Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10Er/207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212202905
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anikó Kissová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2212202905.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Nové Zámky, IČO: 30 807 484, so sídlom nám. Gy. Szechényiho 10, 940 01 Nové Zámky,
proti povinnému: INTER-STAV-MARKET ŠTÚROVO s.r.o., IČO: 35 949 562, deň výmazu 15.07.2014,
so sídlom Hlavná 37/19, 929 01 Dunajská Streda, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Peter Gabriž,
Exekútorský úrad so sídlom 935 33 Nový Tekov č. 71, pod spis. značkou EX 179/2012, o vymoženie

10.407,53 EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora: Mgr. Peter Gabriž pod sp. zn. EX 179/2012 vyhlasuje za
neprípustnú.

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora: Mgr. Peter Gabriž pod sp. zn. EX 179/2012 zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 13.02.2012 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 800-1490045009-GC04/09, zo dňa 03.03.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.04.2009, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky

č. 800-1490045109-GC04/09, zo dňa 03.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
29.04.2009, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 700-1410152809-GC04/09, zo
dňa 30.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.05.2009, rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 700-1410510109-GC04/09, zo dňa 26.06.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosťavykonateľnosťdňa14.09.2009arozhodnutieSociálnejpoisťovne,pobočkaNovéZámky
č. 700-1410518508-GC04/08, zo dňa 04.09.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 13.10.2008. Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa
20.02.2012 požiadal tunajší súd o vydanie poverenia na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávneného.

Okresný súd Dunajská Streda dňa 24.02.2012 vydal súdnemu exekútorovi pod č. k. 10Er/207/2012-17
poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

Súdny exekútor dňa 20.01.2014 vrátil tunajšiemu súdu poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu,
že exekučné konanie bolo zastavené „ex lege“ - vyhlásením konkurzu na majetok povinného uznesením
Okresného súdu Trnava zo dňa 06.08.2013, sp. zn. 25K/31/2013.

Tunajší súd dňa 11.02.2014 oznámil súdnemu exekútorovi, že exekučné konanie vedené pod č. EX

179/2012 nebolo zastavené zo zákona, nakoľko uznesením Okresného súdu Trnava 25K/31/2013 zo
dňa 06.08.2013 bolo konkurzné konanie voči povinnému začaté a ďalším uznesením 25K/31/2013zo dňa 17.12.2013 bolo konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastavené. Uznesenie o
zastavení konkurzného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2014. Konkurz na majetok dlžníka
- povinného vyhlásený nebol, nakoľko v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a

reštrukturalizácii súd po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu zistil, že majetok dlžníka
nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, preto konkurzné konanie pre nedostatok majetku
zastavil.

Tunajší súd dňa 11.02.2014 tiež oznámil oprávnenému, že uznesením Okresného súdu Trnava

25K/31/2013 zo dňa 06.08.2013 bolo voči povinnému začaté konkurzné konanie a ďalším uznesením
Okresného súdu Trnava 25K/31/2013 zo dňa 17.12.2013 bolo konkurzné konanie pre nedostatok
majetku zastavené. Uznesenie o zastavení konkurzného konania nadobudlo právoplatnosť dňa
14.01.2014. Konkurz na majetok dlžníka - povinného vyhlásený nebol, nakoľko v zmysle § 20 ods. 1
zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii súd po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu
zistil, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, preto konkurzné konanie

pre nedostatok majetku zastavil. S poukazom na uvedené ho aj vyzval, aby v lehote 15 dní oznámil
súdu, či naďalej trvá na vykonaní exekúcie proti povinnému.

Oprávnený na výzvu súdu dňa 13.10.2014 oznámil, že nakoľko povinný bol dňa 15.07.2014 vymazaný
ex offo z Obchodného registra Slovenskej republiky, netrvá na vykonaní exekúcie proti povinnému.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a

povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,

ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Podľa ustanovenia § 18 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú právnické
osoby.

Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do
obchodného alebo iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa
účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľaustanovenia§20aods.2Občianskehozákonníkaprávnickáosobazapísanávobchodnomregistri
alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony

neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v
konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

S poukazom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť
povinného byť účastníkom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 10Er/207/2012 zanikla

dňom výmazu povinného z obchodného registra a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na
nového účastníka konania na strane povinného, súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Perta
Gabriža pod č. EX 179/2012 vyhlásil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadkuza neprípustnú a exekúciu zastavil. Zánik povinnej osoby je neodstrániteľnou prekážkou exekučného
konania, ktorá má za následok neprípustnosť exekúcie.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ustanovenia 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že nárok na náhradu trov exekúcie majú
oprávnený, súdny exekútor a v prípade splnenia hypotézy uvedenej v ustanovení § 203 Exekučného
poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku,

pričom tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1).
Oprávnený znáša trovy exekúcie, ktoré zavinil alebo trovy exekúcie na nemajetného povinného. Trovy
exekúcie, ktoré má súd uhradiť súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd,

ktorý zaviaže oprávneného k ich úhrade, ak pri zastavení exekúcie sú pre takéto rozhodnutie splnené
podmienky.

Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a voľnej úvahy súdu.
Výnimkou je len zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), teda v prípade, keď

súd zastaví exekúciu preto, lebo majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto
prípade oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať.
Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu
trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Takýmto
zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým

je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej
právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také
konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie.
Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v
citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej

exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku povinného -
právnickej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť.

Pri rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania súd nemohol postupovať ani v zmysle ustanovenia
§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať tak povinného k náhrade trov exekučného konania,

nakoľko výmazom povinného z Obchodného registra došlo v zmysle ustanovenia § 20a Občianskeho
zákonníka k jeho zániku a súčasne k strate spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania v
nadväznosti na ustanovenie § 19 O.s.p..

Záverom si súd dovoľuje upriamiť pozornosť aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

II.ÚS 272/08, z ktorého vyplýva, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného
povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že
sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú za účelom zisku, teda v
podnikateľskom režime, možno teda ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavenípodnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť za účelom zisku,
avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie
aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,

resp. trov exekúcie. Možno teda konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov
konania, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho
rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd. Podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4
O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).