Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214212799
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214212799.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou v právnej veci

navrhovateľky C. C., F.. XX.X.XXXX, T. M. XXXX/X, Q. zastúpenej splnomocnencom Mgr. Angelikou
Čečotkovou, bytom Horná Krupá 23, Horná Krupá, korešpondenčná adresa Chovateľská 1, Trnava,
proti odporcovi Dražobná a vymáhacia kancelária, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava,
IČO 44 463 081, zastúpený advokátom Mgr. Richardom Trusinom, AK Hálkova 1, Bratislava, o určenie
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 310,18
eur k rukám právneho zástupcu odporcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa22.05.2014domáhalavydaniarozhodnutia,
ktorým by súd určil, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 13.02.2012 medzi
navrhovateľkou ako postupcom a odporcom ako postupníkom je neplatná (ďalej ako „zmluva o
postúpení“). Opodstatnenosť svojho návrhu odôvodnila tým, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
13.02.2012 trpí množstvom vád a rozporov so zákonom, ktoré robia zmluvu absolútne neplatnou.
Predmetom zmluvy malo byť postúpenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 5.2.2010

medzi navrhovateľkou ako veriteľkou a D. M. ako dlžníkom. Postúpenie pohľadávky bolo dojednané
za odplatu. Zo zmluvných dojednaní zmluvy o postúpení pohľadávky (napr. čl. IX ods. 2, 3, 4
všeobecných podmienok) je zrejmé, že obsahom celého právneho úkonu nazvaného ako Zmluva o
postúpení pohľadávky nemalo byť postúpenie pohľadávky ale nedovolené vymáhanie pohľadávky.
Úmyslom odporcu zo zmluvy o postúpení nebolo postúpenie ale nelegálne vymáhanie pohľadávky,
a to i bez existencie vykonateľného exekučného titulu a bez oprávnenia na výkon takejto činnosti.
Napadnutá zmluva v celom svojom rozsahu nielenže obchádza zákon ale je aj v rozpore s dobrými

mravmi. V zmysle dojednaní všeobecných podmienok má povinnosti sankcionované nemalou zmluvnou
pokutou len postupca a na strane druhej postupník disponuje len právami. Naliehavý právny záujem
navrhovateľky na určení neplatnosti zmluvy je daný z dôvodu právnej istoty v otázke jej skutočných práv
a povinností ako i v otázke jej zodpovednosti vyvodzovanej z napadnutej zmluvy. Odporca totiž tvrdí,
že navrhovateľka porušila zmluvné podmienky a je povinná zaplatiť mu zmluvnú pokutu a vydať plnenie
prijaté od dlžníka. Súčasne žiadala zaviazať odporcu na náhradu trov konania.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.08.2014 poukázal na to, že
navrhovateľka mala možnosť po oboznámení sa so zmluvnými podmienkami slobodne rozhodnúť či
predmetnú pohľadávku postúpi alebo nie. Iniciátorom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
bola práve navrhovateľka, ktorá sama aktívne vyhľadala odporcu a ponúkla mu svoju pohľadávku napostúpenie. V tomto kontexte tak vyznieva argumentácia navrhovateľky o „nedovolenom vymáhaní“
pohľadávky, bez existencie vykonateľného exekučného titulu paradoxne. Prevodom predmetnej
pohľadávky sa odporca stal jej vlastníkom. Žiadna právna norma nezakazuje veriteľovi úkony smerujúce

k uspokojeniu jeho nárokov voči dlžníkovi, okrem zákonných noriem, ktoré upravujú dovolenosť či
nedovolenosť už samotných úkonov veriteľa smerom k dlžníkovi. V predmetom zmluvnom vzťahu
naopak došlo k porušeniu zmluvných a zákonných povinností zo strany navrhovateľky. Dlžníkovi bolo v
súlade s ustanovením § 526 OZ zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky, kde bol oboznámený, že
akékoľvek plnenia je povinný poskytnúť výlučne postupníkovi. Navrhovateľka však naďalej vykonávala

úkony smerujúce k uspokojeniu jej už v tom čase neprináležiaceho nároku. Na toto konanie nemala
aktívnu legitimáciu. Tým, že dlžník plnil navrhovateľke, došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu.
Ak bola navrhovateľka presvedčená o takých vadách zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré by zakladali
jej neplatnosť, mohla (mala) tak urobiť ešte pred uspokojením svojho nároku, čo neurobila. Z uvedených
dôvodov odporca žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so zmluvou o postúpení
pohľadávky, všeobecnými podmienkami, pokusom o mimosúdne vyrovnanie zo dňa 01.10.2013,
zmluvou o pôžičke zo dňa 05.02.2010, výpoveďou zo „Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
13.02.2012“ zo dňa 10.03.2013, odpoveďou na výpoveď zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
02.04.2013,uznaním dlhu a dohodou o hradení záväzku v splátkach zo dňa 30.04.2012, ako aj ostatnými

listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako
postupcom a odporcom ako postupníkom súd zistil, že navrhovateľka zmluvne postúpila na odporcu
pohľadávku vo výške 3.080 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla z dôvodu nevrátenia peňazí na základe

zmluvy o pôžičke zo dňa 05.02.2010. Postupník pohľadávku prijal a zaviazal sa zaplatiť odmenu.

PodľačlánkuIIIods.1zmluvyopostúpenípohľadávky,zapostúpeniepohľadávkysapostupníkzaväzuje
zaplatiť postupcovi odplatu vo výške 70% zo všetkých čiastok, ktoré dlžník z titulu pohľadávky, jej
príslušenstva či iných práv súvisiacich s touto pohľadávkou postupníkovi uhradí.

Podľa článku IX ods. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky, po uplynutí lehoty platnosti zmluvy je každá
zo zmluvných strán oprávnená zmluvu vypovedať, a to písomne s trojmesačnou výpovednou lehotou,
ktorá začne plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane.
V prípade, keď postupník uzatvorí s dlžníkom zmluvu o splátkovom kalendári, predlžuje sa doba trvania

zmluvy o dobu dohodnutých splátok.

Výpoveďou zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2013 navrhovateľka vypovedala predmetnú
zmluvu a zároveň požiadala o vrátenie všetkých kópii dokumentov súvisiacich s pohľadávkou, ktorá bola
predmetom postúpenia.

Listom zo dňa 02.04.2013 odporca navrhovateľke oznámil, že výpoveď navrhovateľky neakceptuje.

Z uznania dlhu a dohody o hradení záväzku v splátkach zo dňa 30.04.2012 súd zistil, že dlžník D. M. sa
zaviazal celkovú dlžnú sumu 3.080,- € platiť v pravidelných mesačných splátkach po 200,- € vždy k 15.

dňa daného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom jún 2012.

Navrhovateľka pri svojej výpovedi pred súdom uviedla, že mala pohľadávku voči svojmu bývalému
manželovi, ktorému požičala sumu 2.500 eur. Mal jej vrátiť sumu vo výške 3.080 eur. Bývalý manžel jej
pôžičku nesplatil, preto kontaktovala odporcu. Nechcela predať pohľadávku, chcela len, aby jej pomohli

vymôcť dlžnú sumu. Myslela si, že postúpenie pohľadávky znamená len posunutie zmluvy o pôžičke
tretej osobe na vymáhanie, ktorá jej pomôže s vymáhaním pohľadávky. Urobila chybu, keď kontaktovala
dlžníka skôr ako vypovedala zmluvu o postúpení pohľadávky. Postupovala tak z dôvodu, že nemala
žiadne informácie od odporcu o stave vymáhania pohľadávky. Keď odporcovi telefonovala, nevedeli jej
povedať, čo je s jej vecou, tak sa rozhodla, že osloví bývalého manžela sama. A tak sa dozvedela, že

bývalý manžel už čiastočne plnil svoj záväzok, a to k rukám odporcu.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pred súdom uviedol, že zmluva o postúpení
bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi. Pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpeniabola spôsobilá na postúpenie. Odporca v rámci svojich zákonných možností vykonával všetky kroky
smerujúce k vymoženosti pohľadávky, nakoľko v tom čase bola pohľadávka už v jeho vlastníctve. Nie
je zrejmé, z akého dôvodu sa navrhovateľka domáha neplatnosti zmluvy, keď listom zo dňa 10.03.2013

od zmluvy odstúpila a zaplatením dlžnej sumy priamo od dlžníka považovala celú vec za skončenú. Z
týchto dôvodov žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo, o určení či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle citovaného ust. § 80 písm. c) O.s.p. možno o určení platnosti či neplatnosti zmluvy
rozhodnúť len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení skúma súd zo zákona v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti.
Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie bez ďalšieho
k zamietnutiu určovacieho návrhu.

Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez určenia v tomto prípade
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bolo právo navrhovateľky ohrozené alebo ak by sa jej právne
postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem
na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a

odporcom,ktorýjeohrozenímnavrhovateľovhoprávnehopostaveniaaktorýinýmprávnymprostriedkom
nemožno odstrániť. Určovací návrh je tak prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právnemu
postaveniu navrhovateľa skôr, než toto postavenie bolo porušené. Cieľom určovacieho návrhu je
poskytnutie preventívnej ochrany. Podmienka naliehavého právneho záujmu tak nebude splnená, ak
požadované určenie neodstráni stav ohrozenia práva alebo nezabezpečí istotu v právnom vzťahu

účastníkov konania.

Z pohľadu takto stanoveného účelu určovacieho návrhu dospel súd k záveru, že na požadovanom určení
nie je právny záujem pretože, žiadané určenie nie je spôsobilé zabezpečiť istotu v právnom vzťahu a
cieľ, ktorý navrhovateľka podaním návrhu sledovala.

Navrhovateľka existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy vidí v tom, že
požadovaním určením budú zrejmé skutočné práva a povinnosti zo zmluvy o postúpení pohľadávky a
jej prípadná zodpovednosť vyvodzovaná odporcom z napadnutej zmluvy, nakoľko odporca tvrdí, že je
povinná zaplatiť zmluvnú pokutu a vydať plnenie prijaté od dlžníka.

Súdsasnázoromnavrhovateľkyoexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmunestotožnil.Všeobecneplatí,
žežalobynaplneniemajúprednosťpredžalobaminaurčenie.Akosúduviedolvyššie,cieľomurčovacích
návrhov je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. Ak už k zásadu došlo, a v tomto prípade to obaja
účastníci konania tvrdia (navrhovateľka mala porušiť ustanovenia zmluvy a odporca žiada o úhradu

zmluvnej pokuty a vydania bezdôvodného obohatenia), stratila prevencia zmysel. Plnenia sa domáha
odporca z dôvodu porušenia podľa neho platne uzatvorenej zmluvy navrhovateľkou. Súd tak bude v
konaní na plnenie, či už v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty alebo v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia prejudiciálne posudzovať otázku platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

Požadované určenie neplatnosti zmluvy v čase rozhodnutia súdu nie je spôsobilé zabezpečiť istotu v
danom právnom vzťahu. Zmluva o postúpení pohľadávky už zanikla, a to jednostrannou výpoveďou
zmluvy zo strany navrhovateľky. Skutočnosť, že odporca výpoveď neakceptoval, nemala vplyv na
plynutie výpovednej doby. Uplynutím výpovednej doby dňa 30.06.2013 došlo k zániku právneho
vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom. Určením neplatnosti zmluvy by sa tak právne postavenie

navrhovateľky nijakým spôsobom nezmenilo, pretože napadnutá zmluva už zanikla iným spôsobom
(výpoveďou). V čase rozhodovania súdu tak požadované určenie neplatnosti zmluvy nie je namieste.
Prípadné nároky účastníkov konania zo zaniknutej zmluvy je potrebné riešiť návrhom na plnenie.

Existencia naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

je základnou podmienkou dôvodnosti a je východiskom pre úspech určovacieho návrhu. Nedostatok
naliehavého právneho záujmu na považovanom určení sám o sebe vedie k zamietnutiu návrhu bez
toho, aby sa súd musel zaoberať ďalšími tvrdeniami účastníkov konania. Preto súd návrh navrhovateľky
zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov
konania voči navrhovateľke, ktorá úspech vo veci nemala. Právny zástupca odporcu si trovy právneho

zastúpenia vyčíslil vo výške 556,22 eur. Súd sa s výškou trov právneho zastúpenia nestotožnil a
odporcovi priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 310,18 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd určil v súlade s § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, písm. a) vyhlášky v jednej
trinástine výpočtového základu, pretože nie je možné vyjadriť hodnotu práva, ktoré bolo predmetom
konania. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu za nasledujúce úkony právnej služby:

1. príprava a prevzatie veci 5.8.2014 .....................................................61,87 eur + 8,04 eur RP
2. vyjadrenie k návrhu 5.8.2014 ............................................................61,87 eur + 8,04 eur RP
3. pojednávanie dňa 19.3.2015 odročeného bez meritórneho prejednania
veci ................................................................................................................16,13 eur + 8,39 eur RP
4. pojednávanie dňa 9.6.2015 ................................................................64,53 eur + 8,39 eur RP
5. pojednávanie dňa 13.10.2015 ...........................................................64,53 eur + 8,39 eur RP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických
osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované)
tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.), podľa Zákona č. 233/95 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti

v platnom znení.