Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Mihalíková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514201166
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2514201166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X,
P., o zaplatenie 244,44 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.02.2014, domáhal od odporkyne
zaplatenia sumy 244,44 eur s prísl., titulom nesplatného úveru, na základe zmluvy o splátkovom úvere

uzavretej medzi odporkyňou ako dlžníčkou a Slovenskou sporiteľňou a.s. (ďalej len SLSP, a.s.) ako
veriteľom dňa 06.10.2005, na základe ktorej veriteľ poskytol odporkyni úver vo výške 1 327,76 eur (40
000 Sk).

Odporkyňa sa k doručenému návrhu nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné

nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a hodnotu sporu, rozhodol súd vo veci bez nariadenia
ústneho pojednávania.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi atonajmäzmluvouosplátkovomúvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.10.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP, a.s., oznámením

o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo
dňa 13.12.2012, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový stav:Dňa 06.10.2005 uzavrela odporkyňa ako dlžníčka so SLSP, a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol odporkyni úver vo výške 1 327,76
eur (40 000 Sk), ktorý bol úročený pevnou úrokovou sadzbou 17,30 % ročne. Odporkyňa sa zaviazala

poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach po 34,92 eur (1 052 Sk) mesačne, vždy k 20. Dňu
v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.10.2005 a konečná splatnosť úveru bola
dojednaná na 20.09.2010. Zároveň bol dohodnutý poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur (50 Sk)
mesačne.

Pôvodný veriteľ (SLSP, a.s.) predmetnú pohľadávku voči odporkyni následne postúpil zmluvou o
postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 13.12.2012 na navrhovateľa. Uvedené postúpenie
oznámil pôvodný veriteľ odporkyni písomným podaním zo dňa 18.12.2012.

Z prílohy č. 1 k vyššie uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že predmetný úver bol splatný
dňa 20.09.2010 a ku dňu postúpenia pohľadávky (k 13.12.2012) predstavovalo omeškania odporkyne

1 178 dní t.j. viac ako tri roky.

Podľa § 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 30.06.2006, tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského

úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 30.06.2006,
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

zo dňa 05.04.1993 (ďalej len Smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V zmysle čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo
povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v
zmluváchpodliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebo
povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood01.05.2014,orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z posledne citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný z úradnej moci prihliadať

na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné
ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Uvedené
zákonné ustanovenie, ktoré v čase rozhodovania súdu už bolo platné a účinné, súdu teda prikazuje
zaoberať sa akýmikoľvek zákonnými prekážkami či dôvodmi, ktorých by sa inak mohol dovolávať ispotrebiteľ, ktoré by mohli spôsobiť oslabenie nároku navrhovateľa resp. nemožnosť uplatnenia jeho
nároku vrátane premlčania, ktoré nastalo i v prejednávanej veci.

Na základe uvedeného sa súd, z dôvodu hospodárnosti konania, prioritne zaoberal otázkou premlčania
uplatneného nároku. Premlčanie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť, hoci právo
existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so zánikom nároku).
Ďalšie konanie by bolo bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí), išlo by

len o akademické rozhodovanie, takže činnosť súdu by tým strácala akýkoľvek zmysel. Nemožnosť
priznania nároku je daná tým, že navrhovateľ mal počas plynutia premlčacej doby dostatok času, aby
sa staral o vykonanie svojho práva, a aby ho uplatnil.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že v
prípade predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.10.2005 uzavretej medzi

SLSP, a.s., a odporkyňou sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrela predmetná spoločnosť
(banka) v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa, v postavení spotrebiteľa, ktorá pri jej
uzatváraní nevystupovala v rámci svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. S poukazom na
uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna
úprava, ktorou je v danom prípade zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, má prednosť

pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súd pritom prihliadal aj na ustálenú judikatúru v súlade s eurokonformným
výkladomsmernice93--/13/EHSaverejno-právnycharakterochranyspotrebiteľa t.j. povinnosťštátnych
orgánov členského štátu Európskych spoločenstiev (pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj súd)

vykladať svoje právo v čo najvyššej možnej miere eurokonformne, čiže v súlade s právom Európskych
spoločenstiev, tak aby sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou normou.

Vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu vzťahu zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o
spotrebiteľských úveroch, súd pri posudzovaní premlčania aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka ako právneho predpisu upravujúceho vzťahy fyzických osôb - nepodnikateľov, konkrétne
§ 100 Občianskeho zákonníka a ustanovenie o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v § 101
Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že konečná splatnosť predmetného úveru, v zmysle zmluvy bola

20.09.2010. Už v čase postúpenia pohľadávky na navrhovateľa t.j. ku dňu 13.12.2012 predstavovalo
omeškanie odporkyne viac ako tri roky, ako to vyplýva aj z prílohy č. 1 k vyššie uvedenej zmluve o
postúpení pohľadávok. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 21.02.2014, t.j. po uplynutí
trojročnej premlčacej doby v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak by teda aj súd v konaní dospel k záveru, že navrhovateľ má pohľadávku voči odporkyni z titulu

nedoplatku na poskytnutom spotrebiteľskom úvere, nemohol by túto navrhovateľovi podľa § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka priznať, pretože právo sa uplatnilo v súdnom konaní po uplynutí premlčacej
doby, na ktorú skutočnosť súd v danom prípade prihliada z úradnej povinnosti. Súd sa preto touto
otázkou nezaoberal a nárok navrhovateľa ako premlčaný zamietol.

V konaní úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd ich náhradu ani nepriznal,
nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje iba na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.