do 11.6.2015 nie je opodstatnené.

Vo veci pri zmene rozsudku za obdobie od 9.12.2014 do 11.6.2015 sa v dostatočnom rozsahu zistil

skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.

Odporca v podanom odvolaní nenamietal, že súd prvého stupňa zvýšil výživné na obdobie od 9.12.2014
do dňa 11.6.2015 žiadal len prehodnotiť výšku výživného pre toto obdobie z dôvodu, že zabudol uviesť
splátku úveru vo výške 127 Eur mesačne, ktorý si s manželkou zobrali na opravu bytu, v ktorom bývajú.

Odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 zákona

o rodine, z ktorého vo svojom rozhodnutí vychádzal aj súd prvého stupňa. V zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolateľ v podanom
odvolaníneuviedolmierunevyhnutnostiopravybytu.Odvolacísúdpretonauvedenúodvolaciunámietku
nemohol prihliadať.

Čo sa týka žiadosti o zaviazanie doplatenia zvýšeného výživného v 3 mesačných splátkach, k tej treba
uviesť, že od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia už uplynula doba 10 mesiacov. Nie je preto dôvodné
určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach.Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil rozsudok v spojení s
opravným uznesením vo výroku, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 3P/47/2008

- 18 zo dňa 18.5.2009 tak, že za obdobie od 9.12.2014 do 11.4.2015 zvýšil výživné, ktoré je odporca
povinný platiť navrhovateľke a to zo sumy 45 Eur mesačne na sumu 130 Eur mesačne a vo výroku o
dlžnom výživnom.

Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 3P/47/2008 - 18 z

18.5.2009 tak, že do budúcna zvýšil výživné, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľke zo sumy 45
Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, tento je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov.

Súd prvého stupňa vo vzťahu k uvedenému výroku neuviedol k akej zmene pomerov oproti pomerom,
z ktorých vychádzal súd prvého stupňa v skoršom rozhodnutí došlo.

Konštatovanie, že navrhovateľka stále nie je schopná sama sa živiť, zmenu pomerov nevyjadruje a
pokračovanie v štúdiu od septembra 2015 bolo len prianím navrhovateľky v čase vyhlásenia rozsudku,
ktoré, ako to vyplýva z obsahu spisu svojím rozhodnutím zmenila.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O. s. p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

V dôsledku uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.
s. p. rozsudok vo výroku o zvýšení výživného do budúcna zo sumy 45 Eur mesačne na sumu 100 Eur

mesačne a naň nadväzujúceho výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.