Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 7Er/95/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510200985
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Peterka
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3510200985.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo veci exekučného konania oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne
zastúpený: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 821 02 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti
povinnému: C. C., L..XX.XX.XXXX, J. XXX XX E., o vymoženie 300,66 Eur s príslušenstvom v
exekúciiEX279/10vykonávanejsúdnymexekútoromJUDr.Vladimírom,sosídlomExekútorskéhoúradu

Hrnčiarska 2/B, 90201 Pezinok, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Poverením tunajšieho súdu zo dňa 19.02.2010 bol vyššie uvedený súdny exekútor poverený vykonaním
exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn.: M1208552 vydaného dňa

21.08.2009. Súčasne so žiadosťou o udelenie poverenia bola súdu doručená zmluva o úvere zo dňa
02.10.2006 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným.

Na základe výzvy boli súdu dňa 19.02.2016 doručené obchodné podmienky pre úver právneho
predchodcu oprávneného a všeobecné obchodné podmienkami právneho predchodcu oprávneného.

Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný
poriadok"), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného
zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným
od 1.1.2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného
pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe
návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 2/ Na

exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra
2014.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do

31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov nanávrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného 31.12.2014,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

V zmysle ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do
31.12.2014, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy o poskytnutí úveru č.
4501358106 uzavretej dňa 02.10.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky
vo výške 10.000,- Sk ( 331,94 Eur ) a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť v 11-ich mesačných splátkach

po 990,- Sk ( 32,86 Eur ), pričom predmetná úverová zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Ustanovenie zmluvných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, či
charakter úveru ako absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) však nemá
za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, t. j. ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na

ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedená zmluva je svojou povahou zmluvou
spotrebiteľskou, uzavretou medzi veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete
svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom - povinným
ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl..
Vychádzajúcztohtoustanoveniaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa §
55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. S poukazom
na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sú spotrebiteľskými zmluvami
zmluvy uzavreté nielen podľa Občianskeho zákonníka, ale i Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné

zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

S poukazom na vyššie uvedené, súd posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

V zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských
zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestornadojednávanieobsahuzmluvyalebojejzmenypredichuzavretím.Súčasťouzmluvysútiežvšeobecné
zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký
počet spotrebiteľov.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku môže súd zastaviť exekúciu, ak to vyplýva z ustanovení
osobitného zákona. V danom prípade za takéto ustanovenie považuje súd ustanovenie § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014, ktoré umožňuje súdu skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti

i bez návrhu. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.
Uvedené ustanovenie má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými
rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na
základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok
odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z

ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 možno
vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť
rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky
však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného
plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

Exekučný súd zistil, že sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014.

Súd zistil, že v obchodných podmienkach právneho predchodcu oprávneného, ktoré tvoria súčasť
zmluvy, v článku 9. Prechodné a záverečné ustanovenia v bode 9.2 je obsiahnutá neprijateľná

podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle zhora citovaného ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej zmluvné strany sa dohodli, že všetky akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o
úvereaobchodnýchpodmienokbudúriešenédohodou.Vprípadenedosiahnutiadohodypovinnýprijíma
návrh právneho predchodcu oprávneného na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo
súvisiacich so zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik

zmluvy o úvere a obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom
zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., podľa jeho vnútorných
predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich
konečné a záväzné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská
zmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnej
zmluve, v tomto prípade je súčasťou úverových zmluvných podmienok. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná

osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v

závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne
namieste.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v
rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na
ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskoudoložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti (porovnaj Csach, K.
Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol

len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V
subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti
rozhodovaciehoprocesu.Doložkaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,

ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským
súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky
na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv

a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi.

O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si

medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o
nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také

okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa
odradiť od uplatnenia svojich práv (rozsudok SDEÚ vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL
proti Cristina Rodríguez Nogueira), alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti,
ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa
napr.poplatokzavyjadreniekžalobeabezzaplateniaktoréhosanavyjadreniespotrebiteľaneprihliada".

Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky
vyplývajúce aj z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Priemerný spotrebiteľ si rozsiahle zmluvné
podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ani len neprečíta, ak sa k nemu vôbec
pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej doložky.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,

pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu
súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví. Keďže takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použil, v takomto prípade
ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd musel zastaviť exekúciu v celom rozsahu, nakoľko
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu (rozhodcovského súdu), ktorý svoju právomoc

odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 4 OZ, § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z.z., § 44 EP).

V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia
a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v

Land Nordrhein - Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených
prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),

Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor
o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho
alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle
presného znenia a účelu tejto smernice. V konkrétnej exekučnej veci treba mať na zreteli predovšetkýmčl. 6 ods. 1 vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok a bod 1 písm. q)
prílohy smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom
je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmävyžadovaťodspotrebiteľa,abyriešilsporyvýhradnearbitrážou
podľa pravidiel, ktoré nie sú upravené právnymi predpismi, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Súd považuje za potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom
Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa
5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom

zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na

základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Z uvedených dôvodov súd podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zák. č.

244/2002 o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014, exekúciu ex offo zastavil.

O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom a po
predložení dokladov preukazujúcich dôvodnosť vynaložených nákladov a účelnosť vykonaných úkonov
exekučnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.