Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. január 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/183/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010614
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815010614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vojtecha Chmelana a prísediacich
Ing. Milana Pepicha a Miroslava Lackoviča na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. januára 2016
takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : Y. B. , nar. XX.XX.XXXX v V., okres Prievidza,
trvale bytom Mesto V., okres Prievidza, t.č. vo výkone

trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Ilava,

j e v i n n ý , ž e

dňa 08. júla 2014 v čase okolo 14.00 hodiny v V. na ulici L., vo vchode číslo X, po tom, ako nastúpil
do výťahu s poškodeným C. A., nar. XX.XX.XXXX, o ktorom predpokladal, že mal okolo 70 rokov a

vyviezol sa s ním na L. poschodie a potom späť na prízemie, tohto pritlačil rukou a telom
o stenu výťahu, z vrecka nohavíc mu vzal púzdro s finančnou hotovosťou vo výške 90 eur a potom z
výťahu vystúpil, čím spôsobil poškodenému C. A. škodu v celkovej výške 91 eur,

hoci bol už rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 4T 163/1990-64 zo dňa
29. októbra 1990, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. októbra 1990, uznaný vinným aj zo spáchania

trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb., za čo mu
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorý aj vykonal a zároveň bol
aj rozsudkom Okresného súdu Prievidza, číslo zn. 3T 110/2007-134 zo dňa 21. júna 2007,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. júna 2007 uznaný vinným aj zo spáchania zločinu lúpeže podľa
§ 188 ods.1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 2 roky 4 mesiace, pričom tento trest aj vykonal,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - osobe
vyššieho veku, pričom už bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia
slobody,

t ý m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. e)
Trestného zákona a s poukazom na § 47 ods.2 Trestného zákona číslo 300/2005
Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sao d s u d z u j e

Podľa § 188 ods.2 Trestného zákona, § 47 ods.2 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41

ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.8 Trestného zákona k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia
slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov.
Podľa § 48 ods.4 Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 147/2014 zo dňa 28.10.2014, ktorý prevzal dňa 20.11.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2014, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 76 ods.1 Trestného zákona, § 78 ods.1 Trestného zákona ukladá sa mu ochranný dohľad v

trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému C. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V., ulica L. č. X/XX škodu vo výške 90 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Y. N. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Trestného poriadku
tak, že po poučení o jeho právach vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Po vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prokurátor žiadal
vyhlásenie obžalovaného prijať.

Súd vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal uznesením
a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe sa nevykoná, oboznámil so správami o povesti na obžalovaného, s odpisom registra trestov.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca MUDr. Y. I. - znalca z odboru psychiatrie, ktorý

vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s MUDr. U. J. v plnom rozsahu zotrvávajú na písomne podanom
znaleckom posudku, ako aj na jeho záveroch. Uviedol, z čoho vychádzali pri vypracovaní znaleckého
posudku. Uviedol, že obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti, ani v súčasnej dobe netrpí
duševnou chorobou, v čase spáchania trestnej činnosti mal zachované rozpoznávacie, ako i ovládacie
zložky, obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Na záver znalec uviedol, že u

obžalovanéhonezistiližiadnuzávislosťnaalkohole,resp.psychotropnýchlátkach,jehopobytnaslobode
pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný, pretože obžalovaný netrpí duševnou
chorobou.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca PhDr. H. X. - znalca z odboru psychológie, ktorý vo

svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na písomne podanom
znaleckom posudku, ako aj na jeho záveroch. Uviedol, z čoho vychádzal pri vypracovaní znaleckého
posudku. Uviedol, že pokiaľ sa týka resocializácie obžalovaného, tak u neho zistil, že obžalovaný má
dostatočnú schopnosť analyzovať, zdôvodňovať a vyjadrovať určité pravidlá a spôsoby správania sa
v sociálnych situáciách. Uviedol, že obžalovaný má schopnosť k tomu, aby dokázal uvažovať o tom,

čo je dobré a čo zlé, resp. čo je správne a čo nesprávne a v prípade vhodného prostredia a príslušnej
spolupráce s ostatnými príslušnými orgánmi je možné uvažovať o resocializácii obžalovaného.

Z obsahu spisu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 4T 163/1990 súd zistil, že obžalovaný bol
rozsudkom 4T 163/1990-64 zo dňa 29. októbra 1990, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. októbra

1990 uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.1 Trestného zákona číslo
140/1961 Zb., trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods.1 Trestného zákona, za
čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky so zaradením do II.
(druhej) nápravno-výchovnej skupiny, ktorý trest aj vykonal.Z obsahu spisu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 110/2007 súd zistil, že obžalovaný bol
rozsudkom 3T 110/2007-134 zo dňa 21. júna 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. júna 2007
uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z.,

za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest aj vykonal.

Z obsahu spisu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 147/2014 súd zistil, že obžalovaný
bol trestným rozkazom 3T 147/2014-104 zo dňa 28. októbra 2014, ktorý prevzal dňa 20. novembra

2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. novembra 2014 uznaný vinným zo spáchania prečinu
porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods.1,2 písm. b) Trestného
zákona číslo 300/2005 Z.z., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona číslo
300/2005 Z.z., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov
s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého výkon mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, bola mu uložená povinnosť nahradiť

v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Súd vzhľadom na vyhlásenie a doznanie obžalovaného jeho konanie tak, ako po stránke subjektívnej,
tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm. d) Trestného
zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z., pretože obžalovaný proti inému použil

bezprostredné násilie zmocniť sa finančných prostriedkov a takýto čin spáchal na chránenej osobe -
osobe vyššieho veku, pričom už bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom
odňatia slobody. Obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože z hľadiska vedomostnej, ako aj z vôľovej
zložkyjehokonaniajednoznačnepresúdvyplynulaskutočnosť,žeobžalovanývedel,žesvojímkonaním
pôsobí na poškodeného, ktorý má vyšší vek a že poškodený sa mu neubráni a týmto spôsobom si

zabezpečil finančné prostriedky. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že zločinu lúpeže sa dopustí ten, kto
proti inému použije násilie, resp. hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
pričom čin spácha na chránenej osobe. V zmysle § 139 ods.1 písm. e) Trestného zákona sa chránenou
osobou rozumie osoba vyššieho veku, t.j. staršia ako 60 rokov.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby boli chránené práva občanov na
ochrane života a zdravia a aby bol chránený majetok fyzických, resp. právnických osôb.
Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval.
Priťažujúcou okolnosťou je to, že už bol v minulosti viackrát právoplatne odsúdený. Motívom konania
obžalovaného bola snaha získať finančné prostriedky.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska bližšie informácie o ňom nie sú známe. Jedenkrát
bol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol jedenásťkrát súdne trestaný, naposledy trestným
rozkazom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 103/2015-148 zo dňa 15. júla 2015 k
úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem)

mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, vzhľadom na vyjadrenie znalca, ktorý
uviedol, že je možná resocializácia obžalovaného, hoci súd mal ukladať doživotný nepodmienečný trest

odňatiaslobody,uložilsúdobžalovanémuzapoužitia§47ods.2Trestnéhozákona,§42ods.1Trestného
zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.8 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov a podľa § 48 ods.4 Trestného zákona
obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia. Z dôvodu, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil skôr, ako bol vyhlásený trestný

rozkaz Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 147/2014 zo dňa 28. októbra 2014, súd zrušil výrok o
treste tohto trestného rozkazu, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Zároveň súd obžalovanému uložil podľa § 76
ods.1 Trestného zákona, § 78 ods.1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Súd mal za to, že takto uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody spolu s ochranným
dohľadom bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splní aj svoj
prevýchovný účel, t.j. že v budúcnosti sa obžalovaný vyvaruje páchaniu trestnej činnosti.Poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, škoda bola preukázaná, preto súd v zmysle
§ 287 ods.1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade škody tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.