Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 18, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5104899456
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5104899456.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX, W., právne zastúpená JUDr. Annou Ondrušovou, advokátkou, so sídlom B. H. XXX, N., proti
odporcovi: Bábkové divadlo Žilina, so sídlom Kuzmányho 6, Žilina, IČO: 36 145 211, právne zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom J. Goliana 16, Martin, o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, o odvolaní navrhovateľky proti

uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 12C/144/2004-501 zo dňa 2. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd odvolanie navrhovateľky vo výroku I/ o d m i e t a.

Uznesenie okresného súdu vo výroku II/ z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh na zmenu čiastočného rozsudku Okresného

súdu Žilina 12C 144/04-154 zo dňa 15.02.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 8Co
230/2006-192 zo dňa 28.11.2006, ktorým súd určil, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom dňa
06.5.2003 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer naďalej
trvá a ktorým rozhodol tak, že rozhodnutie o náhrade mzdy a o trovách konania ponechal konečnému
rozsudku (I.). Uznesenie Okresného súdu Žilina 12C 144/2004-246 zo dňa 02.10.2007, ktorým súd
schválil medzi účastníkmi uzavretý zmier: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy

300.000,- Sk v splátkach 100.000,- Sk do 15.11.2007, 100.000,- Sk do 15.12.2007 a 100.000,- Sk
do 01.02.2008. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania k rukám právnej zástupkyne
JUDr. Anny Ondrušovej, advokátky vo výške 49.912,- Sk do 01.02.2008 zmenil tak, že uzavretý zmier
neschválil (II.). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že čiastočným rozsudkom Okresného
súdu Žilina 12C 144/04-154 zo dňa 15.02.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 8Co
230/2006-192 zo dňa 28.11.2006, súd určil, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom dňa 06.5.2003

z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá a
rozhodnutie o náhrade mzdy a o trovách konania ponechal konečnému rozsudku. Následne Okresný
súd Žilina uznesením č.k. 12C/144/2004-246 o dňa 02.10.2007 schválil medzi účastníkmi uzavretý
zmier v nasledovnom znení: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy 300.000,- Sk do
15.11.2007, 100.000,- Sk do 15.12.2007 a 100.000,- Sk do 01.02.2008. Odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľke trovy konania k rukám právnej zástupkyne JUDr. Anny Ondrušovej, advokátky vo výške

49.912,- Sk do 01.02.2008. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18C/169/2008-63 zo dňa 03.4.2009
v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co 194/2009-91 zo dňa 31.7.2009 bola povolená
obnova konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 12C 144/2004. Dôvodom povolenia
obnovy konania boli skutočnosti uvádzané a dokladované odporcom a to, že v období od 21.6.2005
do 19.3.2007 bola navrhovateľka dočasne práceneschopná, boli jej vyplatené Sociálnou poisťovňou,
pobočka Žilina nemocenské dávky, pričom duplicitne v zmysle schváleného zmieru jej mala byť za

uvedené obdobie vyplatená aj náhrada mzdy. Dôvod obnovy konania sa netýkal neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, o ktorom bolo rozhodnuté čiastočným rozsudkom. Vzhľadom na uvedené zamietolnávrh na zmenu čiastočného rozsudku Okresného súdu Žilina 12C 144/04-154 zo dňa 15.02.2006 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 8Co 230/2006-192 zo dňa 28.11.2006 v zmysle ust. § 235
ods. 2 O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka.
Navrhovala odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že návrh na obnovu konania
odporcu neobsahoval druhý petit, t.j. návrh na nové rozhodnutie vo veci samej a v tomto návrhu odporca

nesprávne označil účastníkov konania. Odporca v návrhu na obnovu konania súdu nenavrhol, ako
má rozhodnúť a ako má naložiť s čiastočným rozsudkom súdu, ktorým bolo rozhodnuté o platnosti
výpovede a trvaní pracovného pomeru, ako aj o uzatvorenom zmieri. Pretože súd nemal predložený
zo strany odporcu návrh ako má vo veci rozhodnúť, mal z úradnej povinnosti skúmať podmienky
konania v zmysle § 103 O.s.p. a pri uvedenom nedostatku mal súd konanie zastaviť. Vyjadrila názor,
že nie je možné, aby odporca ďalej s týmto návrhom disponoval. Aj napriek uvedenej skutočnosti zaslal

odporca súdu doplnenie návrhu. Uviedla, že návrh na obnovu konania v tomto štádiu konania už nie
je možné odporcom v zmysle § 95 O.s.p. doplniť o chýbajúci petit. Prvostupňový súd aj napriek tejto
procesnej vade vyzval odporcu uznesením sp. zn. 12C/144/2004 zo dňa 25.02.2011 pod následkom
odmietnutia podania na odstránenie vád tohto doplneného návrhu na obnovu konania. Odporca však
neodstránil všetky vytknuté nedostatky a hlavne neodstránil podstatný nedostatok návrhu, t.j. čoho

sa domáha. V podaní odporcu nie je uvedené ako má súd naložiť s čiastočným rozsudkom súdu,
ktorým bolo rozhodnuté o platnosti výpovede a trvaní pracovného pomeru, pretože návrh na obnovu
konania nebol označený ako čiastočný. Na základe toho, že odporca neodstránil uvedené nedostatky
v dodatočnom podaní, mal súd toto podanie odmietnuť v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd
nariadil odporcovi ďalšie doplnenie podania, ktoré odporca vykonal listom zo dňa 30.01.2012 (zrejme

2013), ktorý doručil súdu 01.02.2013. Tento návrh opakovane doplnil na pojednávaní dňa 29.01.2013.
Prvostupňový súd, tak opakovane pochybil, keď nepostupoval v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p., pretože
nariadil opakovane odporcovi odstrániť vady a vypracovať nový žalobný návrh v lehote 3 dní. Vyjadrila
nesúhlas aj so skutočnosťou, že okresný súd neschválil zmier. Tento bol uzatvorený dobrovoľne,
bez akéhokoľvek nátlaku súdu na ktoréhokoľvek účastníka a skutočnosti z obdobia od 21.6.2005 do

19.3.2007 nezamlčala. Na túto skutočnosť sa jej nikto počas pojednávania nepýtal a keďže za toto
obdobie nemala vyplatené nemocenské dávky a tiež PN bola vystavená Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny, nie je si istá či túto skutočnosť aj na pojednávaní uviedla alebo nie. Pri uzavretí zmieru
nevedela a ani nemohla predpokladať, že jej budú o 3 roky po uplynutí PN vyplatené nemocenské
dávky. Pri rozhodovaní o zmieri sa účastníci dohodli na paušálnej čiastke 300.000,- Sk, ktorou mali

byť uspokojené všetky uplatnené nároky, teda nielen náhrada mzdy, ale aj ostatné uplatnené nároky.
Opätovnepoukázalanaskutočnosti,ktorénamietalavkonaníoobnovukonania,žeodporcapodalnávrh
na obnovu konania po lehote. Toto tvrdenie opierala o prepisovaný dátum na pečiatke. Vyjadrila názor,
že Sociálna poisťovňa zaslala zásielku dňa 31.7.2008 a odporca zásielku obdržal dňa 01.8.2008. Toto
tvrdenie opierala o prepisovaný dátum na pečiatke, na ktorom je prepísané číslo 1 na číslo 4. Aj napriek

uvedenému dôkazu prvostupňový súd návrhu vyhovel, čo potvrdil aj druhostupňový súd. Preto si dala
vypracovať Ústavom kriminalistiky a kriminológie, s.r.o. analýzu. Na str. 6 druhý odsek posledná veta
analýzy je uvedené: „tieto skutočnosti umožňujú vysloviť záver, že s listinou bolo manipulované v časti
otlačku pečiatky Bábkového divadla v Žiline.“

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku II., ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Žilina 12C
144/2004-246 zo dňa 02.10.2007 tak, že uzavretý zmier neschválil zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm.

f) O.s.p. a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. Vo výroku I., ktorým
okresný súd zamietol návrh na zmenu čiastočného rozsudku odvolanie, ako podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený, odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.Podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje
osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie

(hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je
skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý
a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné,
predpokladázaujatiezáveruojehoprípustnostitakpostránkeobjektívnej,akoajpostránkesubjektívnej.
Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej
prípustnosti odvolania. ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 12. novembra 2012, sp. zn. 3 Cdo

240/2012).

Odvolanie môže podať účastník, ktorému výrokom rozhodnutia bola spôsobená ujma na jeho právach.
Výrokom, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh na zmenu čiastočného rozsudku Okresného
súdu Žilina 12C 144/04-154 zo dňa 15.02.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 8Co

230/2006-192 zo dňa 28.11.2006, ktorým súd určil, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom dňa
06.05.2003 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer naďalej
trvá a ktorým rozhodol tak, že rozhodnutie o náhrade mzdy a o trovách konania ponechal konečnému
rozsudku nemohla byť a ani nebola spôsobená žiadna ujma na právach navrhovateľky. Navrhovateľka
preto nemala subjektívne právo na podanie odvolania.

Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že navrhovateľka nie je osobou
(subjektívne) oprávnenou na podanie odvolania proti výroku I. napadnutého uzneseniu súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu na zmenu čiastočného rozsudku a odvolanie navrhovateľky podľa § 218
ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

Podľa ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia

Štruktúra odôvodnenia uznesenia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní uznesenia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje
§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p, dochádza nielen k tomu, že uznesenie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní),
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. K tomuto

aspektu základného práva na súdnu ochranu Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol: "Ústavný súd
pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky predovšetkým zobral do úvahy, že táto namietala porušenie
základného práva na súdnu ochranu, ktoré zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú
úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádzajú zo strany súdov do úvahy
zužujúcivýkladaanitakéinterpretačnépostupyprivýkladeprocesnýchpredpisov,ktorýchnásledkomby

mohlo byť jeho neodôvodnené, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie
všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého
vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami
vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom
konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami

sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere
súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 6/0, z 13. marca 2003)."V súlade s § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení uznesenia
podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku uznesenia. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne

preskúmateľné len vtedy, ak súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet
konania a následne podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného
právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu.
Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj
spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.

Podľa názoru krajského súdu sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal s dôvodmi neschválenia
zmieru, z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody. Súd prvého stupňa napadnuté
uznesenie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Z tohto
hľadiska odvolací súd považoval odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia prvostupňového súdu
vo výroku II. za nepreskúmateľné, t.j. postihnuté vadou podraditeľnou pod ust. § 221 ods. 1 písm. f)

O.s.p. Uvedená skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy
zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne.

Na základe uvedených skutočností krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku II.

zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie
konanie. Úlohou prvostupňového súdu bude vec opätovne prejednať, vo veci opätovne rozhodne a
svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo
jeho rozhodnutie preskúmateľné, aby bolo z neho zrejmé, akými úvahami sa riadil a z akých dôkazov
vychádzal pri rozhodovaní.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.