Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217823
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713217823.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa: Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v O., S. X, P.O.O. XXX proti odporcovi: W. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q., Q. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpený vedľajší účastník,
ako aj odporca JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v O., G. XX, v konaní o zaplatenie
sumy 5.772,22 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin,

č. k. 7C/179/2014-122 zo dňa 2. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol, p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka, v odvolaniami nenapadnutej časti, ponecháva rozsudok
nedotknutý.

Vo výroku o trovách konania odporcu zrušuje a vec v tejto časti vracia okresnému súdu na ďalšie

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a uložil mu povinnosť uhradiť na účet
vedľajšieho účastníka trovy konania vedľajšieho účastníka v sume 1.349,34 Eur, odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.
Vychádzajúc z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. návrh navrhovateľa zamietol, lebo
v konaní nebolo preukázané, že by bola doručená právnym predchodcom navrhovateľa výzva na
zaplatenie dlhu odporcovi, čo je podmienka v zmysle zákona na postúpenie pohľadávky. Vzhľadom na
túto skutočnosť, postúpenie pohľadávky navrhovateľa nie je v súlade s vyššie citovaným zákonom, a

preto je neplatné, teda v rozpore so zákonom. Nie je tu daná aktívna legitimácia na strane navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal navrhovateľa uhradiť na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka trovy konania vedľajšieho účastníka v sume 1.349,50
Eur , pretože mal úspech vo veci. Pokiaľ sa týka trov konania odporcu, tak v, tomto smere súd nepriznal
náhradu trov konania aj keď odporca mal úspech vo veci, lebo právny zástupca, ktorý bol prítomný
na pojednávaní dňa 02.11.2015 si uplatnil náhradu trov konania len ako právny zástupca vedľajšieho
účastníka.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ako hlavný dôvod
považuje odvolateľ nesprávne právne posúdenie nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Podľanázoru odvolateľa účelom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového
tajomstva. Citované ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o
podmienkach, za splnenia ktorých, nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Účel citovaného

ustanovenia je vyjadrený aj v dôvodovej správe, podľa ktorej v ustanoveniach odsekov 1 až 7 (teraz
ods. 8) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Nejde tak o zákonné podmienky
pre platné postúpenie pohľadávky bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia.

Odvolanie v zákonnej lehote bolo podané aj zo strany odporcu, ktorý namietal, že mu neboli priznané

trovy konania, nakoľko si uplatnil trovy právneho zastúpenia v každom podaní adresovanom súdu, ako
aj na nariadených pojednávaniach. Poukázal aj na účelnosť trov a rozhodnutie Ústavného súdu SR.
Nakoľko mal v konaní úspech vznikol mu legitímny nárok na náhradu trov konania. Navrhol preto zrušiť
napadnutý výrok o trovách konania a vec vrátiť v tejto časti na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Poukázal na otázku aktívnej legitimácie

navrhovateľa, postup a rozsah pri postúpení pohľadávok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. ako i na viacero súdnych rozhodnutí z tejto oblasti. Žiadal rozsudok vo výroku I. a II. potvrdiť ako
vecne správny. Uplatnil si trovy konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým prvostupňový súd návrh
zamietol, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania
odporcuspoukazomnaust.§221ods.1písm.f/,h/O.s.p.zrušilavtomtorozsahuvrátilprvostupňovému
súdu na nové rozhodnutie. V nenapadnutej časti, vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka, ostalo

rozhodnutie nedotknuté.

Pokiaľ išlo skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci vo
výroku, ktorým súd návrh zamietol, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.),

keďžeanizostranyodvolateľanebolivpriebehuodvolaciehokonaniatvrdenétakéskutočnosti,sktorými
by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd sa nestotožnil s výkladom ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., ktorý predostrel odvolateľ v
podanom odvolaní. Uvedené zákonné ustanovenie, ktoré aplikoval prvostupňový súd, a ktoré aj citoval

vo svojom rozhodnutí, v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu
dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník
neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta
druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že

klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku
postúpiťvprípade,aksúčetvšetkýchomeškanísosplnením,čolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzku
voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí
najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie
ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu

osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým
je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný
peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže
banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Vo všetkých prípadoch však platí, že musí tomuto
predchádzať písomná výzva na úhradu.

V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa Slovenskej sporiteľne, a.s. riadne odporcovi doručená. Prvostupňový súd teda dospel k
správnemu záveru, že pre nenaplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona o bankách
nebolo možné platne postúpiť predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.

Pokiaľ išlo o trovy konania odporcu, je nutné zdôrazniť, že právny zástupca zastupoval tak odporcu
ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V konaní si uplatňuje náhradu trov konania účastník,
resp. vedľajší účastník a nie právny zástupca. Ako vyplynulo z viacerých podaní odporcu (zastúpený
právnym zástupcom), tento si uplatňoval náhradu trov konania. Nebolo možné preto súhlasiť s názoromprvostupňového súdu, ktorý uviedol, že si právny zástupca uplatnil náhradu trov konania len ako právny
zástupca vedľajšieho účastníka. Prvostupňový súd nepostupoval správne a takýmto konaním odňal
odporcovi možnosť konať pred súdom, a preto odvolací súd napadnutý výrok, ktorým prvostupňový súd

odporcovi náhradu trov konania nepriznal, zrušil a v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania zrušil,
pričom povinnosťou okresného súdu bude zohľadniť uplatnené trovy odporcu, vyhodnotiť účelnosť trov
právneho zastúpenia i s poukazom na to, že právny zástupca zastupoval dvoch účastníkov (výrok o

trovách vedľajšieho účastníka ostal nedotknutý) a následne opätovne rozhodnúť o trovách odporcu. V
novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.