Uznesenie Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Pu/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316209510
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2316209510.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia v ústave zdravotníckej starostlivosti
pacientky: R. X., nar. X.X.XXXX, bytom J. B. P. XX, toho času B. U. L. U. I. R., H..U.., R., V. XXX/
XX, v konaní zastúpeného opatrovníkom: R. X., nar. XX.X.XXXX, bytom J. B. P. XX, za účasti ústavu
zdravotnej starostlivosti: Nemocnica s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta, a.s., Galanta, Hodská
373/38, o vyslovení prípustnosti prevzatia pacientky v ústave zdravotníckej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

K prevzatiu pacientky v ústave zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta začal uznesením č. k. 17Pu/2/2016-4 zo dňa 26.5.2016 konať vo veci vyslovenia
prípustnosti prevzatia pacientky, ktorá je konkretizovaná v záhlaví tohto uznesenia, na psychiatrickom
oddelení NsP Sv. Lukáša, a to na základe oznámenia povereného primára psychiatrického oddelenia
NsP Sv. Lukáša, doručeného tunajšiemu súdu dňa 25.5.2016 o 14:31 hod. o tom, že na ich oddelení

bola dňa 10.5.2016 o 12:49 hod. prijatá uvedená pacientka, ktorá aj podpísala informovaný súhlas s
liečbou. Pacientka sa dňa 25.5.2016 o 14:00 hod. rozhodla ukončiť hospitalizáciu.

Dňa 26.5.2016 súd vypočul v zmysle ustanovenia § 191b ods. 3 O.s.p. ošetrujúceho lekára i pacienta,
a to na psychiatrickom oddelení NsP Sv. Lukáša v Galante. Ich výpovede sú zaprotokolované v
zápisniciach, ktoré sú súčasťou tohto spisu.

Z výpovede ošetrujúceho lekára T.. R. B. súd zistil, že pacientka bola prijatá dňa 10.5.2016, pričom
bezprostredne pred prijatím bola na pozorovaní na centrálnom príjme, kde hovorila o bludoch. Pacientka
sa roky lieči na schizoafektívnu poruchu a je farmakorezistentná. Dňa 5.5.2016 bola prepustená z
psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, Podľa udania matky pacientky, tá už po dvoch dňoch po
prepustení im utiekla z domu do Bratislavy a podala na rodičov aj trestné oznámenie z dôvodu, že ju chcú

zabiť. Ošetrujúci lekár uviedol, že v priebehu celej hospitalizácie pacientka tvrdí, že rodičia ju chcú zabiť,
pričom sa vyjadrila, že na psychiatrickom oddelení sa cíti v bezpečí aj počas návštevy matky, nakoľko je
tam pod dohľadom a matka jej nemôže ublížiť. Priebeh ochorenia je podľa udania ošetrujúceho lekára
chronifikovaný.Vprípadejejprepusteniazoddeleniahrozíopätovnýútekzdomova,pričomniejemožné
vylúčiť, že na základe uvedeného bludu v rámci domnelej sebaobrany zaútočí na ľudí, predovšetkým
na svojich rodičov. Podľa ošetrujúceho lekára, prognóza ochorenia pacientky je nepriaznivá, preto budú

doporučovaťrodičompodanienávrhunasúdnapozbaveniespôsobilostipacientkynaprávneúkonyajej
umiestnenie v domove sociálnych služieb, pretože bludná reakcia je vždy viazaná na domáce prostredie,
pričom pacientka nie je schopná samostatnej existencie. Podľa názoru ošetrujúceho lekára, podstatné
zlepšenie stavu pacientky vzhľadom na uvedenú farmakorezistenciu, je málo pravdepodobné.

Súd dňa 26.5.2016 vypočul aj pacientku, a to ohľadom okolností jej prijatia na psychiatrickom oddelení,

ohľadom dôvodu jej hospitalizácie, ako aj ohľadom toho, či si je pacientka vedomá toho, že by trpela
nejakou psychickou poruchou/ chorobou, ktorá by si vyžadovala jeho hospitalizáciu. Pacientka prejavilaochotu vypovedať, pri výpovedi bola pokojná, trošku malátna, ale komunikatívna, na otázky súdu
odpovedala zrozumiteľne a relatívne obšírne. Na začiatku výsluchu pacientka správne uviedla svoje
meno i dátum narodenia. K okolnostiam prijatia na psychiatrii pacientka uviedla, že približne pred dvoma

týždňami sa dostavila na pohotovosť v Šali a následne ju rodičia priviezli na centrálny príjem do Galanty,
avšak nemala žiadne zdravotné ťažkosti, ale išlo len o rodinné problémy, keďže sa jej rodičia už dlhšiu
dobu vyhrážajú zabitím. Hovoria jej, aby odišla z domu, inak jej ublížia, pričom nemajú nato žiadny
dôvod. Ona má svoju rodinu rada, ale už by sa k nim nechcela vrátiť. Chcela by sa osamostatniť, nájsť
si podnájom a prácu. Na otázku, z akého dôvodu je hospitalizovaná a či svoju hospitalizáciu považuje

za dôvodnú, pacientka uviedla, že hospitalizovaná bola už z uvedených problémov v rodine. Svoje
umiestnenie na psychiatrii nepovažovala za dôvodné a mala za to, že jej lieky neprispievajú, lebo sa
cíti slabá, pričom lekári jej opätovne zvýšili dávku liekov, avšak ona si už tieto lieky odmietla dať. Na
otázku, či si je vedomá toho, že by trpela nejakou psychickou chorobou alebo poruchou, ktorá by si
vyžadovala hospitalizáciu, pacientka uviedla, že nie je si istá, či skutočne trpí psychickou chorobou.
Lekári jej tvrdia, že trpí schizoafektívnou poruchou a lieči sa približne od svojich osemnástich resp.

devätnástich rokov. Mala za to, že ona by vedela žiť bez liekov, ktoré by postupne vynechala, avšak
ambulantne by sa aj v prípade jej prepustenia z psychiatrického oddelenia naďalej liečila, ak by to bolo
potrebné. So svojou hospitalizáciu nesúhlasila, pričom uviedla, že jej zdravotný stav je dobrý. Na záver
pacientka uviedla, že chce byť prepustená, lebo sa necíti dobre na oddelení, nudí sa, nechutí jej strava
a celkovo jej nevyhovuje to prostredie.

Podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 6 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., osobná sloboda sa zaručuje. Nikoho nemožno
stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno
pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch
možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto

opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.

Podľaustanovenia§191aods.1O.s.p.,ústavvykonávajúcizdravotníckustarostlivosť(ďalejlen„ústav“),
v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do
24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho

písomného súhlasu (ďalej len „chorý“).

Podľa ustanovenia § 191b ods. 1 až 4 O.s.p., o každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie
podľa § 191a , začne
súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie

a držanie nariadil súd v inom konaní. Ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu
súd pre toto konanie opatrovníka. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (§ 191a
ods. 1 a 2 ) došlo zo
zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné
nariaďovať. Do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a, súd uznesením rozhodne, či

k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (§ 191a ods. 1 ).

Podľa ustanovenia § 191c ods. 1 O.s.p., uznesenie podľa § 191b ods. 4 sa doručí umiestnenému, ibaže podľa

vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia, ďalej jeho
zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému a ústavu sa uznesenie doručí do 24 hodín od
rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a
. Ak sa rozhodnutie
umiestnenému nedoručuje, musí byť v ustanovenej lehote doručené jeho zástupcovi (opatrovníkovi).

Podľa ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak
ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba

alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak ide o ústavnústarostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je
povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa
zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej

starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú
nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

Osobná sloboda patrí k základným ľudským právam, ktoré sú garantované nielen Ústavou SR, ale aj
Listinouzákladnýchprávaslobôd.Vzmyslecitovanéhočlánku17ods.6ÚstavySRprípady,kedymožno

osobu prevziať do zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované
iba zákonom a zároveň z uvedeného článku vyplýva, že takéto opatrenie sa musí súdu oznámiť do 24
hodín s tým, že súd následne o prípustnosti takéhoto držania rozhodne v lehote piatich dní.

Dôvody v zmysle citovaného článku 17 ods. 6 Ústavy SR, ale i ustanovenia § 191a ods. 1 O.s.p., pre
ktoré môže byť (fyzická) osoba umiestnená bez svojho súhlasu v ústave, vykonávajúcom zdravotnú

starostlivosť, sú uvedené v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z ustanovenia § 6
ods. 9 písm. d) tohto zákona pritom vyplýva, že informovaný súhlas sa v prípade ústavnej starostlivosti
nevyžaduje, ak ide o (fyzickú) osobu, ktorá v dôsledku svojej duševnej choroby alebo s príznakmi
duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu

tejto osoby.

Súd preto skúmal, či v danom prípade boli splnené zákonné dôvody na to, aby bola pacientka
umiestnená v ústave zdravotníckej starostlivosti bez svojho súhlasu, pričom dospel k záveru, že tieto
dôvody splnené boli. Z výpovede ošetrujúceho lekára súd zistil, že sa pacientka lieči na schizoafektívnu

poruchu, pričom je presvedčená o to, že ju rodičia chcú zabiť, a preto pri prípadnom prepustení z
ústavu zdravotníckej starostlivosti, hrozí opätovný útek z domova, pričom nie je možné vylúčiť, že v
rámci domnelej sebaobrany zaútočí na ľudí, predovšetkým na svojich rodičov. Z uvedeného vyplýva,
že hospitalizácia pacientky, je dôvodná, nakoľko existuje reálna hrozba, že po prepustení z ústavu
zdravotníckej starostlivosti v dôsledku neliečenia by mohlo dôjsť nielen k vážnemu zhoršeniu jej

zdravotného stavu, ale aj k ohrozeniu seba či v krajnom prípade aj okolia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Súd zároveň poznamenáva, že pacientke sa písomnosti zo súdu doručovať nebudú, nakoľko by
vzhľadom na svoj zdravotný stav nebola schopná chápať ich obsah, čo súd zistil z výpovede
ošetrujúceho lekára.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.