Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/271/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105207763
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Anna Kostková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6105207763.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného OTP Banka Slovensko, a. s.,
so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti povinnému A. K., G.. XX.XX.XXXX, K.
O. XX, XXX XX K. K., Š. U. A., na vymoženie pohľadávky vo výške 168,31 Eur s prísl. spolu s trovami
exekúcie, o postúpenom návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie,

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so
sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, vo výške 134,36 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.04.2005 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi,
so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „súdny exekútor“),

poverenie na vykonanie exekúcie, pod č. 5601 011576, č. k. 1Er/271/2005, voči povinnému A.
K., G.. XX.XX.XXXX, K. O.B. XX, XXX XX K. K., Š. U. A., (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie
poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená na
súd dňa 21.04.2005, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného OTP Banka Slovensko,
a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 (ďalej len „oprávnený“), doručeným na
sídlo exekútora dňa 14.04.2004, a spolu s exekučným titulom - Platobným rozkazom Okresného súdu

Banská Bystrica, zo dňa 23.11.2004, č. k. 64Rob/144/2004, právoplatným a vykonateľným 01.01.2005
(ďalej len „exekučný titul“).

Dňa 09.06.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie exekútora, označené ako „Postúpenie návrhu
oprávneného na zastavenie exekúcie“, zo dňa 27.05.2014 (ďalej len „podanie“), v ktorom exekútor
žiadal, aby súd na základe zisteného majetkového stavu povinného uvedeného v správe o stave

exekúcie, zo dňa 12.12.2013 a následného podaného návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie,
zo dňa 14.03.2014, túto zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) a písm. h) Exekučného poriadku a uložil
oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vo výške 254,53 Eur, pozostávajúce z paušálnej odmeny za
výkon exekučnej činnosti vo výške 109,56 Eur (ďalej len „paušálna odmena“), časovej odmeny za výkon
exekučnej činnosti vo výške 53,12 Eur (ďalej len „časová odmena“), z odmeny za manipuláciu zo spismi
vo výške 1,32 Eur (ďalej len „odmena za manipuláciu“), náhrad hotových výdavkov pozostávajúcich

z kopírovania a tlače vo výške 14,10 Eur, poštovného vo výške 24,12 Eur, faktúry za súčinnosť vo
výške 3,32 Eur, cestovných náhrad vo výške 3,09 Eur, telekomunikačných poplatkov vo výške 0,50
Eur, náhrady za stratu času vo výške 2,66 Eur a DPH vo výške 42,42 Eur. Súdu bol spolu s podaním
exekútora doručený aj exekučný spis exekútora, pod sp. zn. EX 41/05, návrhu na zastavenie exekúcie
zo strany oprávneného, zo dňa 14.03.2014 a súčasne aj Vyúčtovanie trov exekúcie, zo dňa 27.05.2014.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie,Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie,

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako
nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie

exekúcie.

Preskúmanímpodaniaexekútoraaexekučnéhospisuexekútorasúdzistil,žeoprávnenýsvojimpodaním
zo dňa 14.03.2014, ktoré bolo doručené exekútorovi dňa 31.03.2014 uviedol, že na základe oznámenia
exekútora o neúspešnosti exekučného konania, kedy exekútor oznámil skutočnosti, že povinný je
poberateľom invalidného dôchodku, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom

dávky v hmotnej núdzi ani žiadnej sociálnej dávky, nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového
vozidla, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nemá živnostenské oprávnenie, nie je spoločníkom v obchodnej
spoločnosti a ďalších negatívnych lustrácii o jeho majetku, navrhuje zastavenie exekúcie.

Uvedené skutočnosti súd preveril podľa doručeného spisu exekútora, v ktorom bola zažurnalizovaná

Správa o stave exekúcie, zo dňa 12.12.2013, adresovaná oprávnenému, ktorá bola zhodná s tvrdeniami,
ktoré uviedol oprávnený vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie.

Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti prijal záver, že v tomto prípade bol nastolený dôvod zastavenia
exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. pre nemajetnosť povinného,

ktorá bola preukázaná zisteniami exekútora. Keďže návrh oprávneného na zastavenie exekúcie bol
podaný po oboznámení sa so správou o stave exekúcie, súd preto ustálil, že exekúciu zastaví z dôvodu
nemajetnosti povinného a nie na základe procesného zavinenia oprávneného podľa ust. § 57 ods. 1
písm. c) Exekučného poriadku.

Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

V súvislosti s ustáleným záverom, že dôvod zastavenia exekúcie spočíval v nemajetnosti povinného,
súd rozhodol tak, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený.

Na základe návrhu exekútora súd ďalej pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie a posudzovania ich
dôvodnosti, účelnosti a opodstatnenosti podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "Vyhláška") v znení účinnej
k dátumu začatia exekučného konania, t. j. 14.04.2004.

Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti
pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6,

§ 14 až 16).

Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín
účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti..

Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,63 Eur za každú aj
začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti.Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.

Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie

zisťovanie majetku povinného.

Preskúmaním nároku na paušálnu odmenu súd zistil, že túto si exekútor uplatňoval za 33 úkonov
exekučnej činnosti, a to za 9x úkon zisťovanie majetku povinného (§ 15 ods. 1 psím. j) Vyhlášky), 12x
úkonzisťovanieplatiteľapríjmupovinného(§15ods.1psím.h)Vyhlášky),ďalejúkonzisťovaniebydliska
povinného 1x (§ 15 ods. 1 písm. g) Vyhlášky), úkon za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x

(§ 15 ods. 1 písm. a) Vyhlášky), úkon zisťovanie obchodných podielov a prevádzok 1x, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie 2x (§ 15 ods. 1 psím. c) Vyhlášky), doručenie príkazu na začatie
exekúcie 1x (§ 15 ods. 1 psím. d) Vyhlášky), doručenie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy 4x,
doručenie exekučného príkazu predajom hnuteľných vecí 2x.

Z vyúčtovania bolo zistené, že uvedené úkony exekučnej činnosti boli označené dátumom uskutočnenia,
opísané svojim obsahom, ktorý mal podklad v ustanoveniach Vyhlášky a s uvedením počtu toho ktorého
úkonu. Po preskúmaní spisu exekútora súd uvádza, že tieto úkony boli žurnalizované v spise spolu
s pripojenými poštovými doručenkami, čím bolo pre súd preukázané, že tieto úkony exekútora boli aj
reálne vykonané.

Súd napriek formálne preukázaným a špecifikovaným úkonom exekúcie zo strany exekútora považoval
na účely priznania odmeny za výkon exekučnej činnosti za potrebné zobrať na zreteľ aj tzv. materiálnu
stránku výkonu exekúcie exekútorom, ktorá spočíva v skutočnostiach ako dĺžka konania exekúcie,
hospodárnosť konania, výška vymáhaného nároku ako aj v skutočnosti, či už skôr v priebehu exekúcie

nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý ak by bol prítomný, odôvodňoval by vznik
povinnosti exekútora podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, čoho následkom by bolo posúdenie
či nebol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Týmto prieskumom súd sleduje najmä zámer, či nedošlo pri skúmaní uvedených skutočností k vzniku
neodôvodnených trov exekúcie.

Na uvedené účely súd preskúmal exekučný spis exekútora.

Z Oznámenia pôvodného zamestnávateľa povinného, zo dňa 01.06.2005, kedy bolo exekútorovi
oznámené, že s povinným bol rozviazaný pracovný pomer, z poskytnutých súčinností Sociálnej

poisťovne, zo dňa 03.06.2008, 17.07.2009, 16.06.2010 a ďalších neskorších, ktoré uvádzali rovnaké
skutočnosti vyplývalo, že povinný nie je registrovaný ako poistenec sociálneho poistenia, nepoberá ani
dávky v nezamestnanosti a nepoberá dôchodok.

Ďalej zo samotnej Správy z výkonu, zo dňa 15.06.2005, ktorú exekútor sám vypracoval na základe

jeho návštevy u povinného dňa 15.06.2005 vyplýva, že povinný býva spolu so svojou družkou a s ich
dvoma maloletými deťmi v prenajatom byte od Mesta Banská Bystrica, k zariadeniu bytu uviedol, že je
nepredajné pre jeho opotrebovanosť a jeho staršieho dáta. Zo správy tiež vyplýva, že povinný mal v tom
čase ešte iné dlhy a že bola na neho vedená iná exekúcia. Nie je preto zrejmé konanie exekútora, prečo
následne dňa 06.07.2005 vyhotovil Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí.

Z výpisov z Geografického a kartografického ústavu, zo dňa 07.11.2005, z 29.06.2008, z 09.04.2011 a
ďalších neskorších vyplývali zistenia, že povinný nie vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.

Z poskytnutých súčinností z OR PZ v Banskej Bystrici, z 11.07.2008 a z 29.12.2009, vyplývala

skutočnosť, že povinný nie je držiteľom a ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla.

Nakoniec exekútor sám vo svojej správe o stave exekúcie v bode č. 8 uviedol, že majetkové pomery
povinného boli zisťované opakovane v rámci rokov 2005 - 2013, a to zakaždým s rovnakým výsledkom.K samotnému exekučnému konaniu súd uvádza, že exekučné konanie bolo začaté dňa 14.04.2004
a teda jeho dĺžka ku dňu vyhotovenia Správy exekútora o stave exekúcie, zo dňa 12.12.2013,

predstavovala len vtedy 9 rokov a 8 mesiacov. Súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že za toto obdobie
bolo vykonaných zo strany exekútora 33 úkonov exekučnej činnosti. Ďalej je potrebné tiež uviesť, že za
toto obdobie nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy z majetku povinného v prospech oprávneného.

Súd na základe uvedených skutočností preto prijal záver, že vzhľadom na dĺžku konania od začatia

exekučného konania, s prihliadnutím na výšku vymáhanej pohľadávky a zistení ohľadne majetkových
pomerov povinného, existovali už minimálne v roku 2009 dôvodné pochybnosti o tom, či majetok
povinného stačí aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si preto mal minimálne v tom čase
splniť povinnosť vyplývajúcu z ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a predložiť vec exekučnému súdu
po tom, čo nadobudol poznatky o uvedených skutočnostiach.

Z uvedených zistení bolo, resp. muselo byť exekútorovi zrejmé, že nakoľko nedošlo v uvedenom období
k vymoženiu žiadnej sumy od povinného, nie je preto žiadúce, aby exekúcia pokračovala naďalej
vykonávaním ďalších úkonov exekučnej činnosti. Následným ich vykonávaním nedošlo k vymoženiu
pohľadávky oprávneného ani v časti a viedlo len k navyšovaniu trov exekúcie. Takýto postup exekútora
bolo potrebné označiť zo strany súdu za nehospodárny, neefektívny a neúčelný.

Na podklade uvedených zistení preto súd priznal ako odôvodnené úkony exekučnej činnosti úkony od
začatia exekučného konania, t.j. 14.04.2004 do posledného úkonu dňa 06.08.2009, kedy už boli zrejmé
závery exekútora o majetkových pomeroch povinného. Tieto úkony predstavujú počet 19 úkonov, ktoré
pri sadzbe hodnoty úkonu vo výške 3,32 Eur tvoria paušálnu odmenu vo výške sumy 63,80 Eur. Ostatné

úkony v počte 14 z nastolených dôvodov považoval súd za neúčelné a preto ich exekútorovi nepriznal.

Ďalej preskúmaním nároku na časovú odmenu súd zistil, že túto si exekútor uplatňoval za prevzatie
návrhu+založeniespisu1hod.,výkonexekúcie2hod.,správuzvýkonuexekúcie1hod.,upovedomenie
o zrážkach z dôchodku v trvaní 1 hod., štúdium spisu + správa o stave exekúcie, vypracovanie úkonu

zrušenie zrážok z iného príjmu v trvaní 1 hod., za vypracovanie oznámenia o ukončení exekúcie v trvaní
1 hod., za vypracovanie konečného vyúčtovania exekúcie v trvaní 1 hod., za úkon vyúčtovanie trov
exekúcie v trvaní 1 hod., za postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie v trvaní 1 hod., za úkon žiadosť
o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie v trvaní 1 hod., za úkon výzva na úhradu
trov exekúcie v trvaní 1 hod. , za úkon vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie v trvaní 1 hod., za

úkon archivácia spisu v trvaní 1 hod. a úkon štátny archív v trvaní 1 hod.

Súd nemohol priznať časovú odmenu za vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie, konečné
vyúčtovanietrovexekúcieavyúčtovanietrovexekúcie,nakoľkosajednáozákonnépovinnostiexekútora
uložené Exekučným poriadkom, ktoré je exekútor povinný vykonať v súvislosti s ukončením exekúcie,

resp. sú v samotnom záujme exekútora (vyúčtovanie trov exekúcie) a preto nie je daný žiadny dôvod
na to, aby tieto úkony exekútora platil oprávnený.

Rovnako súd nemohol priznať časovú odmenu za vynaložený čas na archiváciu spisu, žiadosť na
vyznačenie právoplatnosti uznesenia, postúpenie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie a bližšie

neurčitý úkon ako štátny archív. Táto činnosť nemá bezprostredný súvis s vymáhaním pohľadávky
oprávneného a tiež je potrebné uviesť, že takýto predmet činnosti súvisí so základným chodom
exekútorského úradu, ktoré si má exekútor riešiť vo vlastnej réžii.

Súd tiež nepriznal ako časovú odmenu za vykonanie činnosti upovedomenie k zrážkam z dôchodku,

nakoľko sa jedná o činnosť, ktorá už podľa dôvodov uvedených v predošlých odsekov po dátume
06.08.2009 nemala byť vykonaná.

Súd preto nepriznal exekútorovi časť z časovej odmeny v trvaní 3 hodiny. Ostatnú časť z popísaných
úkonov považoval súd za vykonané dôvodne. a preto priznal za ne exekútorovi časovú odmenu v trvaní

4 3 hod. , čo pri sadzbe vo výške 6,64 Eur predstavuje sumu vo výške 33,20 Eur.
Podľa § 21 Vyhlášky Odmena za a) vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu
vydaného textu je 0,66 eura, b) nahliadnutie do spisov oprávnenými osobami za každú aj začatú hodinu
je 1 euro, c) požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.Ďalej súd pristúpil k posudzovaniu nároku exekútora na odmenu podľa § 21 Vyhlášky. Súd zistil, že túto
odmenu si exekútor uplatnil za potvrdenie zo spisu, správy o stave exekúcie. Súd preskúmaním spisu

exekútora zistil, že uvedená Správa o stave exekúcie, zo dňa 12.12.2013 nebola vypracovaná na návrh
oprávneného, príp. nebolo zo spisu preukázané, že oprávnený žiadal vydanie odpisu / potvrdenie zo
spisu ohľadne tejto správy. Táto správa bola zaslaná oprávnenému ako sumár zistení exekútora ohľadne
majetku oprávneného a nie je ju preto možné považovať za listinu, ktorú si oprávnený vyžiadal zo spisu.

Súd preto tento uplatňovaný nárok, ktorý spočíval v odmene podľa § 21 Vyhlášky vo výške 1,32 Eur
nepriznal.

Podľa § 22 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Následne súd pristúpil k posudzovaniu nároku na náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z tlače
a kopírovania vo výške 14,10 Eur, poštovného vo výške 24,12 Eur, bližšie nešpecifikovaného výdavku
„fa za súčinnosť (GKÚ 28.10.2005)“ vo výške 3,32 Eur, cestovných náhrad vo výške 3,09 Eur a
telekomunikačných poplatkov vo výške 0,50 Eur.

Súd ohľadne uplatnenej náhrady hotových výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 14,10 Eur uvádza,
že tieto úkony majú povahu administratívnych prác a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť hotové
výdavky, za ktoré by exekútorovi prináležala náhrada. Súd tento výklad prijal v prvom rade preto, že
samotné ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky demonštratívnym výpočtom uvádza, aký charakter majú mať hotové

výdavky exekútora, t. j. cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky. Sú to podľa súdu také náhrady, ktoré exekútor musí uhradiť externým (cudzím) subjektom
(znalec, telekomunikačné služby, poplatky orgánom štátnej správy a samosprávy, poštovné poštovej
službe), príp. len ich časť ako napr. pohonné hmoty (cestovné).

Okrem uvedeného záveru súd ďalej zastáva názor, že nie možné súdnemu exekútorovi, ako štátom
určenej a splnomocnenej osobe na výkon exekučných titulov (§ 2 Ex. por.), ktorej výkon je ale svojim
spôsobom za splnenia zákonných predpokladov (§ 10 ods. 1 Ex. por.) slobodným povolaním, priznávať
výdavky typu tlač upovedomení, tlače príkazov na začatie/vykonanie exekúcie, tlač žiadostí o súčinnosti
a tlač iných ďalších listín, pretože by týmto došlo k náhradám exekučnej činnosti v absolútnej miere,

t. j. exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov na svoj
výkon exekučnej činnosti. V tejto súvislosti súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor
znášať sám z priznanej odmeny.

ĎalejsúdvnadväznostinasvojepredošlézáveryvychádzalajzrozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskej

republiky, č. k. III. ÚS 27/08, zo dňa 23. januára 2008, v ktorom ústavný súd označil tvrdenia Krajského
súdu v Košiciach v znení, že „odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu v tom
smere, že súdnemu exekútorovi náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj
materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky a

ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene“ za úvahy vychádzajúce
z konkrétnych faktov, za logické, a preto aj celkom legitímne, pričom podľa neho napadnuté uznesenie
nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd tiež uviedol, že odvolací súd
súčasne ozrejmil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný
režijný kancelársky materiál.

Obdobné závery boli nastolené aj uznesení Krajského súdu v Košiciach, č. k. 13CoE/50/2014, zo
dňa 27.10.2014, 1CoE/185/2013, zo dňa 23.09.2014, a v uznesení Krajského súdu v Nitre, č. k.
11CoE/70/2013, zo dňa 30.04.2013.

Súd preto nepriznal uplatnené náhrady za tlač a kopírovanie vo výške 14,10 Eur.

Exekútor si uplatnil aj nárok na náhradu poštovného vo výške 24,12 Eur. K uplatneniu tohto nároku
priložilpodrobnýpopisotom,akýdruhpísomnostidoručoval,komujudoručovalaakýkonkrétnyvýdavokbol vynaložený na doručovanie týchto písomností. Nakoľko súd exekútorovi nepriznal úkony samotnej
exekučnej činnosti po období od 06.08.2009, súd priznal poštovné len do tohto dátumu, súvisiace s
priznanými úkonmi exekučnej činnosti podľa vyúčtovania vo výške 8,72 Eur.

Úkon s názvom „fa za súčinnosť (GKÚ 28.10.2005)“ vo výške 3,32 Eur nebol bližšie exekútorom
špecifikovaný a vyjasnený, záznam v exekučnom spise o tomto úkone založený nebol a preto ho súd
nepriznal.

Cestovné náhrady boli preukázané v exekučnom spise exekútora prostredníctvom záznamu, ktorý bol
náležite špecifikovaný a preto súd priznal náhradu cestovného vo výške 3,09 Eur a aj náhradu za stratu
času vo výške 2,66 Eur.

Celková výška trov exekúcie, ktorú súd priznal exekútorovi a na ktorú zaviazal oprávneného pozostáva z
paušálnej odmeny za priznané úkony výkonu exekučnej činnosti vo výške 63,80 Eur, z časovej odmeny

vo výške 33,20 Eur, z krátených hotových výdavkov (poštovné, cestovné, telekomunikačné poplatky) vo
výške 12,31 Eur, náhrady za stratu času vo výške 2,66 Eur a DPH vo výške 22,39 Eur, predstavuje
sumu 134,36 Eur.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší

súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Proti výroku o trovách exekúcie, o ktorom rozhodol súdny úradník alebo justičný čakateľ je prípustné
podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch
vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. (§ 374 ods.
4 prvá a tretia veta O. s. p.). Voči následnému uzneseniu sudcu, ktorý rozhodne o podanom odvolaní,
odvolanie nie je prípustné (§ 202 O. s. p.).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.