Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/210/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7908220970
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7908220970.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci žalobcu: Ing. W. A., nar.
XX.XX.XXXX, súkromný podnikateľ, bytom v Č., Q.Á. XXX/X, zast. JUDr. Jurajom Kusom, advokátom
v Michalovciach, Námestie osloboditeľov 10 proti žalovanému: MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., so
sídlomvBratislave-ZáhorskáBystrica,Bratislavská1/a,IČO:31444873,zast.Advokátskoukanceláriou
DEDÁK&Partners, s.r.o, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 45 o zaplatenie sumy 89.624 € v spore

o ochranu osobnosti t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 89.624,-€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi na trovách konania sumu 8.150,05 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet jeho právneho zástupcu č: XX XXX XX XXX/XXXX v Tatra Banke.

o d ô v o d n e n i e :

Daným rozsudkom rozhodol súd o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 89.624,-€ ako náhrady
nemajetkovej ujmy v spore o ochranu osobnosti. Jedná sa v poradí o druhý rozsudok v danej veci.

Prvým rozsudkom sp. zn. 11 C 210/2008-181 zo dňa 22.09.2010 rozhodol súd o nároku žalobcu
v zmysle jeho žaloby, ktorá bola doručená súdu dňa 30.12.2008.
V žalobe Y.. A. žiadal, aby súd uložil žalovanej spoločnosti za ujmu, ktorú mu spôsobila po odvysielaní
relácie PAĽBA dňa 1.10.2007 ospravedlniť sa mu za nepravdivé výroky adresované na jeho osobu
a v druhom výroku žiadal o zaplatenie sumy 2 milióny slovenských korún (66.388,-€) ako materiálnu
satisfakciu.

V podaní zo dňa 18.11.2009 ( čl. 96) návrh rozšíril o ďalšiu sumu jeden milión korún- po prepočte
33.194 € za ujmu po odvysielaní ďalšej relácie PAĽBA dňa 18.05.2009. Zmena návrhu bola pripustená
uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 11C 210/2008-116 zo dňa 20.11.2009.
V priebehu sporu návrh o uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť sa vzal späť (podanie zo dňa
07.07.2010- čl. 172).
Predmetom sporu tak ostalo posúdenie nároku žalobcu na úhradu nemajetkovej ujmy v
celkovej výške 99.582,- € v dôsledku zásahu do jeho osobnostných práv, ktorého sa mal dopustiť

žalovaný tým, že v oboch reláciách PAĽBA odvysielal o žalobcovi nepravdivé informácie v reportážach
„Korisť z konkurzu“ a „Korisť z konkurzu 2“.
Žalobca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že obe reportáže boli pripravené a dňa
1.10.2007 a dňa 18.05.2009 odvysielané v súlade s platnými právnymi normami SR.
Po vykonanom dokazovaní rozhodol súd rozsudkom zo dňa 20.9.2010. Konanie o nároku
na ospravedlnenie sa v televízii Markíza v dôsledku späťvzatia návrhu v tejto časti zastavil. Žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 9.958 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh
zamietol. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi na trovách konania sumu 1.609,96 €.
Voči rozsudku podali odvolanie obe strany v spore.Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1Co 31/2011-254 zo dňa 18.12.2013 rozsudok súdu prvého
stupňa vo vyhovujúcom výroku potvrdil.
Zrušil rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že pri rozhodovaní o výške náhrady
nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa síce správne konštatovať, že u žalobcu došlo tak k intenzívnemu
narušeniu jeho osobnosti, že ako satisfakcia nestačí zadosťučinenie v ospravedlnení a prichádza
do úvahy náhrada ujmy v peniazoch.

Jeho rozhodnutie ohľadom výšky priznanej nemajetkovej ujmy však nemožno považovať za správne, ak
za dostatočnú považoval nemajetkovú ujmu v sume 9.958 € vychádzajúc pritom z názoru, že narušenie
zdravotného stavu žalobcu nenadobudlo takú intenzitu, aby bol hospitalizovaný v nemocnici, aby ho
postihla celoživotná choroba alebo aby bol nútený vyhľadať pomoc špecializovaného lekára, taktiež z
názoru, že žalobca je mladý človek, ktorý svojim čestným ďalším životom a skutkami má veľkú príležitosť
vyvrátiť všetky obvinenia alebo ohovorenia, ktoré považuje za nepravdivé.

Odvolací súd uviedol, že tento názor prvostupňového súdu nemožno považovať za správy, lebo určenie
výšky náhrady je síce zo zákona vecou voľnej úvahy súdu, táto však musí byť odôvodnená a musí
mať svoj základ v zistení skutkového stavu ohľadne oboch zákonom predvídaných kritérií t.j. ohľadom
závažnosti vzniknutej ujmy aj ohľadom okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Odvolacísúduložilsúduprvéhostupňapovrátenívecipostupovaťvsmerenaznačenomvjehorozsudku

a opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku na nemajetkovú ujmu.
Uložil súdu posúdiť všetky rozhodujúce okolnosti ohľadom výšky nároku na prisúdenie náhrady
nemajetkovej ujmy a prihliadnuť najmä na závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, či žalovaná zasiahla do osobnosti žalobcu z nedbanlivosti (ľahostajnosti)
alebo, či jej je možné na neoprávnenom zásahu a vzniknutom nepriaznivom následku pripočítať úmysel,

poprípadedokoncazlýúmyselapohnútku(napríkladškandalizovaťaohovoriťžalobcu),naopakovanosť
i širokú publicitu neoprávneného zásahu, že do osobnostných práv žalobcu bolo zasiahnuté televíznym
vysielaním a teda zásah mal širokú publicitu.
Súd opätovne posúdil nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy a o tomto nároku vo výške 89.624,-
€ (pôvodne uplatnená suma 99.582,-€ mínus priznaných 9.958,-€) rozhodol druhým rozsudkom.

Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol zistený v čase vyhlásenia prvého
rozsudku, kde súd vychádzal z výpovede žalobcu, svedkov, z listinných dôkazov, lebo na danom
skutkovom stave sa nič nezmenilo Skutkový stav bol zistený takto :

Dňa 1.10.2007 v televízii Markíza v relácii PAĽBA reportáž „ Korisť z konkurzu „ redaktor opísal

tzv. podvodný konkurz spoločnosti Montáže, a.s., ktorého 1,5 hektárový pozemok má hodnotu podľa
znaleckého posudku vyše 100 miliónov korún. Informoval, že konkurzný majetok získala spoločnosť
Trade City a.s., hoci ponúkla o 31 miliónov menej ako Košická správcovská spoločnosť. Ďalej, že tak
rozhodla správkyňa konkurznej podstaty JUDr. V. a odklepol to krajský súd. Ďalej tu redaktor rozoberal
rôzne podozrenia a machinácie konkurzu. Redaktor v napadnutej relácii doslovne uviedol :

„ Keď sa v médiách vyskytuje výraz konkurzná mafia ľudia ani veľmi netušia, čo si pod tým predstaviť.
Pre nich je väčší problém zlodejíček v obchode, než anonymní hráči v pozadí nejakých
konkurzov. Lenže v tomto pozadí sa lopatami bohorovne prehadzujú desiatky miliónov. Na koho kontá,
to si môžeme iba domyslieť. Posúďte sami, čo sa deje v pozadí nasledujúceho konkurzu.
Tento pofidérny konkurz sa netýka len zainteresovaných ľudí, ktorí sa ukážkovo nabaľujú. Týka sa nás

všetkých. Rozhodujúcim veriteľom v konkurze je štátna konsolidačná banka. Má pohľadávku vo výške
65 miliónov korún. A keďže je záložným veriteľom, peniaze z predaného majetku má inkasovať ako
prvá. To bude príjem štátnej pokladnice. Pri skúmaní zvláštnej nečinnosti konsolidačnej som narazil na
svedka, ktorý mi povedal, že na jar tohto roku sa v tejto banke opakovane stretli páni I., A. a A.. Témou
bol konkurz firmy Montáže, a.s. I. je členom predstavenstva konsolidačnej, A. je košický sudca a A. je

podnikateľ, mimochodom synovec predsedu I. súdu. Auto inžiniera A. sme opakovane videli v areáli
bývalých Montáži, ktorý vlastní Trade City. Navyše bývalý predseda predstavenstva Trade City W. Q.
bol predtým štatutárom vo firme TC Slovakia, kde je spoločníkom práve A.. Za povšimnutie stojí aj
totožná trebišovská adresa oboch firiem. Aj keď akcionársku štruktúru Trade City nepoznáme, v pozadí
takpovediac cítiť inžiniera A.. „

V roku 2009 žalovaný v rámci relácie PAĽBA odvysielal v reportáži „Korisť z konkurzu 2“
tieto tvrdenia: „Konkurzy. Sprofanované konkurzy. Ďalšia slovenská špecialita. Častokrát na nich ryžujú
mafiáni, špekulanti, lobisti, sudcovia, správcovia, skrátka len nie veritelia. Tak ako v prípade konkurzu
košických Montáži, ku ktorému sa vracia Q. I.. Práve W. A. je podľa niektorých indícií za firmou TradeCity, ktorá získala majetok montáži. Akcionári Trade City nie sú známi, ale ak by indície o W. A. boli
pravdivé, potom by tu mal extra tučný kšeft - de facto za 100 miliónový majetok by zaplatil iba 3 milióny,
lebo 7 mu správkyňa vrátila za archiváciu.“

Priezvisko žalobcu bolo zverejnené v napadnutých reportážach niekoľkokrát, tiež jeho postavenie bolo
zverejnené na obrazovke takto: Y.. W. A., podnikateľ, synovec predsedu I. A. I..
Žalobca ozrejmil, že vyššie uvedené tvrdenia o jeho osobe sa nezakladajú na pravde. On sa nikdy pri
žiadnych stretnutiach nezaujímal, neangažoval ani neovplyvňoval konkurz spoločnosti Montáže, a.s. V
tomto konkurze nebol účastníkom konania, majetok získala legitímnym spôsobom spoločnosť Trade

City a.s. Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora,
ktorý sa domáhal zrušenia opatrenia Krajského súdu Košice, ktorým dal súhlas na predaj majetku
konkurznej podstaty úpadcu Montáže a.s. pre spoločnosť Trade City a.s. Žalobca uviedol, že nie je
členom predstavenstva tejto spoločnosti, ani členom dozornej rady, čiže nemá žiadne oprávnenie konať
za spoločnosť Trade City, a.s.. Nie je teda pravdou, že v pozadí tejto spoločnosti cítiť inžiniera A..
On nemá žiaden podiel na tom, že táto spoločnosť získala majetok Montáži a.s. Správkyňa konkurznej

podstaty W.. V.É. mu nikdy sumu 7 miliónov korún nevrátila za archiváciu.
V napadnutej relácii redaktor žalovaného hovorí, že ide o konkurznú mafiu a o podvodný
konkurz. Tiež, že tento pofidérny konkurz sa netýka len zainteresovaných ľudí, ktorí sa ukážkovo nabalili,
ale týka sa nás všetkých. Ďalej menovite opisuje zainteresovaných ľudí aj jeho (žalobcu), že sa mal v
banke opakovane stretnúť s pánom I. a pánom A., a že sa zaujímal o tento konkurz firmy Montáže, a.s.

Ďalej, že majetok získala spoločnosť Trade City a.s. a v pozadí tejto spoločnosti cítiť inžiniera A. . Z
uvedeného vyplýva, že on mal ovplyvňovať priebeh konkurzu.
Odvysielaním vyššie uvedených reportáží sa dostal (žalobca) do negatívneho svetla. Celá verejnosť
na neho pozerá ako na mafiána a špekulanta, ktorý podvodným spôsobom získal majetok za vyše 100
miliónov korún.

Došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnosti, došlo k zníženiu jeho dôstojnosti medzi príbuznými,
priateľmi, susedmi, blízkymi osobami z podnikateľských kruhov.
Žalobca vypovedal, že ešte pred odvysielaním prvej relácie PAĽBA bol telefonicky oslovený redaktorom
Markízy Q. I., aby sa vyjadril ku konkurzu Montáži a.s. Už vtedy dotyčného informoval, že s týmto
konkurzom nemá nič spoločné. Následne zachytil v televízii upútavku na PAĽBU, v ktorej odznelo aj jeho

meno. O tom ho informovali aj jeho príbuzní a známi. Pripravil sa teda na sledovanie tohto programu
dňa 1.10.2007. Bol nemilo prekvapený, že v reportáží „Korisť z konkurzu“ bol označený za konkurznú
mafiu. Po relácii nastalo pre neho veľmi ťažké obdobie, ktoré intenzívne trvalo asi mesiac. Následky
pretrvávajú až doposiaľ, keďže žalovaný odvysielal v máji 2009 pokračovanie príspevku v
relácii Paľba pod názvom „Korisť z konkurzu 2“, ktorá oživila pôvodnú situáciu z októbra 2007. Vtedy

sa na neho začali prevažne telefonicky obracať ľudia patriaci do jeho sveta - príbuzní, priatelia, známi,
susedia, spolupodnikatelia. Vo večerných aj nočných hodinách mal aj desať telefonátov. Ľudia ho žiadali
o vysvetlenie. Pýtali sa ho, či bol trestne stíhaný, či bude vo väzení. Dožadovali sa odpovede aká je
jeho účasť na konkurze Montáží, prečo bol v relácii označený za konkurznú mafiu. Snažil sa
všetkým odpovedať a objasňovať celú situáciu. Bolo to pre neho psychicky veľmi náročné a deprimujúce.

Dlhý rozhovor mal so svojim otcom, ktorý bol nervózny, lebo aj on sám musel známym vysvetľovať
nepravdivosťobvinenínajehosyna.Stratilviacerokontaktovpredovšetkýmmedzipodnikateľmi.Niektorí
známi, keď sa dopočuli v relácii, že sa o konkurz zaujíma polícia, začali sa mu vyhýbať, doslova sa od
neho odvrátili. Našli sa aj takí, ktorí ho ironizovali. Vraveli mu, že sa má určite dobre, keď si nakradol.
On sa im snažil vysvetliť, že všetko odvysielané o jeho osobe je klamstvo, že nemal nič do činenia s

konkurzom Montáži a.s.
Táto situácia veľmi zle vplývala na jeho psychiku aj na jeho zdravie. Nemohol v noci spávať, zvýšil sa mu
krvný tlak. Pociťoval obavy a úzkosť. Bol deprimovaný, bol unavený z neustáleho objasňovania
celej záležitosti. Napriek jeho vysvetľovaniu sa od neho niektorí ľudia odvrátili. Príbuzný Y. Q. sa s ním
prestal kontaktovať. Povedal mu, že obsahu odvysielanej relácie uveril a nechce sa s ním ďalej stretávať.

K týmto skutočnostiam sa vyjadrili aj svedkovia, ktorých súd vypočul v danej kauze. Svedkyňa Š. - teta
žalobcu opísala, že po odvysielaní relácie Paľba v roku 2007 ostal v šoku, keď si vypočula,
že jej synovec je spomínaný ako konkurzný mafián. Jej rodina so žalobcom utlmila dovtedajšie veľmi
intenzívne vzťahy na minimum. Ona nechce mať s jeho životom a podnikateľskými aktivitami nič do
činenia.

Podobne vypovedal aj ďalší príbuzný Y. Q.. Tento svedok vysvetlil, že po odvysielaní prvej relácie ostal
veľmi sklamaný. Zakázal žalobcovi, aby k nim chodil. Nechcel od neho počuť žiadnu obhajobu. Uveril
odvysielanej relácii.Y.. Q. O. ako dlhoročný priateľ žalobcu v zmysle jeho výpovede ostal po odvysielaní prvej PAĽBY
rozrušený. Dospel k záveru, že žalobca koná špekulatívne a používa nevhodné praktiky.
Rovnako reagovala aj jeho manželka. Preto prerušili so žalobcom kontakty. Žalobca stratil jeho dôveru.

S. N. po odsledovaní prvej relácie prerušil so žalobcom obchodné vzťahy, ktoré dovtedy udržiavali na
nadštandardnej úrovni. Relácia mala na jeho vzťah ku žalobcovi negatívny vplyv.
Svedok I. Š. vypovedal, že pozná žalobcu asi 5 rokov. Mali spoločné podnikateľské aktivity a stali sa aj
priateľmi. Obsah relácie PAĽBA z októbra 2007 zmenil jeho názor na menovaného. Nadobudol o ňom
zlý dojem. Prestal sa s ním kontaktovať bez toho, aby od neho žiadal vysvetlenie.

Pri podnikaní asi pred 10 rokmi sa zoznámil so žalobcom aj ďalší svedok B.. A. H., ktorý ho vnímal veľmi
kladne, pre neho bol dôveryhodnou osobou. Svedok ozrejmil, že sledoval spornú PAĽBU v roku 2007.
Po jej odvysielaní sa prestal so žalobcom stretávať. Keď odvysielali PAĽBU 2 v roku 2009, pomyslel
si, že jeho rozhodnutie bolo správne.
Sused z obce Čeľovce M. T. pozná žalobcu od detstva. Označil ho za slušného, dobrého človeka.
Nemilo ho preto zaskočila informácia v Paľbe, že žalobca je súčasťou konkurznej mafie, ktorá predala

v konkurze firmu pod cenu. Žalobcu vnímal ako hlavného organizátora týchto nečestností. Po relácii
sa o jej obsahu rozprával s viacerými ľuďmi v obci. Aj oni uverili odvysielanému a prijali stanovisko, že
žalobcu viac nechcú poznať.
Svedok Q. I. potvrdil, že je autorom oboch reportáží o konkurze Montáži, a.s. Odvysielať pre verejnosť
informácie o tomto konkurze sa rozhodol preto, lebo pri zbieraní podkladov zistil, že konkurz neprebiehal

štandardne, ale sa javil ako čudný a podozrivý. Dôvodom bola skutočnosť, že správkyňa konkurznej
podstaty uprednostnila pred ponúkanou cenou iné a to technické hľadisko, konkrétne časový údaj.
Zo zaslaných ponúk na odkúpenie vybrala záujemcu, ktorý zložil podstatne nižšiu cenu ako druhý
záujemca. Dôvodom bola skutočnosť, že záujemca s vyššou kúpnou cenou jej zálohu zložil síce v
stanovený deň, ale po časovom termíne určenom správkyňou (peniaze zložil o 14,30 hod, pričom podľa

inzerátu správkyne tak bolo potrebné učiniť do 11,00 hod.). Tak bol konkurzný majetok predaný za
desatinu skutočnej hodnoty, lebo toľko za ňu ponúkol záujemca, ktorý bol úspešný. Táto skutočnosť,
spolu s ďalšími ako uverejnenie inzerátu o predaji konkurznej podstaty Montáži, a.s. v Roľníckych
novinách, ktoré nie sú rozšíreným periodikom bolo dostatočným dôvodom na spracovanie relácie s
účelom oboznámiť občanov o nakladaní s verejnými financiami. V danom konkurze totiž

hlavným veriteľom bola Konsolidačná banka a.s., ktorá sa tiež správala v tomto konkurze zvláštne, keď
protivyššiepopísanémupostupusprávkynekonkurznejpodstatyneprotestovalaavkonečnomdôsledku
nebola na svojich pohľadávkach uspokojená.
V tejto súvislosti z hodnoverného zdroja, ktorý nemôže zverejniť zistil, že práve v Konsolidačnej banke
sa stretli v reportáži menovaní aktéri Y.. I. z tejto banky, sudca W.. A. a žalobca Y.. W. A. ako akcionár

víťaznej spoločnosti Trade City a.s. O tom akým veľkým akcionárom v danej spoločnosti je
žalobca, nemal oficiálne podklady. Mal len informáciu bez potvrdenia jej pravdivosti, preto táto ani nebola
odvysielaná. Bolo len uvedené, že Y.. A. cítiť za spoločnosťou Trade City. a.s., keďže iných akcionárov
nepoznal.
Ohľadom stretnutia v Konsolidačnej banke a.s. oslovil telefonicky všetkých troch zúčastnených. Y.. I.

stretnutie ani nepotvrdil., ani nevyvrátil. Otázku o tom, či sa stretli v súvislosti s konkurzom považoval
za nepodstatnú. W.. A. stretnutie pripustil, ale nie pre konkurz. Y.. A. zložil telefón. K obsahu stretnutia
televízia Markíza nemala žiadne dôkazy, preto sa tým ďalej nezaoberala. Y.. A. sa teda ešte pred
reláciou dozvedel o jej obsahu, údaje o jeho osobe nezakázal zverejniť. V tomto smere nevyvinul žiadnu
iniciatívu. Pokiaľ by mal takúto požiadavku, televízia by ju bola rešpektovala.

Svedok dodal, že divákom reportáží bola podaná správa, že informácie o stretnutí spomínaných troch
osôb pochádzajú zo zdroja. Z toho možno vyvodiť záver, že televízia sa nestotožňuje s jej 100
percentnou pravdivosťou. Zámer televízie bol podať predmetnú informáciu s tým že posúdenie jej
pravdivosti bolo ponechané na samotných divákov.
B.. Q. I. taktiež ozrejmil, že nie je pravdou aby termíny, ktoré odzneli v reportážach „ konkurzná

mafia“ a „nabaľovanie sa ľudí pri konkurze „boli spájané len s týmito troma osobami. Vedenie
konkurzu je na prvom mieste záležitosťou správcu konkurznej podstaty a konkurzného sudcu. Je však
pravdou, že víťaz daného konkurzu je hlavným subjektom, na ktorého sa vzťahuje v reportáži použitý
termín zainteresovaní ľudia, ktorí sa ukážkovo nabaľujú. Firma Trade City, a.s. odkúpila majetok úpadcu
za desatinu jeho ceny, čo je nepredstaviteľný zisk.

Uplatnený nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do jeho osobných práv konaním
žalovanej spoločnosti súd posúdil v zmysle týchto zákonných ustanovení :Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Toto právo fyzickej osoby je zakotvené aj v základnom zákone nášho štátu a to v Článku 19 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je právnou normou najvyššej právnej sily.
Podľa ust. č. 19 ods. 1,2 Ústavy, každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej
cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do
súkromného a rodinného života.

Podľa Článku 26 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu
na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a
televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
Podľa ust. § 16 ods. 3 písmeno b/ Zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisií vysielateľ je povinný

zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov.
V prejednávanom prípade došlo k stretu dvoch základných ústavných práv a to práva na slobodu prejavu
a práva na informácie a ich šírenie zaručeného v čl. 26 ods. 1,2 Ústavy, ktorých nositeľmi je žalovaná
spoločnosť a na druhej strane práva na ochranu osobnosti pred neoprávneným zásahom podľa čl. 19
Ústavy, ktoré patria v danom prípade žalobcovi.

Pri posudzovaní proporcionality medzi slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti súd v danom
spore vychádzal z obsahu relácii, ktoré mali spôsobiť neprípustný zásah do osobnostných práv žalobcu.
Obsahom oboch relácií Paľba boli veci dôležitého verejného záujmu a to nakladanie s verejnými
financiamivovzťahumedzikonkurznýmveriteľomKonsolidačnoubankouvovzťahukúpadcovi.Jednalo
sa o vec, ktorú sú masmédia v súlade so svojim poslaním povinné informovať. Žalovaná spoločnosť

teda v danom prípade informovala o otázkach legitímneho verejného záujmu.,
Žalovaná spoločnosť uverejnila síce pravdivú informáciu o priebehu konkurzu úpadcu Montáže a.s.,
podľa ktorej došlo k odpredaju majetku úpadcu za 10 miliónov korún. Zasadenie tejto informácie do
celkového kontextu relácie v spojení s jej nadpisom však naznačovali, že žalobca ako synovec predsedu
krajského súdu sa mal podieľať na organizovaní pofiderného -nezákonného konkurzu, na ktorom sa mal

ukážkovo nabaliť.
Z uvedeného je zrejmé, že výpovedná hodnota v relácii uvedeného pravdivého tvrdenia bola s ohľadom
na celkový kontext relácie značne skreslená -deformovaná a to až do takej miery, že zhodnotením inak
pravdivého tvrdenia dospel divák k nepravde, ktorá zasiahla do osobnosti žalobcu tým, že spochybnila
morálnosť a zákonnosť jeho konania

Žalovaná spoločnosť vykreslila v oboch reláciách žalobcu ako osobu, ktorú možno zaradiť pod termín
„konkurzná mafia“ a tiež, že menovaný patrí medzi ľudí, ktorí sa ukážkovo nabalili na pofidernom
konkurze Montáži a.s. Uvedené možno vyvodiť z kontextu oboch reportáži, keďže meno a priezvisko
žalobcu v jednej z nich odznelo niekoľkokrát. Z oboch relácii bolo možné vyvodiť, že
za pofiderným konkurzom stojí práve žalobca, ktorý bol jedným z jeho organizátorov, že sa na tomto

konkurze ukážkovo nabalil- teda v rozpore so zákonom.
Média, medzi ktoré patrí aj žalovaná spoločnosť, majú právo dopustiť sa pri informovanosti verejnosti aj
určitého zjednodušenia popisovaných skutočností, ale vždy za rešpektovania zásady, že uverejnenie
informácií v danom čase zodpovedá reálne existujúcim skutočnostiam. Táto zásada však zo strany
žalovaného nebola v posudzovanom prípade dodržaná. Obe relácie boli odvysielané tak, že nedávali

divákovi priestor vytvoriť si vlastný názor pre nedostatok informácií ale naopak nútili ho k tomu, aby prijal
tvrdenie redaktora, že žalobca sa podieľal na organizovaní nezákonného konkurzu.
Za daného skutkového stavu pri konflikte slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti je potrebné
uprednostniť ochranu práva na ochranu osobnosti žalobcu t.j., že žalovaná spoločnosť odvysielaním
sporných relácií prekročila ústavou garantovanú slobodu prejavu a neprípustným spôsobom zasiahla

do osobnostných práv žalobcu.
Podľa ust. § - u 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov a a by jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie.
Podľa ust. § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Primeranosť zadosťučinenia závisí od okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Pokiaľ
morálne zadosťučinenie nie je postačujúce, má oprávnená osoba právo na peňažnú satisfakciu. Jej
výšku určuje súd na základe voľnej úvahy prihliadajúcej na dve kritériá a to na závažnosť vzniknutej

ujmy ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má
byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkami spravodlivosti.
Zásahom do práva žalobcu na ochranu svojej cti, práva na udržiavanie a rozvoj blízkych vzťahov s
inými osobami došlo u neho k tak intenzívnemu narušeniu jeho osobnosti, že ako satisfakcia nestačí
zadosťučinenie v ospravedlnení a prichádza u neho v úvahu náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Intenzita narušenia osobnosti žalobcu bola preukázaná z jeho výpovede ako aj z výpovede
vypočutých svedkov. V zmysle záverov krajského súdu v jeho rozsudku dané svedecké výpovede neboli
v konaní o nemajetkovej ujme potrebné. Za postačujúce v zmysle modernej európskej judikatúry, ktorá
už nevyžaduje povinnosť dokazovať nemajetkovú ujmu, sa začína považovať samotné tvrdenie žalobcu,
že mu bola spôsobená nemajetková ujma zásahom do jeho práv a slobôd, do jeho súkromia v celej šírke.
Podľa ust. § 136 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ak možno výšku nárokov zistiť len s

nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Voľná úvaha súdu musí byť musí byť odôvodnená a musí mať svoj základ v zistení skutkového stavu.
V danom spore rozhodujúcimi kritériami pre rozhodnutie súdu o výške náhrady podľa § 13 ods. 2 OZ sú
povaha,intenzitaaspôsobneoprávnenéhozásahu,charakterovýrozsahzasiahnutejhodnotyosobnosti,
trvanie a šírka ohlasu vzniknutej nemajetkovej ujmy pre postavenie a uplatnenie žalobcu v spoločnosti.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalovaný porušil osobnostné právo žalobcu veľmi
závažným spôsobom a v značnej miere.
V neoprávnenom zásahu žalovaného možno vidieť jeho zlý úmysel s cieľom škandalizovať a ohovoriť
žalobcu, zvýšiť tak sledovanosť televízie za účelom dosiahnutia zisku. Tomu zodpovedá obsah relácie

Paľba z roku 2007, kde žalobca bol označený plným menom aj priezviskom a jeho postavením v
osobnom aj pracovnom živote. Jednoznačným pokračovaním bola druhá relácia z mája 2009, čo
vyplynulo z jej samotného názvu„ Korisť z konkurzu II“. K obom reláciám patrili aj reklamné
šoty, ktoré sa v období odvysielania relácii denne opakovali na televíznej obrazovke. Druhá relácia
bola naviac odvysielaná už počas súdneho konania, v čom tiež možno vidieť zlý úmysel žalovaného.

Tento hoci poznal postoj žalobcu k obsahu odvysielanej prvej relácie, teda že žalobca takéto správanie
televízie považuje za vážny negatívny zásah do jeho osobnostných práv na súkromie, pokračoval vo
svojich aktivitách voči žalobcovi ďalej.
Negatívny zásah žalovaného voči žalobcovi mal dlhodobý účinok, pretože dané relácie boli dlhodobo
dostupné na webovej stránke žalovanej spoločnosti. Relácie boli podrobené verejnej diskusii s

odsudzujúcim postojom verejnosti voči žalobcovi, ktorý v zmysle odvysielaného mal podvodnými
spôsobmi ako mafián a špekulant získať majetok za vyše 100 miliónov korún.
Závažnosť zásahu do osobnostných práv žalobcu je daná aj spôsobom zásahu. V danom
prípadenepravdivéinformácieoosobežalobcuvsúvislostiskonkurzomMontážia.s. bolipodanéširokej
verejnosti, lebo boli šírené prostredníctvom televízie, ktorá má pôsobnosť na celom území Slovenska.

Žalobca sa tak stal mediálne známym v negatívnom slova zmysle v celej krajine aj keď dovtedy v televízii
nevystupoval. Žalobca nebol verejne činným, bol bežným občanom, pričom práve u súkromnej osoby
je hranica akceptovateľnosti šírenia informácii týkajúcich sa jeho osobnostnej sféry v porovnaní napr.
s politikmi najužšia. Politici sú pod kontrolou občanov, ktorí ich volili, a preto sú si vedomí, že média
budú informovanosť o ich pôsobení v pracovnom aj súkromnom živote v širšom rozsahu a tiež sú si

vedomí, že musia znášať väčšiu mieru kritiky. Žalobca ako súkromná osoba požíva vyšší stupeň ochrany
osobnostných práv.
Žalovaný odvysielaním nepravdivých informácii o žalobcovi zavinil, že došlo k narušeniu
vzťahov medzi žalobcom a osobami z jeho súkromného aj pracovného prostredia. Vypočutí svedkovia
zhodne uviedli, že po odvysielaní sporných relácii Paľba uverili ich obsahu a prerušili so žalobcom

kontakty. Tento negatívny stav je nemenný a neodstrániteľný, lebo takto sa jednotliví svedkovia vyjadrili.
Žalobca bude musieť niesť tieto následky neoprávneného zásahu žalovaného počas svojho ďalšieho
života. Týmito následkami je jeho sociálna izolácia v dôsledku narušenia jeho dôveryhodnosti medzi
spoluobčanmi.
Súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy pre žalobcu sa oboznámil s inými rozhodnutiami súdov

v obdobných veciach za zásah do práv osobnosti prostredníctvom médií.
Následne po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nárok žalobcu na
zaplatenie nemajetkovej ujmy v ním uplatnenej výške je dôvodný, preto mu vyhovel v celom rozsahu.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP. Podľa tohto ustanovenia účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech ,súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 99.581,75 €. V konaní mal plný úspech. Suma
9.958 € mu bola priznaná rozsudkom zo dňa 22.09.2010 a suma 89.624,-€ mu bola priznaná terajším
rozhodnutím.
Žalobcovi patrí plná náhrada za tieto ním uplatnené trovy konania pozostávajúce

z trov za zaplatené súdne poplatky - 5.741,90 €
3.053,40 € - súdny poplatok z návrhu
2.688,50 € - súdny poplatok za odvolanie voči prvému rozsudku

z trov právneho zastúpenia advokátom podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 2.408,15 €

26.09.2008 - prevzatie a príprava zastúpenia v spore o zaplatenie sumy 2.000.000,-Sk
552,67 € + 19% DPH - t.j. 105,-€ + 6,95 € ako režijný paušál - spolu 664,62 €
30.12.2008 - podanie žaloby na súd - 657,67 € + 6,95 € - spolu 664,62 €

Od 1.6.2009 podľa § 10 ods. 8 vyhlášky vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka

je tarifnou hodnotou 2000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Odmena za jeden úkon právnej
služby je tak vo výške 91,28 €

28.10.2009 - účasť na pojednávaní - 91,28 € + 19% DPH- t.j.17,34 € + 7,21 € rež. p- 115,83€
07.12.2009- účasť na pojednávaní - 91,28 € + 19% DPH- t.j.17,34 € + 7,21 € rež. p- 115,83€

19.05.2010- účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené ( 1-tina)
91,28 € + DPH 17,34€ - 108,62 € :4 =27,15 € + 7,21 € uplatnený rež.p. - 34,36 €
14.06.2010- účasť na pojednávaní
91,28 € + DPH 17,34 € + 7,21 € - 115,83 €

24.06.2010- záverečné písomné stanovisko
91,28 € + DPH 17,34 € + 7,21 € - 115,83 €
22.09.2010 - účasť na pojednávaní
91,28 € + DPH 17,34 € + 7,21 € - 115,83 €
27.09.2010- písomné podanie na súd - odvolanie voči rozsudku

91,28 € + DPH 17,34 € + 7,21 € - 115,83 €

07.01.2011- písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu protistrany
91,28 € + DPH 17,34 € + 7,63 € - 116,25 €

20.02.2014- písomné podanie na súd - vyjadrenie k rozsudku odvol. súdu
91,28 € + DPH 17,34 € + 8,04 € - 116,66 €
27.03.2014- účasť na pojednávaní
91,28 € + DPH 17,34 € + 8,04 € - 116,66 €

Spolu trovy žalobcu predstavujú sumu 8.150,05 €.

Podľa ust. 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach
v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom satoto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona /§ 251 ods. 1/.