Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/522/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211634
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714211634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia,
a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária
GOLIÁŚOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, adresa pre doručovanie
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 47 234 679, proti odporkyni D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX V. XX, štátna občianka SR, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, 984 01
Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom,

advokátom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 2 213,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 12. 01. 2015, č. k. 6C/157/2014 - 76,
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 26.03.2015, č. k. 6C/157/2014
- 104, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania odporkyni vo výške 59,81 eur a vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporkyne Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO 42 176 778,
vo výške 59,81 eur, všetko na účet ich právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, vedený v Y. banka, a.s.,
číslo XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania vo výške
533,83 eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Y.
banka, a.s., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom doručeným súdu sa navrhovateľ domáhal voči
odporkyni zaplatenia sumy 2213,30 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného revolvingového úveru.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že niet pochýb o tom, že účastníci konania dňa
12.12.2006 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere na poskytnutie úveru vo výške 331,94 eur (10
000,- Sk), ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 36-tich mesačných splátkach po 14,90 eur (449,- Sk).
Zároveň v danej zmluve navrhovateľ vopred vnútil odporkyni ako spotrebiteľovi aj iný úkon než iba
ten, ktorý bol v danom okamihu v sfére jej záujmu. Z tlačiva zmluvy je zrejmé, že podpisom úverovej

zmluvy sa odporkyňa súčasne podpísala aj pod tú časť textu, ktorá sa týka iného právneho vzťahu,
ktorý má vzniknúť v budúcnosti. V závere zmluvy je malým písmom uvedené, že účastníci podpisom
úverovejzmluvysúčasneuzatvárajúzmluvuoposkytnutírevolvingovéhoúveru.Takýtospôsobuzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z.)aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa je neakceptovateľný, pretože
vzbudzuje pochybnosti o skutočnej (slobodnej a vážnej) vôli odporkyne vstúpiť uzavretím úverovej
zmluvy súčasne do ďalšieho záväzkového vzťahu. Ak navrhovateľ svoj písomný prísľub splnil tým, že

odporkyni požičal peniaze, ako to preukazuje splátkovým kalendárom a za zmluvu o revolvingovom
úvere považuje súhlas na úverovej zmluve bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový
vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z., súd považuje takto dojednaný revolvingový úver za neplatný v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. pre nedodržanie písomnej formy. Súd má zato,

že súhlas navrhovateľa s revolvingovým úverom ako jednostranný úkon nie je zmluvou, ako taký
neobsahuje dohodu strán o výške úroku z úveru, o výške úroku z omeškania, a poplatkoch. Potom
na základe takéhoto neplatného právneho úkonu sú účastníci povinní navzájom si vydať to, čo si
navzájom plnili a to z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, avšak
za predpokladu, že právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia nie je premlčané (§ 100 ods. 1 a §
107 Občianskeho zákonníka). Zo splátkového kalendára mal súd preukázané, že odporkyňa využívala

úverovú kartu a prostredníctvom výberu z bankomatu vyčerpala spolu sumu 3 339,27 eur (bez písomnej
zmluvy) a navrhovateľovi zaplatila 2 799,27 eur. Teda odporkyňa by mala navrhovateľovi vrátiť 540,00
eur. Posledné „poskytnutie“ finančných prostriedkov odporkyni - čerpanie formou výberu z bankomatu
S66AV412B Krupina, SVK sa uskutočnilo 07.09.2011 (30,00 eur). Prvý nasledujúci deň po tomto čerpaní
(08.09.2011) je dňom začatia plynutia 2-ročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ktorá márne uplynula dňa 08.09.2013. Navrhovateľ súdu návrh doručil dňa 11.08.2014. Z
uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. (zásady úspechu vo veci) v spojení s
ust. § 151 ods. 1 O. s. p. a odporkyni úspešnej v konaní priznal náhradu trov jej právneho zastúpenia

v konaní.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolanie doplnil podaním
doručeným súdu dňa 27.04.2015. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil. Navrhovateľ tvrdí, že odporkyňa uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere a súčasne
uzatvorila aj zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu zmluvy, a
jej účinnosť bola odložená od momentu prvého čerpania finančných prostriedkov z úverovej karty.

Všetky podmienky čerpania revolvingového úveru sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Uzatvorením revolvingovej zmluvy priamo práva a povinnosti
klientovi nevznikajú, vyžaduje sa ďalší úkon klienta - aktivovanie karty. Ak by o takejto zmluve odporkyňa
vôbec nevedela, nemala by čerpať finančné prostriedky na úverovej karte. Aktivácia karty a následné
čerpanie finančných prostriedkov sú dostatočne preukazujúcou skutočnosťou o tom, že s úverovou

zmluvou odporkyňa súhlasila. Navrhovateľ sa nestotožňuje ani s názorom súdu, že navrhovateľovi
vznikol nárok len z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý je už premlčaný v dvojročnej dobe.
V tomto prípade ide o trojročnú premlčaciu dobu v súlade s § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ zosplantil úver v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami Hlavy 7 ods. 3
písm. a) a rovnako sa opieral o zákonné ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ úver

zosplatnil dňa 27.02.2012, a od tohto okamihu začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie
navrhovateľovho nároku.

Navrhovateľ poukazuje aj na neúčelne vynaložené trovy za vedľajšie účastníctvo v konaní a dáva
do pozornosti súdu uznesenie NS SR z 20.06.2014, sp. zn. 6MCdo 5/2013. Taktiež pokiaľ si právny

zástupcaodporkyne vyúčtovalnáhraduzastratučasutátomunepatrí,pretoževdanomprípadeadvokát
udelil substitučnú plnú moc advokátskemu koncipientovi a tento sa zúčastnil pojednávania. Advokátsky
koncipient je zamestnancom advokáta, ktorý je vyslaný na služobnú cestu advokátom, ide o plnenie
pracovných povinností v rámci jeho pracovného času, za ktoré patrí koncipientovi mzda.

Odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne, obaja zastúpení tým istým advokátom, podali
prostredníctvom tohto advokáta k odvolaniu vyjadrenie a zhodne navrhli rozsudok okresného súdu
potvrdiť. Odporkyňa, aj vedľajší účastník na strane odporkyne uplatnili náhradu trov odvolacieho konaniaVo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že zastávajú rovnaký názor, aký vyslovil v rozhodnutí okresný súd, že
zmluva o poskytnutí revolvingového úveru predstavuje absolútne neplatný právny úkon, k uzatvoreniu
takejto zmluvy medzi účastníkmi nedošlo. V dôsledku toho navrhovateľ ani nemohol vyhlásiť predčasnú

splatnosť úveru, ktorý mal byť poskytnutý na základe neplatnej zmluvy. Súd správne posudzoval
nárok navrhovateľa ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a že tento nárok je premlčaný,
pretože dňa 07.09.2011 začala plynúť dvojročná premlčacia doba na jeho uplatnenie na súde.
Navrhovateľka aj vedľajší účastník na strane navrhovateľky poukazujú aj na formálnu nedostupnosť
úverovej zmluvy, spôsobenú drobným, len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s

množstvom neprehľadných povinností ukladaných úverovému dlžníkovi (odporkyni). Zmluva s takýmito
nedostatkami predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS a v zmysle
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a nemôže požívať právnu ochranu, ako zdôraznil v rozhodnutí
aj okresný súd. V ďalšom uvádzajú argumenty na obhájenie opodstatnenosti a dôvodnosti účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne - občianskeho združenia na ochranu práv spotrebiteľa v
konaní.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s.
p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Odvolacísúdpreskúmanímveci,oboznámenímsasobsahomspisu,sovšetkýmipodaniamidoručenými
účastníkmi konania do spisu aj v priebehu odvolacieho konania, dospel k záveru, že okresný súd
dostatočnezistilskutkovýstav,vecsprávneskutkovoajprávneposúdil,vovecisprávnerozhodol.Všetky
skutkové zistenia a závery o nich, ktoré z týchto zistení vyvodil, ako aj ich právne posúdenie, okresný
súd podrobne uviedol a vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa s nimi v celom

rozsahu stotožňuje a v tomto rozhodnutí na ne odkazuje, rozhodnutie považuje za správne a dostatočne
odôvodnené, v súlade s ust. § 157 O. s. p.. V zmysle ods. 2 ust. § 219 O. s. p. preto odvolací súd svoje
rozhodnutie bližšie neodôvodňoval.

Skutkové a právne závery prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení rozsudku týkajúce sa právnej

relevantnosti, spôsobu uzavretia a vzniku zmluvy o revolvingovom úvere v prejednávanom prípade sú
správne.

Správny je aj záver okresného súdu spočívajúci v tom, že pokiaľ za existujúcej situácie navrhovateľ
poskytol finančné plnenie odporkyni na kreditnú (úverovú) kartu a prostriedky, ktoré boli z jej strany

splatné a neboli zaplatené v prospech navrhovateľa, tak je možné uvažovať o nároku navrhovateľa iba
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa cit. ust.
okresný súd nárok aj posúdil.

Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú

premlčaciu dobu - subjektívnu (§ 107 ods. 1) a objektívnu (§ 107 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú,
plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia
doba je trojročná, alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je
vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa
skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá

premlčacia doba.

V posudzovanom prípade navrhovateľ v odvolaní napáda a nesúhlasí s riešením otázky a právnej
aplikácie subjektívnej premlčacej doby, keď okresný súd aplikoval na daný prípad dvojročnú premlčaciu
dobu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nie trojročnú objektívnu premlčaciu dobu podľa §

107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú mal podľa názoru navrhovateľa aplikovať.Zo spisu vyplýva, že už v priebehu prvostupňového konania, v písomnom podaní zo dňa 26.11.2014,
doručenom súdu odporkyňa aj vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania a trvali na tom, že v
prejednávanom prípade ide o bezdôvodné obohatenie navrhovateľa na úkor odporkyne.

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že súd založil svoje rozhodnutie na názore,
že v danom prípade nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ale išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré
sa premlčí za tri roky. Okresný súd správne ustálil, že premlčacia doba začala plynúť dňa 08.09.2011,
od okamihu, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo (objektívna premlčacia doba), teda bez

ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
vedel alebo nie (čo je rozhodné pre počítanie subjektívnej premlčacej doby). Potom ohľadom premlčacej
doby v danom prípade treba konštatovať, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť 08.09.2011 (táto
môže začať plynúť najskôr začiatkom objektívnej lehoty) a uplynula už 8.09.2013 (teda skôr než uplynula
objektívna trojročná lehota). Potom je nárok navrhovateľa, ktorý návrh na začatie konania súdu doručil
až dňa 11. 08. 2014, premlčaný (márne uplynula jedna z premlčacích dôb - v tomto prípade subjektívna

premlčacia doba).

Ani s ohľadom na námietky vznesené navrhovateľom v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému
záveru, než k akému dospel prvostupňový súd. V odvolacom konaní navrhovateľ neuviedol žiadne
také skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia

prvostupňového súdu, a odôvodňovali iné resp. také rozhodnutie, akého sa domáhal navrhovateľ.
Neuviedol žiadne iné, nové skutočnosti, než tie, ktoré boli známe súdu prvého stupňa v čase
jeho rozhodovania, a s ktorými sa prvostupňový súd v rozhodnutí náležite vysporiadal. So závermi
prvostupňového súdu sa odvolací súd stotožňuje a tak nebolo úlohou odvolacieho súdu v tomto
odvolacom konaní sa nimi opakovane zaoberať.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa voči výroku o trovách konania, že trovy vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne v danom konaní nemožno mať za účelne vynaložené, jeho námietka nie je
opodstatnená, pretože z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že prvostupňový súd priznal náhradu trov
prvostupňového konania iba účastníčke konania - odporkyni, resp. aj rozhodoval iba o trovách konania

odporkyne, ktorá je v konaní zastúpená advokátom JUDr. Andrejom Cifrom. Otázkou trov vedľajšieho
účastníka vystupujúceho na strane odporkyne - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal,
z odôvodnenia jeho rozhodnutia iné vyvodiť nemožno, a o trovách vedľajšieho účastníka nie je žiadna
zmienka ani vo výroku prvostupňového rozsudku.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že pokiaľ účastníka zastupoval na pojednávaní
advokátom splnomocnený advokátsky koncipient (nie účastníkom splnomocnený advokát osobne), že
advokátovi v takomto prípade nepatrí v rámci náhrady trov právneho zastúpenia náhrada za stratu
času z dôvodu, že advokátsky koncipient je zamestnancom advokáta a ide o plnenie jeho povinností v

rámci pracovného času, preto by mu mala prináležať iba náhrada cestovných výdavkov podľa zákona
o cestovných náhradách. Ide o nesprávny, zužujúci výklad ust. § 17 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z...
Takýmto, príliš formalistickým a zužujúcim výkladom ustanovení vyhlášky o odmeňovaní advokátov,
by v konečnom dôsledku mohla vzniknúť polemika aj o iných advokátom uplatňovaných náhradách v
prípade, keď úkony právnej služby nevykoná priamo advokát, ale ním poverený advokátsky koncipient.

Napr. podľa vyššie uvedeného názoru, by zrejme advokátovi nemala patriť odmena za taký úkon právnej
služby, ktorý reálne vykonal advokátsky koncipient, pretože (na to navrhovateľ poukazuje v odvolaní)
počas tohto času môže advokát vykonávať inú odbornú prácu.

A pokiaľ v tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje aj na hľadisko účelnosti uplatnených trov náhrady za

stratu času, tak trovy právneho zastúpenia ako také vo veci konajúci súd posudzuje vždy osobitne v
každom konkrétnom prípade a prípadnú neúčelnosť trov, teda aj neúčelnosť náhrady za stratu času,
ako aj iných náhrad, nemožno obhajovať s poukazom na to, že ich vykonal advokátsky koncipient (v
postavení zamestnanca vo vzťahu k advokátovi) a nie advokát osobne. Napr. súd z hľadiska účelnosti
v súvislosti s ním priznaným nárokom odmeny advokáta za účasť na pojednávaní, s ktorým spravidla

súvisia aj náhrady bezprostredne súvisiace výlučne s týmto úkonom právnej služby v nevyhnutnej výške,
t.j. cestovné z miesta sídla advokáta do miesta vykonania úkonu, má skúmať predovšetkým z hľadiska
možnosti najhospodárnejšieho a účelne odôvodneného zvoleného spôsobu dopravy na pojednávanie,
ktorá bola nevyhnutná.Klient (účastník konania) uzatvára zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s advokátom a advokátovi udelí
plnú moc na zastupovanie pred súdom (nie s advokátskym koncipientom).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p a § 142 ods. 1 O. s. p. (zásady
úspechu vo veci) v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. (ide o návrhové konanie).

V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa a zároveň aj vedľajší účastník vystupujúci na jej strane.

Odporkyňaavedľajšíúčastník,obajazastúpenítýmistýmadvokátom, uplatnilináhradutrovodvolacieho
konania - trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách
advokátov: odmenu za 1 úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyjadrenie k odvolaniu vo veci
samej zo dňa 02.04.2015, vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10, t.j. 91,29 eur + 1 x
režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vo výške 8,39 eur, spolu 99,68 eur čo je daňový základ pre výpočet dane
z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % t.j. 19,94 eur. Spolu uplatnili trovy vo výške 119,62 eur, pričom odporca

a vedľajší účastník si z tejto sumy nárokujú po 50 %, t.j. po 59,81 eur. Odvolací priznal náhradu trov
odvolacieho konania odporkyni vo výške 59,81 eur a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vo
výške 59,81 eur. Navrhovateľ je trovy priznané odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi povinný zaplatiť na
účet ich právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru (§ 149 ods. 1 O. s. p. ) v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O. s. p. ).

Vedľajší účastník na strane odporcu využil svoje zákonné právo a v konaní je zastúpený advokátom
(§ 18, § 24, § 25 ods. 1 O. s. p. aj čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Toto právo mu nemožno upierať, ako aj
poukazovať na to, že takéto trovy nie sú účelné.

Vedľajšiemu účastníkovi vzniká právo na náhradu trov v závislosti od výsledku konania. Ak právo
na náhradu trov konania vznikne účastníkovi (hlavnému) konania, ktorého vedľajší účastník v konaní
podporuje, má právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu (teda rozsahu úspechu) aj vedľajší
účastník. Úspešný vedľajší účastník sa nepodieľa na trovách úspešného účastníka (na trovách, ktoré
vznikli v konaní priamo účastníkovi, tieto trovy nemožno priznať vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu

na jeho strane) a ani úspešný účastník sa nepodieľa na trovách úspešného vedľajšieho účastníka
vystupujúceho na jeho strane (na trovách, ktoré vznikli v konaní priamo vedľajšiemu účastníkovi, tieto
trovy nemožno priznať účastníkovi). Uvedené platí aj opakom, v prípade, ak účastník nemal v konaní
úspech,kedypotomnemalúspechvkonaníanivedľajšíúčastníkzúčastňujúcisakonanianajehostrane.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.