Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010614
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Ondreja

Samaša a JUDr. Františka Kováča, v trestnej veci proti obžalovanému Y. N., pre zločin lúpeže podľa
§ 188 ods.1, ods.2 písm.d) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák. a s poukazom na § 47
ods.2 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 18.1.2016,
sp.zn. 1T/183/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. júla 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.e), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý výrok o treste,
spôsobe jeho výkonu a uloženom ochrannom dohľade.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný Y. N. - nar. X.X.XXXX v V., trvale bytom T. V.,
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS
Ilava

o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods.2 Trestného zákona, § 47 ods.2 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41
ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2, ods.3 Trestného zákona, § 36 písm.l), písm.n) Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 20
(dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 147/2014 zo dňa 28.10.2014, ktorý prevzal dňa 20.11.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2014, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 76 ods.1 Trestného zákona, § 78 ods.1 Trestného zákona ukladá sa mu ochranný dohľad v

trvaní 2 (dva) roky.

Ostatné výroky zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 18.1.2016, sp. zn. 1T/183/2015 bol
obžalovaný Y. N. uznaný vinným pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, 2 písm. d) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods.1 písm. e) Trestného zákona a s poukazom na § 47 ods.2 Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že

dňa 08. júla 2014 v čase okolo 14.00 hodiny v V. na ulici L., vo vchode číslo 3, po tom ako nastúpil
do výťahu s poškodeným C. A., nar. XX.XX.XXXX, o ktorom predpokladal, že mal okolo 70 rokov a
vyviezol sa s ním na piate poschodie a potom späť na prízemie, tohto pritlačil rukou

a telom o stenu výťahu, z vrecka nohavíc mu vzal púzdro s finančnou hotovosťou vo výške 90 eur a
potom z výťahu vystúpil, čím spôsobil poškodenému C. A. škodu v celkovej výške 91 eur,

hoci bol už rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 4T 163/1990-64 zo dňa
29. októbra 1990, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. októbra 1990, uznaný vinným aj zo spáchania
trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb., za čo mu

bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorý aj vykonal a zároveň bol
aj rozsudkom Okresného súdu Prievidza, číslo zn. 3T 110/2007-134 zo dňa 21. júna 2007,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. júna 2007 uznaný vinným aj zo spáchania zločinu lúpeže podľa
§ 188 ods.1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 2 roky 4 mesiace, pričom tento trest aj vykonal.

Za to bol odsúdený podľa § 188 ods.2 Trestného zákona, § 47 ods.2 Trestného zákona, § 42
ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.8 Trestného zákona k súhrnnému
nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.4
Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 42

ods.2 Trestného zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
v Prievidzi, sp. zn. 3T 147/2014 zo dňa 28.10.2014, ktorý prevzal dňa 20.11.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.11.2014, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Podľa § 76 ods.1 Trestného zákona, § 78 ods.1
Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad v trvaní 2 roky. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku bol

obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenému C. A., nar. 25.XX.XXXX, bytom V., ulica L. č. X/XX škodu
vo výške 90 eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote prostredníctvom svojho
obhajcu napadol obžalovaný a to proti výroku o uloženom treste. Napadnutému rozsudku vytýkal

neprimeranosť uloženého trestu, pričom poukázal na tú skutočnosť, že v priebehu celého prípravného
konania svojím postojom napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej
činnosti, k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne oľutoval, čo mu v zmysle § 36 písm.l),
písm.n) Tr.zák. poľahčuje. Poukázal tiež na okolnosti spáchania trestnej činnosti a spôsob jej vykonania
v tom smere, že pokiaľ došlo k použitiu násilia tak iba veľmi nízkej intenzity, pričom následky pre

poškodeného neboli podľa názoru obžalovaného závažné, nijako mu neublížil na zdraví. Pohnútkou
jeho činu bola jeho dlhodobá zlá materiálna situácia, čo zodpovedá aj znaleckému posudku. Taktiež
poukázal na znalecký posudok v tej časti, kde znalec dospel k záveru, že jeho resocializácia je možná.
Vzhľadom na uvedené a tiež s poukazom na jeho vek 55 rokov, je uložený trest odňatia slobody vo
výmere 25 rokov neprimerane prísny. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvého

stupňa dospieť k záveru, že trest uložený mu predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Prievidza
sp.zn. 3T/147/2014 zo dňa 28.10.2014 je na ochranu spoločnosti a jeho nápravu dostatočný a preto
mal v zmysle § 44 Tr.zák. upustiť od uloženia súhrnného trestu. Preto požiadal odvolací súd, aby v
tomto zmysle po zrušení napadnutého rozsudku rozhodol sám. V prípade, ak by odvolací súd takémuto
návrhu nevyhovel, alternatívne žiadal, aby mu bol v zmysle § 47 ods.2 Tr.zák. posledná veta po zrušení

napadnutého rozsudku vo výroku o treste, uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 20 rokov.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, zástupkyňa krajskej prokurátorky uviedla,
že výrok o treste považuje za správny a zákonný a v súlade s ustanovením § 47 ods.2 Tr.zák., preto

navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca obžalovaného sa v plnej miere pridržal dôvodov písomného odvolania a navrhol, aby odvolací
súd po zrušení výroku o treste napadnutého rozsudku rozhodol v intenciách odvolania.Obžalovaný uviedol, že ho mrzí čo urobil a súhlasí so slovami svojho obhajcu.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo
prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por. o vine,
uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, 2 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. e) Trestného zákona a s poukazom na § 47 ods.2

Trestného zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky
citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v
postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce
podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné a to z nasledujúcich dôvodov.

Čo sa týka rozhodovania o potrestaní obžalovaného, o osobe obžalovaného z miesta bydliska nie sú
známe bližšie informácie, bol však v minulosti v priestupkovom konaní jedenkrát postihnutý uložením
pokuty za priestupok proti majetku. Ako vyplynulo z odpisu registra trestov a priložených trestných
spisov, doposiaľ bol Y. N. jedenásťkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu v

Prievidzi, sp. zn. 2T/103/2015 zo dňa 15. júla 2015, právoplatným toho istého dňa a bol mu uložený
úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okrem toho z trestného spisu Okresného
súdu v Prievidzi, sp. zn. 4T 163/1990 vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom sp. zn. 4T 163/1990
zo dňa 29. októbra 1990, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. októbra 1990, uznaný vinným zo

spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb., trestného
činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods.1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky so zaradením do II. (druhej) nápravno-
výchovnej skupiny, ktorý trest aj vykonal. Z ďalšieho trestného spisu Okresného súdu v Prievidzi sp.
zn. 3T 110/2007 je zrejmé, že obžalovaný bol rozsudkom 3T 110/2007 zo dňa 21. júna 2007,

právoplatným dňa 21. júna 2007, uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1
Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý
trest aj vykonal. Napokon z trestného spisu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 147/2014 vyplýva,
že obžalovaný bol trestným rozkazom 3T 147/2014-104 zo dňa 28. októbra 2014, ktorý prevzal dňa

20. novembra 2014 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. novembra 2014, uznaný vinným zo
spáchania prečinu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194
ods.1,2 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1
Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28
(dvadsaťosem) mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého výkon

mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a bola mu uložená
povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom okresný súd správne zistil, že obžalovanému je potrebné uložiť
súhrnný trest odňatia slobody a to s použitím § 42 ods.1 Trestného zákona, pretože aktuálne

prejednávaného skutku sa dopustil skôr, ako mu bol doručený odsudzujúci trestný rozkaz Okresného
súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 147/2014 zo dňa 28. októbra 2014, ale i s použitím § 41 ods.2 Trestného
zákona, keďže ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu za viac úmyselných
trestných činov spáchaných dvoma skutkami, pričom jeden z nich je zločinom. Súčasne tiež aplikoval pri
ukladaní trestu ustanovenie § 47 ods.2 Trestného zákona, pretože obžalovaného odsudzoval a trest mu

ukladal za dokonaný zločin lúpeže podľa § 188 ods.2 Trestného zákona, pričom tento už bol za trestné
činy lúpeže dvakrát potrestaný, ako to vyplýva z trestných spisov a rozsudkov jednak Okresného súdu
Prievidza,sp.zn.4T163/1990zodňa29.októbra1990atiežrozsudkuOkresnéhosúdu Prievidza,sp. zn. 3T 110/2007 zo dňa 21. júna 2007. S poukazom na uvedené a tiež znalecký posudok a vyjadrenie
znalca z odboru psychológie, že je možná resocializácia obžalovaného,
potom okresný súd obžalovanému uložil podľa § 188 ods.2 Trestného zákona, § 47 ods.2 Trestného

zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.8 Trestného zákona
súhrnný nepodmienečný trestu odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov, na výkon ktorého ho
podľa § 48 ods.4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Súčasne podľa § 42 ods.2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 147/2014 zo dňa 28.10.2014, ktorý prevzal dňa 20.11.2014 a ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 29.11.2014, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Podľa § 76 ods.1 Trestného zákona, § 78 ods.1
Trestného zákona obžalovanému tiež uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Krajský súd preskúmajúc uvedený výrok o treste zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol na
všetkyzákonnéustanoveniadôležitézhľadiskajehoukladania,vychádzalzozásaduvedenýchv§34Tr.

zák. a účelu trestu, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, avšak nevyhodnotil dôsledne
všetky okolnosti prípadu majúce v tomto smere význam. V danom prípade základom pre určenie trestnej
sadzby a uloženie trestu za prejednávaný trestný čin je ustanovenie § 47 ods.2 Tr.zák. (tzv. zásada
trikrát a dosť), pre aplikáciu ktorého boli splnené zákonné podmienky s poukazom na vyššie uvedené

prechádzajúce odsúdenia obžalovaného Y. N.. Podľa tohto ustanovenia súd páchateľovi uloží trest
odňatia slobody na doživotie, ak uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie
je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu 25 rokov (§ 47 ods.1
písm.a/ a písm.b/ Tr.zák.), inak uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia
okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody

pod dvadsať rokov.

Odvolací súd dôsledne skúmajúc pomery páchateľa a s poukazom na už konštatovanú možnosť
resocializácie a teda nápravy obžalovaného znalcom, dospel k rovnakému záveru ako súd prvého
stupňa, že nie sú splnené zákonné podmienky na uloženie trestu na doživotie. Okresný súd však podľa

názoru odvolacieho súdu nedostatočne skúmal aj skutočnosť, či uloženiu trestu odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov, (ktorý by inak bol súd povinný obžalovanému uložiť a aj uložil), nebránia okolnosti
hodné osobitného zreteľa a je možné obžalovanému uložiť trest nižší ako 25 rokov, nie však pod
hranicu 20 rokov (§ 47 ods.2, posledná veta). Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že sú
prítomné takéto okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce uloženie nižšieho trestu. V prvom

rade je nutné poukázať na samotný postoj obžalovaného k aktuálne spáchanej trestnej činnosti, kedy
napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, k spáchaniu trestného
činu sa priznal a tento úprimne oľutoval, čo sú poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm.l), písm.n)
Tr.zák. Taktiež významnou skutočnosťou majúcou vplyv na potrestanie obžalovaného sú i okolnosti za
akých boli všetky trestné činy lúpeže odôvodňujúce ukladanie trestu za použitia § 47 ods.2 Tr.zák.,

spáchané. Bez toho, že by odvolací súd chcel zľahčovať konanie obžalovaného je nutné poukázať na
to, že tieto neboli obžalovaným spáchané nejakým brutálnejším spôsobom s následkami na zdravie
poškodených a vždy sa k činom priznal a tieto oľutoval. Aj s prihliadnutím na uvedené mu boli v
predchádzajúcich prípadoch za trestné činy lúpeže ukladané tresty síce nepodmienečné, avšak v
jednom prípade tesne nad spodnou hranicou trestnej sadzby v trvaní 3 roky a v druhom prípade dokonca

pod spodnou hranicou trestnej sadzby s použitím mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia. Pritom
ako už je konštatované vyššie, podľa záverov znalca psychológa v prípade vhodného prostredia a
príslušnejspoluprácesostatnýmipríslušnýmiorgánmijemožnéuvažovaťoresocializáciiobžalovaného.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti v súhrne, prihliadajúc i na vek obžalovaného považoval odvolací
za okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 47 ods.2 a prihliadajúc tiež na účel trestu nielen z

hľadiska generálnej, ale i individuálnej prevencie a dospel k záveru, že trest uložený súdom prvého
stupňa je neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a prevýchovu obžalovaného bude
postačovať na neho vplývať aj uložením súhrnného trestu kratšieho trvania a to vo výmere 20 rokov.

Preto odvolací súd z podnetu odvolania obžalovaného zrušil podľa § 321 ods.1 písm.e), ods.2 Tr.por.

v napadnutom rozsudku celý výrok o treste, spôsobe jeho výkonu a uloženom ochrannom dohľade
a sám rozhodol tak, že podľa § 188 ods.2 Trestného zákona, § 47 ods.2 Trestného zákona, § 42
ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2, ods.3 Trestného zákona, § 36
písm.l), písm.n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona uložil obžalovanému súhrnnýnepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods.2
písm.b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne
podľa § 42 ods.2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi,

sp. zn. 3T 147/2014 zo dňa 28.10.2014, právoplatný dňa 29.11.2014, ako aj ďalšie rozhodnutia naň
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Napokon
uložil obžalovanému podľa § 76 ods.1 Trestného zákona, § 78 ods.1 Trestného zákona i ochranný
dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Odvolací súd uvádza, že aj keď takýto súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 20 rokov je v danom prípade uložený na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, je

nutnépovedať,žeideodlhodobéobmedzenieosobnejslobodyobžalovaného,ktorépodľapresvedčenia
súdu bude mať na neho dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho opakovaného
protispoločenského konania a bude ním splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34
Tr. zák.

Záveromodvolacísúddodáva,žepokiaľobžalovanývodvolaníalternatívnenavrhoval,abysúdvzmysle

§ 44 Tr.zák. u neho upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený mu predchádzajúcim
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T/147/2014 zo dňa 28.10.2014 je na ochranu spoločnosti
a jeho nápravu dostatočný, takýto postup v danom prípade vylučuje samotné znenie ustanovenia § 47
ods.2 Trestného zákona.

Napokon výrok o náhrade škody, ktorým bol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný zaviazaný uhradiť
poškodenému C. A. škodu vo výške 90 €, tento zostal nedotknutý, odvolaním napadnutý nebol,
má podklad v dokazovaní a vo výroku o vine, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil chyby
odôvodňujúce podanie dovolania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.