Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/363/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715212063
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715212063.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa:
QuantumCredita.s.,IČO:47248980,sosídlomRužovádolina25,82109Bratislava,právnezastúpený:
PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745, so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, proti
odporcovi: J. Š., N.. XX.XX.XXXX, C. A. C. XXXX/X, XXX XX V. , v konaní o zaplatenie 481,23 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 149,29 eura s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 149,29 eura od 26.8.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Súd návrh navrhovateľa v časti istiny 331,94 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od
26.8.2013 do zaplatenia z a m i e t a.
III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.08.2015 domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz,vktorombyodporcoviuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu481,23eurspríslušenstvom
a nahradiť trovy konania.

V dôvodoch návrhu navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Slovak

Telecom, a.s., uzavrel s odporcom Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo
poskytovanie mobilných hlasových služieb a program PODLA SEBA 7 NAJ N, a Dodatok k zmluve o
pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a mobilný telefón SAMSUNG
I8160 GALAXY ACE 2 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Vzhľadom na to, že odporca si svoj zmluvný
záväzok nesplnil, t.j. neplatil za poskytnuté služby riadne a včas, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu
následne vyplynula povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Navrhovateľ si súčasne

uplatnil nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry a
náhradu trov konania.

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 04.05.2016. Súd pojednával v neprítomnosti
navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti odporcu. Žiaden z účastníkov svoju neúčasť
neospravedlnil.

Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Na nariadenom pojednávaní súd vykonal zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.7.2012,
uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a odporcom, zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 9.6.2014, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a navrhovateľom, faktúrou
č.XXXXXXXXXX, splatnou 25.8.2012 na sumu 149,29 eura, a faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou

25.8.2013 na sumu 331,94 eura, a zistil nasledovný skutkový stav:Odporca ako účastník dňa 24.07.2012 so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. uzavrel Zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytnutie programu služieb PODLA SEBA 7 NAJ Nk telefónnemu číslu
XXXX XXX XXX podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon o

elektronickýchkomunikáciách).ZároveňodporcauzavrelsospoločnosťouSlovakTelecom,a.s.Dodatok
k Zmluve zo dňa 24.07.2012. Predmetom Dodatku bolo poskytnutie programu služieb PODLA SEBA
7 NAJ N a mobilného telefónu SAMSUNG I8160 GALAXY ACE 2 za zníženú kúpnu cenu. Odporca
sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb Podniku podľa zvoleného
programu, a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru dňa 08.08.2012, splatnú dňa 25.08.2012 a
znejúcu na sumu vo výške 149,29 eur, a faktúru zo dňa 08.08.2013, splatnú dňa 25.08.2013 a znejúcu
na sumu vo výške 331,94 eur, ktorou si právny predchodca navrhovateľa u odporcu uplatnil nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle uzavretého dodatku k zmluve o pripojení.
Navrhovateľ ako postupník dňa 09.06.2014 uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763
469 ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky

právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi, vyplývajúcej z uzavretej zmluvy o pripojení.
Podľa bodu 1 písm. b) Dodatku predmetom dodatku je záväzok účastníka riadne a včas platiť
cenu za zriadenie a poskytovanie služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať
svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie
verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku, Cenníkom pre poskytovanie služieb Podniku.

Podľa bodu 2 Dodatku účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenej tabuľke číslo 1 tohto
DodatkunepožiadaovypojenieSIMkartyzprevádzkyažesanedopustítakéhokonaniaaani neumožní
také konanie na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej, alebo právo
vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka.

Podľa bodu 4 Dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b), alebo v
bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojenia SIM karty zo
strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke číslo 1.

Podľa § 44 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za

poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Súd teda mal za preukázané, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o

pripojení, z ktorej si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, v dôsledku čoho mu vznikol dlh vo výške
nezaplatených faktúr za poskytnuté služby elektronickej komunikácie spolu vo výške 149,29 eur.
Súd teda považoval návrh navrhovateľa na začatie konania v tejto časti za právne opodstatnený, a preto
mu vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 149,29 eur za nezaplatené faktúry.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania odporcu so zaplatením

žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd teda spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z
omeškania z nej, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník alebo

OZ), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a

význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvu, ktorú odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Zmluva o pripojení, resp. Dodatok k nej, je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou
napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny
predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet

podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s
dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné
podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal
byť prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ. Takáto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa, pretože dodávateľ nie je
nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností. Významné je pritom posúdenie

zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu a obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute.
Posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemalo byť ovplyvňované
ďalšími skutočnosťami, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov
zmluvy, a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní, by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie
toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Ak ide o

spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Právny predchodca navrhovateľa pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov

dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím
doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute
nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť
sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej
obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca navrhovateľa ako

dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, jej výška sa mení len v
závislosti od poskytnutého mobilného telefónu. Odporca mal možnosť dodatok k zmluve prijať len
ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnejpodmienke. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa
služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na
všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a

prihliadať aj na charakter, trvanie a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá
porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať
od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve za každé porušenie zmluvnej
povinnostizčohojezrejmé,žemôžežiadaťajniekoľkonásobokuvedenejzmluvnejpokuty.Súdmázato,
že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov

predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľné zmluvné podmienky sú uvedené príkladmo v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, kde pod písm. k/
je uvedené, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa č. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol
ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi

dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.
Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ

chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej
neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila
význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by
naviac nieslo riziko, že navrhovateľa by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly

by bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého
počtu spotrebiteľov. Potrebné je tiež poukázať na to, že osobitné normy § 52 a nasl. OZ, ktoré regulujú
spotrebiteľské vzťahy majú prednosť pred ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku.
Aj z toho dôvodu súd nepristúpil k aplikácii moderačného ustanovenia v § 545a OZ.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že navrhovateľom uplatnená zmluvná pokuta je vzhľadom

na obsah zmluvy, povahu zabezpečovanej pohľadávky a spôsob, akým bola dojednaná, neprimeraná,
a teda neplatná.

V súvislosti s uplatnením nároku navrhovateľa z titulu zmluvnej pokuty súd poukazuje na to, že
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 10C/162/2015 zo dňa 10.09.2015, Rozsudkom Okresného

súdu Bardejov, č. k. 4C/162/2011-28, zo dňa 06. 12. 2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15 .03. 2012 (ale aj viacerými rozsudkami iných súdov) bola
zmluvná podmienka v znení: v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v
bode 2 tohto Dodatku, alebo v Článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v Článku 5 bod 5.2.
písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojenia SIM karty zo

strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke číslo 1 tohto
Dodatku, vyhlásená za neprijateľnú.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základetakejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní iba predložil faktúru, ktorou bola vyúčtovaná
zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur. Žiadnym listinným dôkazom však nepreukázal, že odporca porušil
zmluvné podmienky, a teda že nedodržal povinnosť riadne a včas platiť za poskytnuté služby, ani nebolo
preukázané, že došlo k odpojeniu odporcu pre nesplnenie jeho povinností. Zároveň z Dodatku vyplýva,
že zmluvnú pokutu možno uložiť účastníkovi zmluvného vzťahu len pre porušenie zmluvných povinnosti

azanáslednéhovypojeniaSIMkartyzprevádzky(viď.bod 4Dodatku).Takétokonanienavrhovateľvšak
nepreukázal. Súd teda nemal za preukázané, že boli naplnené podmienky pre uloženie zmluvnej pokuty.

Návrh súd teda návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol okrem vyššie uvedených dôvodov aj
z dôvodu nepreukázania vzniku nároku na zmluvnú pokutu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Odporcovi by inak vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2
O.s.p., pretože vo veci mal úspech čiastočný. Nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si
žiadne neuplatnil, súd rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, dvojmo (§ 204 ods.1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
OSP).

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.