Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/238/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510200985
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3510200985.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného : J. W., s.r.o., so sídlom v J., E. XXX/A, IČO: XX
XXX XXX, zastúpeného JUDr. E. T., PhD., advokátkou so sídlom v J., C. XX, korešpondenčná adresa
E. XXX/A, J. proti povinnej: C. C., bytom E., adresa zamestnávateľa, Q. D., a.s. K. Y. o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 300,66 eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 7Er/95/2010 - 19

zo dňa 21. marca 2016, v senáte jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ust. § 57 ods. 2, § 58 ods .1, § 243 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č.
244/2002 Z.z. rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poverením

tamojšieho súdu zo dňa 19.02.2010 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri O., sp. zn.:
C vydaného dňa 21.08.2009. Súčasne so žiadosťou o udelenie poverenia bola súdu doručená zmluva
o úvere zo dňa 02.10.2006 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou. Na
základe výzvy boli súdu dňa 19.02.2016 doručené obchodné podmienky pre úver právneho predchodcu
oprávneného a všeobecné obchodné podmienkami právneho predchodcu oprávneného. V predmetnej

exekučnej veci súd zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX
uzavretej dňa 02.10.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinnou ako
dlžníkom. Vyššie uvedená zmluva je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi
veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o.
i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom - povinnou ako fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku

štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd zistil, že v obchodných
podmienkach právneho predchodcu oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 9. Prechodné
a záverečné ustanovenia v bode 9.2 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v

zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej zmluvné strany sa dohodli, že všetky
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou. V
prípade nedosiahnutia dohody povinný prijíma návrh právneho predchodcu oprávneného na riešenie
vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvy o úvere alebo obchodných
podmienok, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere a obchodných podmienok, v
rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti O. S. A C., a.s.,

podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu podriadia s tým, že toto
rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá malazaložiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred

spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané
rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré

je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014, exekúciu ex
offo zastavil.

Protiuzneseniusúduprvéhostupňapodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Odvolanie
odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d),

f) a h) O.s.p.. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Pokiaľ ide o úverové zmluvy, preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v 45 ods. 1
písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými

mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku.
Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými
mravmi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3M Cdo/11/2010 zo dňa
26.09.2011. rovnakým spôsobom rozhodol aj Krajský súd v Prešove sp zn. 9CoE/27/2011 zo dňa
21.12.2011, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012, Krajský

súd v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/292/2012-59 a Krajský súdu v Bratislave, č.k. 18CoE/635/2011-36 zo
dňa 30.11.2012. Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah
preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona z ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku. Poukázal aj na Nálezy Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 192/06 z 03.11.2006, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007, sp.
zn. II. ÚS 244/09 z 29.09.2009 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 242/07 z
03.07.2008. Poukázal aj na skutočnosť, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v ustanovení § 93b ods. 1
zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté rozhodcovským súdom

zriadeným podľa zákona. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do Obchodných podmienok si G.
splnila svoju zákonnú povinnosť. Rozhodcovská doložka bola teda naformulovaná a dojednaná na
základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Podľa §243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch
mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote

nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský
rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných
predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu
v rozhodcovskom konaní. Umožňovalo mu to ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (v

znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku), v zmysle ktorého mohol súd exekučné
konanie zastaviť buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok
trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
Rovnako mohol exekučný súd postupovať, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrýmmravom(§45ods.1písm.c/,ods.2vzneníúčinnomvčasevydaniarozhodcovskéhorozsudku).
V tomto prípade ide protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu. Skutočnosť, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd už pri rozhodovaní o
žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, ďalej na námietky povinného proti exekúcii v zmysle § 50 Exekučného poriadku a tiež na
prípadný návrh povinného na odklad alebo zastavenie exekúcie v zmysle § 56 a § 58 Exekučného
poriadku. Exekučný súd je však tiež oprávnený ex offo skúmať exekučný titul počas celého exekučného
konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, je povinný exekúciu zastaviť.

Preto správne súd prvého stupňa skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný titul,
ktorýmjeRozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomvBratislave,sp.zn.M1308690
zo dňa 18.08.2009.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa
záväzné. Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej
smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva
nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi
môže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný

iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho
Súdny dvor konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto
povinnosti existujú len obmedzené výnimky, a to na základe určitých uznávaných procesných zásad
v rámci súdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Aj podľa platnej právnej úpravy

Slovenskej republiky nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami
pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské
rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach, sa preto považujú za protiprávne,
a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice
Rady 93/13/EHS, a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, sa okrem

toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).

Súd zdôrazňuje, že vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v EÚ od 01.05.2004, ako i na skutočnosť,
žecitovanásmernicaboladoSlovenskéhoprávnehoporiadkuimplementovanálenčiastočneapostupne

v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto
prípade priamy účinok a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a
právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 M. (C-244/98), Súdny dvor ES
konštatujepovinnosťnárodnéhosúdupriaplikáciiustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich, pokiaľ je to možné, vo svetle presného

znenia a účelu smernice.

Z obsahu exekučného spisu odvolací súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmluva,
uzavretá medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného dňa 02.10.2006 je štandardnouformulárovou, resp. typovou zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
účinného v čase jej uzavretia. Takúto povahu nepochybne majú aj Obchodné podmienky pre úver (verzia
2/2005), ktoré boli inkorporované do zmluvy. Taktiež nie sú pochybnosti o tom, že oprávnený, resp. jeho

právny predchodca poskytol v rámci svojej obchodnej činnosti povinnej peňažné prostriedky vo forme
úveruapovinnátútofinančnúslužbuprijalaakospotrebiteľ.Včaseuzavretiazmluvy(16.05.2006)právny
predpis definoval pojem typová zmluva (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), pričom
tento zákon, zhodne s § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
zakazoval dojednať zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, ktoré na jeho škodu zakladajú

nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Z uvedených dôvodov sa vo veci
použije špeciálna právna úprava obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako aj
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa potom opodstatnene poukázal na to, že Všeobecné obchodné
podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa.

Predmetná rozhodcovská doložka (v článku 9, ods. 9.2.) sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého
stupňa, javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v
porovnaní so situáciou, keby bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom
odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa
zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/

ES zo dňa 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie
spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom
rad zásad dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov,
pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. V súlade so všeobecnými
poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na

začatiekonaniaprotispotrebiteľovi,ktorýzískalúver.Veriteľmôženazákladepredmetnejrozhodcovskej
doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý
by bol inak príslušný. Súd prvého stupňa správne vzal zreteľ aj na ustanovenie § 106 OSP, ktoré pri
platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.

Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na
povahuspotrebiteľskéhovzťahu,atedadokoncaajvprípade,aknejdeospotrebiteľskýúver.Súdprvého
stupňa vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby

na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora.

Pokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách v príslušnom znení, boli banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd k tomu uvádza, že právny predchodca oprávneného
neuzatvoril s povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnej osobitný návrh na jej
uzatvorenieapríslušnépoučenie),alerozhodcovskádoložkabolazačlenenádoobchodnýchpodmienok
právneho predchodcu oprávneného. Povinná, ako spotrebiteľ, bola v postavení, že buď zmluvu aj
s príslušnými obchodnými podmienkami prijme ako celok a úver dostane, alebo zmluvu ako celok

odmietne a úver nedostane. Nebol tu vytvorený žiadny priestor pre povinnú ako spotrebiteľa na
vyjadrenie nesúhlasu s riešením prípadných sporov v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky
ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, neznamená, že veriteľ je oprávnený
včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (tak ako tomu bolo v predmetnom
prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné
normy chrániace spotrebiteľa.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .