Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/995/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213203461
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213203461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: Z. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. J., Y.. M. O. XXXX/XX, proti odporkyni: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. J., S.
XXXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Eva Skačániová, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda,
o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda, č.k. 9C/56/2013-151 zo dňa 20.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti rozhodnutia o náhrade
trov účastníkov p o t v r d z u j e .

V časti rozhodnutia o náhrade trov štátu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania 72,92 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jej advokátky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala proti
odporkyni o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý predstavuje kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení
vecného bremena uzavretú s odporkyňou dňa 18.12.2009 a to na nehnuteľnosti byt. č. XX, vchod č. XX,

na T. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa na adrese Y.. M. O., T.
J., ako aj na spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške
6490/521928, spoluvlastnícky podiel vo výške 6490/521928 na zastavenom a priľahlom pozemku a to
pac. č. 846 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 217 m2, parc. č. 847 - zastavané plochy a nádvoria
vovýmere181m2,parc.č.848-zastavanéplochyanádvoriavvýmere181m2aparc.č.849-zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 218 m2 vedené na LV č. XXXX u Okresného úradu, odbor katastrálny
v Dunajskej Strede, pre Obec T. J., pre kat. územie T. J. z výlučného vlastníctva navrhovateľky do

výlučného vlastníctva odporkyni a súčasne bezodplatného zriadenia vecného bremena spočívajúceho
v práve navrhovateľky na doživotné užívanie vyššie uvedených nehnuteľností.
O trovách konania rozhodol, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni trovy právneho zastúpenia
vo výške 276,56 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov štátu rozhodol, že navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská
Streda sumu 352,82 Eur z titulu znalečnej odmeny, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s použitím § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho

zákonníka a v časti náhrady trov konania účastníkov s požitím § 142 ods. 1 O.s.p., vecne tým, že
z obsahu vyhotoveného znaleckého posudku MUDr. Máriom Strakom č. 156/2014 zo dňa 22.07.2014
(č.l. 103 v spise) súd zistil, že navrhovateľka v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecného bremena dňa 18.12.2009 napriek tomu, že trpela vysoko pravdepodobne ľahkým stupňomvasculárnej kortikálnej demencie, pri tomto stupni demencie bola navrhovateľka schopná vykonávať
právne úkony a byť ku nim spôsobilá. Jej spôsobilosť k vykonaniu právneho úkonu nebola ani žiadnym
spôsobom ovplyvnená podávanou liečbou. Neužívala žiadne psychofarmaká, nebola, nikdy vyšetrovaná

a liečená psychiatrom. V tom čase bola teda vysoko pravdepodobne schopná vykonávať právne úkony,
hoci aj v jej neprospech, čo však nie je psychiatrický aspekt jej konania. Teda navrhovateľka nekonala
dňa 18.12.2009 v duševnej poruche, prechodnej alebo trvalej, ktorá by ju robila na tento právny úkon
nespôsobilou. Navrhovateľka v čase podpísania kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena
dňa 18.12.2009 mohla chápať obsah a zmysel svojho konania vzhľadom na svoj zdravotný stav, z

hľadiska psychiatrického, teda bola schopná vykonať predmetný právny úkon a chápala jej obsah.
Z obsahu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.12.2009 overená
navrhovateľkou na meste T. J. dňa 18.12.2009 (č.l. 6 - 8 v spise). Predmetom tejto kúpnej zmluvy je
vyššie popísaná nehnuteľnosť, ktorej kúpna cena bola určená v článku 3 tejto zmluvy určená dohodou
a v článku 6 tejto zmluvy bolo zriadené vecné bremeno, doživotného užívania v prospech navrhovateľky
bezplatne. Článok 9 tejto zmluvy obsahuje vyhlásenie, že účastníci túto zmluvu uzatvárajú slobodne a

vážne, zrozumiteľne a určito, neuzatvárajú ju v tiesni v omyle, či za nápadne nevýchodných podmienok.
V danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného
bremena dňa 18.12.2009 navrhovateľka uzatvárala ako osoba spôsobilá na právne úkony , v tom čase
netrpela duševnou poruchou, ktorá by tento právny úkon robila neplatnou, alebo by navrhovateľku
robil na tento úkon neschopnou. S poukazom na závery znaleckého posudku, ktoré súd konkretizoval v

odôvodnení rozsudku navrhovateľka nepreukázala ani naliehavý právny záujem vo veci v zmysle ust. §
80 písm. c) O.s.p. - navrhovateľku nikto nevyháňa z predmetného bytu, naďalej si užíva právo k tomuto
bytu na základe kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena. Odporkyňa má vybavené vlastné bývanie,
teda predmetný byt t.č. na vlastné bývanie nepotrebuje. Preto súd návrh navrhovateľky v plnom rozsahu
zamietol, nakoľko navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. odporkyňa mala vo veci plný úspech,
preto jej priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 276,56 Eur, ktoré spočívajú v nasledujúcich
úkonoch právnej služby:
1. 25.06.2013 - prevzatie príprava;
2. 31.07.2013 - spísanie vyjadrenia na súd;

3. 07.11.2013 - účasť na pojednávaní;
4. 20.01.2015 - účasť na pojednávaní;
Za rok 2013: 3x (60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál) = 3x 67,88 Eur = 203,64 Eur.
Za rok 2015: 1x (64,53 Eur + 8,39 Eur režijný paušál) = 1x 72,92 Eur = 72,92 Eur, t.j. spolu 276,56 Eur.
Súd rozhodol o náhrade trovách konania o zaplatení znalečnej odmeny, na ktorú zaviazal navrhovateľku

ako neúspešnú účastníčku konania a to v sume 352,82 Eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda
s poukazom na uznesenie o priznaní znalečnej odmeny č.k. 9C/56/2012-135 s tým, že znalec celkom
žiadal sumu 452,82 Eur po odpočítaní 100,- Eur zloženej zálohy zo strany navrhovateľky (č.l. 91 v spise),
takto je ešte navrhovateľka povinná zaplatiť sumu 352,82 Eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, v ktorom opätovne popísala za akých okolností
došlo k uzavretiu napadnutých zmlúv a aká je jej súčasná situácia. Je názoru, že v čase podpísania
zmluvy, bola v takej situácii, následkom ktorej nebola v stave všetko objektívne posúdiť. Po mozgovej
príhode bola jedna strana jej tela veľmi slabá, skoro bezmocná, čo v prípade človeka, ktorý celý život len
pracoval aj po priznaní dôchodku, je šoková situácia. Okrem toho skoro ohluchla a veľmi sa jej zhoršil

aj zrak. Trvalo dlho, kým získala späť schopnosť sa pohybovať, pričom aj teraz môže vykonávať úkony
len okolo seba tak, že prevažnú časť dňa oddychuje, poväčšine len leží a pohybuje sa zhruba 3 hodiny
denne. Každý deň musí uvažovať o tom, čo za tie 3 hodiny urobí, lebo keď navarí, tak už nie je schopná
upratať alebo nakúpiť a pod.. Dodnes sa jej neustále krúti hlava, musí sa veľmi sústrediť, aby vedela ísť
rovno. V takejto situácii v roku 2009 bola odkázaná na pomoc dcéry, preto keď jej povedala, že má ísť s

ňou, niečo treba podpísať, išla bez rozmýšľania a podpísala to, čo pred ňu položili. Dcéra zneužila teda
jej chorobu a jej situáciu. V tom čase vôbec nevedela čo podpisuje, o obsahu ňou podpísaných papierov
sa dozvedela až v roku 2011, kedy sa jej ozval brat, že čo chce dcéra, za aký spoluvlastnícky podiel sa
chce dať vyplatiť. Vtedy zistila, že podpísala jednu zmluvu, v ktorej za 1,- Eur predala svoj byt dcére a aj
jednu darovaciu zmluvu, ktorou darovala dcére svoje dedičstvo po rodičoch. Odporkyňa, teda jej dcéra,

na základe ňou napadnutej kúpnej zmluvy mala dostať jej byt, sa od nej odsťahovala, nemá nikoho okolo
seba a v prípade potreby jej vypomáhajú susedia. Je toho názoru, že súd nepreskúmal všetky okolnosti
prípadu, čo sa týka jej celkovej situácie a do odôvodnenia rozsudku sa dostali len tie fakty, to čo povedala
odporkyňa. Ani znalec dostatočne neskúmal jej situáciu, keď vyhlásil, že netrpela žiadnou duševnouporuchou, ktorá by ju robila neschopnou na právne úkony. V situácii, do ktorej sa dostala následkom
mozgovej príhody, kedy musela sa vyrovnať s tým, že už nikdy nebude úplne sebestačná a ani mozog jej
neslúži tak, ako predtým, by prichádzal do úvahy minimálne adaptačný syndróm. Toto znalcom skúmané

vôbec nebolo. Na dokreslenie celej situácie uviedla, že dcéra sa vydala, keď mala 22 rokov, kúpila jej
byt, ktorý aj zariadila z vlastných peňazí, aby mali kde bývať. Byt však predala a peniaze rozflákala. S
manželom sa rozviedla, nemala kam ísť, tak sa nasťahovala k nej do jej bytu. V tom čase nemala ani
prácu, tak ju prakticky aj vyživovala, aby mala kde bývať, mala strechu nad hlavou, mala čo jesť. Jej
pobyt u nej bol dôvodom aj toho, že sa s ňou pohádal syn, ktorý nesúhlasil s tým, že dcére kúpila byt, táto

ho však predala a ako matka jej umožnila bývať u nej. Odporkyňa sa potom zoznámila so svojim ďalším
partnerom s ktorým sa odsťahovala do podnájmu, v tom istom obytnom dome, v ktorom býva ona. V
tom čase predala aj jej auto, o čom sa dozvedela až potom, keď ju kupujúci požiadal, aby podpísala
prepis auta, ktoré už vyplatil. Keďže si nechcela urobiť hanbu, tak súhlasila. V roku 2002 alebo 2003 sa
odporkyňa opäť k nej nasťahovala do bytu, lebo ani ona, ani jej partner nepracovali a nemali z čoho platiť
nájom. Celé svoje chovanie odporkyňa voči nej zavŕšila tým, že po jej dvoch hospitalizáciách sa z bytu

odsťahovala a odvtedy sa o ňu nezaujíma. Vôbec sa na ňu nemôže spoliehať, pretože už od nej vylákala
všetko, čo mohla. Dodnes nechápe prečo jej dali podpísať dve zmluvy, jednu darovaciu a jednu kúpnu.
Praktickyvšetkosadostalonaodporkyňubezplatne,lebokúpnacena1,-Eurzabytjesmiešna.Vdanom
prípade v skutočnosti išlo o darovanie. Zmluvy dala dcéra pripraviť bez toho, aby o tom vedela. Súd
mal predvolať aj právnika, ktorý predmetné zmluvy spisoval. Navrhuje preto, aby odvolací súd opätovne

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa vzhľadom na výhrady, ktoré v odvolaní uvádza.

Odporkyňa odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne. Poukázala na to, že navrhovateľka v konaní žiada o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré uzavrela s ňou dňa 18.12.2009. Návrh

odôvodnila tým, že sporná zmluva bola uzavretá a podpísaná v zlom zdravotnom stave, mala poruchy
vedomia, nebola spôsobilá na takýto právny úkon. Vzhľadom na tieto dôvody súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru psychiatria, ktorý posúdil, že navrhovateľka v čase podpísania a
uzavretia sporných zmlúv mohla chápať obsah a zmysel svojho konania a z hľadiska psychiatrického
bola teda schopná predmetný právny úkon vykonať. Návrh navrhovateľky súd posúdil ako bezdôvodný,

lebo znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka v čase uzavretia sporných právnych
úkonov bola na takýto úkon spôsobilá. V odvolaní, ktoré podáva navrhovateľka proti rozsudku opätovne
argumentuje svojim zdravotným stavom, ktorý jej mal znemožniť pochopiť zmysle spornej zmluvy.
Napadnutý rozsudok považuje za správny, lebo návrh nie je dôvodný, naopak zmietnutie je vecne
správne. Svoje stanovisko prezentovala už vo svojom písomnom vyjadrení poukazujúc na nedostatok

naliehavého záujmu na určení neplatnosti spornej zmluvy s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p.
Navrhovateľka sa v tomto konaní nesporne domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, podľa ktorej
predala byt jej a súčasne si zabezpečila vecným bremenom právo doživotného užívania bytu. Len
vyslovením neplatnosti tejto spornej zmluvy by sa neodstránila právna neistota navrhovateľky, jej právne
postavenie by zostalo nemenné. Sama navrhovateľka v návrhu uviedla, že táto určovacia žaloba má len

preventívny charakter. V danom konkrétnom prípade nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu a
niejedanýaninaliehavýprávnyzáujemnavrhovateľkynapožadovanomurčeníneplatnostinapadnutých
zmlúv. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania a to za právne zastúpenie za jeden úkon právnej pomoci za spísanie vyjadrenia
vo výške 72,92 Eur (64,53 Eur + 8,39 Eur režijný paušál).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie navrhovateľky
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné,
v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako aj v časti o náhrade
trov konania účastníkov potvrdiť ako vecne správny, v časti rozhodnutia o trovách štátu je potrebné

tento zrušiť.

Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený
skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatnenéhonávrhu o neplatnosť kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena vzhľadom na argumentáciu
navrhovateľky a výsledky vykonaného dokazovania odvolací súd zdieľa právny záver súdu vo veci,
keď z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k navrhovateľkou tvrdenému záveru, že v čase

uzavretia sporných zmlúv nebola zdravotne spôsobilá na tieto úkony.

Oboznámiac sa s výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil v zmysle
§ 132 O.s.p. odvolací súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že v danom prípade bolo
dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Základnou normou

upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa
ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie
stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na

základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako

má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia
dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, §
134, § 135).

Odvolací súd na doplnenie správnosti rozhodnutia o zamietnutí predmetného návrhu, ktorý návrh je

určovacím návrhom a týka sa (ne)platnosti napadnutých zmlúv dopĺňa:

V zmysle § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka sa všemožne domáha navrátenia svojho vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú na základe napadnutej kúpnej zmluvy aktuálne vo vlastníctve odporkyne,
ktorájejejdcérou.Navrhovateľkavsúdenomprípadesledovala vráteniestavuvlastníctvanehnuteľností
do predchádzajúceho stavu, teda obnovenie vlastníckych vzťahov pred účinnosťou aj kúpnej zmluvy,
ktorú obe zmluvu považovala za neplatnú. Posúdenie neplatnosti zmlúv však má povahu otázku

predbežnej vo vzťahu k existencii vlastníckeho práva a preto nie je daný naliehavý právny záujem na
určení tejto predbežnej otázky ak sa možno domáhať priamo určenia existencie práva alebo právneho
vzťahu, ako tomu je v danom prípade.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je

existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane navrhovateľa. Naliehavosť
právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, tzn. žalovaným je popieraná existencia práva
žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi je sporný (existencia aktuálneho
stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, teda
stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom, je

daná potreba odstránenia tejto neistoty. Ustálená judikatúra súdov vychádza zo záverov, podľa ktorých
naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo právo alebo právny vzťah
ohrozený,poprípadetam,kdebysabeztohtourčeniapostaveniežalobcu staloneistým.Akpožadované
určenie stav ohrozenia práva neodstránia, alebo nezjednajú efektívne istotu v dotknutom právnom
vzťahu, nie je podmienka naliehavého právneho záujmu splnená a súd bez toho, aby sa zaoberal vecou

samou, žalobu o určenie zamietne.

Judikatúra tiež zastáva názor, podľa ktorého ak má právna otázka (tu platnosť právneho úkonu), o ktorej
má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnejotázke k existencii práva alebo právneho vzťahu (v danom prípade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti),
nie je daný naliehavý právny záujem na určenie tejto predbežnej otázky (neplatnosti právneho úkonu),
ak je možné priamo žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho

vzťahu.
Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, lebo rozsudok vyhovujúci
žalobe môže byť podkladom pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Súdna
prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k
nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť

zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu. Tento právny záver zaujal NS SR napr. v rozhodnutí sp.
zn. 1Cdo/56/2003, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
spornej nehnuteľnosti žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

Z uvedeného je zrejmé, že v zmysle konštantnej súdnej judikatúry, ak určovacia žaloba vytvára pevný
základ pre právny vzťah účastníkov a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie (je určovacia žaloba

prípustná i keď je možná žaloba na plnenie). Určovacia žaloba nemôže byť spravidla opodstatnená tam,
kde by neslúžila potrebám praktického života a viedla by k zbytočnému rozmnoženiu súdnych sporov.

Podľa názoru odvolacieho súdu tieto podmienky v danom prípade nie sú splnené. Odvolací súd
preto uzavrel, že v danom prípade nie je daný ani naliehavý právny záujem žalobcu na určení

neplatnostikúpnejzmluvy,aninaurčenízmluvyozriadenívecnéhobremena uzavretejmedziúčastníkmi
konania dňa 18.12.2009. Je zrejmé, že navrhovateľka sa chce domôcť svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré na základe napadnutej zmluvy získala odporkyňa, ktoré vlastne predstavujú
navrhovateľkou užívaný byt a podiely na spoločných častiach a pozemku, na ktorom stojí obytný dom.
V prípade, že by sa v konaní domáhala svojho vlastníctva k nehnuteľnosti zvoleným spôsobom, v

takom konaní by súd riešil otázky platnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena ako
otázku predbežnú (prejudiciálnu). Neobstojí totiž jednoduchý názor navrhovateľky, že v prípade určenia
neplatnosti zmluvy, v katastri nehnuteľnosti, by sa obnovil predchádzajúci stav a ona by opäť bola
zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane
závislého rozhodnutia o trovách konania účastníkov , ktorý výrok nebol odvolaním výslovne napadnutý,
ako vecne správny s použitím ust. § 219 ods. l a 2 O.s.p., potvrdil.

Rozhodnutie v časti, ktorou súd zrejme mienil rozhodnúť o náhrade trov štátu, hoci to ani z výroku ani

z odôvodnenia rozhodnutia jasne nevyplýva, bolo nutné túto časť výroku práve pre jeho nedôvodnosť
podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., zrušiť.

V zmysle § 141 ods. 2 O.s.p. trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky
ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej

materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie, platí štát.

V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V zmysle § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Zo zásady, že počas konania si každý účastník platí všetky svoje trovy konania, pripúšťa zákon výnimku.
Táspočívavtom,ževtaxatívnestanovenýchprípadochplatínamiestoúčastníkovkonaniatrovykonania

štát.Štát,ktorývpriebehukonaniaplatilnejakétrovy,mápotomnazákladecit.ust.§148ods.1vetaprvá
O.s.p. právo na ich náhradu voči účastníkovi. Rozhodujúci je výsledok konania, preto na náhradu trov
konania štátu môže byť zásadne zaviazaný iba neúspešný účastník. Povinnosti nahradiť trovy konania
štátu je zbavený iba ten účastník, u ktorého sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, v
takomto prípade je účastník povinný nahradiť trovy konania štátu úmerne znížené o rozsah oslobodenia,

ktoré mu patrí.

Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že súd vyhovel žiadosti navrhovateľky a uznesením č.k.
9C/56/2013-180 zo dňa 20.10.2015 je priznal oslobodenie od súdneho poplatku v plnom rozsahu,vzhľadom na splnenie zákonných podmienok k takémuto rozhodnutiu podľa § 138 O.s.p. Hoci išlo o
podstatné kritérium pri rozhodovaní o náhrade trov štátu, súd prvého stupňa naň neprihliadol a o trovách
štátu rozhodol povrchne, nesprávne a nedôvodne. Navrhovateľka, keďže je plne oslobodená od platenia

súdnych poplatkov nie je povinná platiť náhradu trov štátu. Z uvedených dôvodov, keďže súd rozhodol
bez návrhu a nie vo veci samej, tento výrok odvolací súd podľa už vyššie uvedeného § 221 ods. 1 písm.
i) zrušil bez potreby vrátenia veci na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

I v odvolacom konaní vo veci samej bola fakticky plne úspešná odporkyňa, v dôsledku čoho jej v

zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Súd preto uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
k rukám jej právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. Náhrada trov tohto konania predstavuje
odmenu za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004
Z.z., t.j. 64,53 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, t.j. 72,92 Eur.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.