Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201155
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116201155.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanému: M. N., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XX, XXX XX,
t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Mgr. U. D., súdnou tajomníčkou Okresného súdu

Prešov, o zaplatenie 476,04 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 90,11 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne,
a to zo sumy 22,73 Eur od 4.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 22,73 Eur od 4.2.2013 do zaplatenia, zo
sumy 22,73 Eur od 4.3.2013 do zaplatenia a zo sumy 21,92 Eur od 4.4.2013 do zaplatenia, to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 15.12.2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 21.1.2016, sa domáhal
zaplatenia sumy 476,04 Eur s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých

faktúr, a to vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22,73 Eur od 4.1.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 27,72 Eur od 4.2.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 67,32 Eur od 4.3.2013
do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 61,52 Eur od 4.4.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25
% ročne zo sumy 296,75 Eur od 4.1.2014 do zaplatenia. Nárok uplatnil z titulu neuhradených faktúr za
poskytnuté služby na základe zmluvy o pripojení medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom
a.s. a žalovaným.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. dňa 24.11.2009 uzavrel so
žalovanýmZmluvuopripojení,predmetomktorejboloposkytovanietelekomunikačnýchslužiebvzmysle
zákona o elektronických telekomunikáciách. Na základe zmluvy poskytol žalovanému telekomunikačné
služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach
a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Žalobca

poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaný si svoj zmluvný záväzok
nesplnil, keď neuhradil faktúry za poskytnuté služby, a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z
omeškania.

Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, a preto mu bola uznesením tunajšieho súdu zo dňa
6.5.2016, č.k. 11C 15/2016-67 ustanovená opatrovníčka pre toto konanie podľa § 29 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Tá sa k žalobe nevyjadrila.Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ae ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že sa jedná o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s
poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení zo dňa 24.11.2009, ako aj ďalšou Zmluvou o pripojení zo
dňa 10.2.2010, Dodatkom k tejto Zmluve zo dňa 10.2.2010, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie
verejnej telefónnej služby (VTS), Tarifou č.j. 800/2008, faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX,
Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Pokusom o zmier zo dňa 1.12.2015 a zistil tento
skutkový stav:

Dňa 24.11.2009 bola uzatvorená Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo telekomunikačných
služieb a zároveň bol dohodnutý konkrétny program služieb Relax 60 so službou presun voľných
minút. Následne dňa 10.2.2010 bola uzavretá ďalšia Zmluva o pripojení medzi poskytovateľom
Slovak Telekom a.s. a žalovaným. V ten istý deň, t.j. 10.2.2010 bol uzatvorený aj Dodatok k tejto

Zmluve. Predmetom Zmluvy vrátane jej Dodatku bolo poskytnutie telekomunikačných služieb a zároveň
bol dohodnutý konkrétny program služieb Podľa seba 1 (3000). Zmluva obsahuje aj prehlásenie
žalovaného, že sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T- mobile Slovensko,
a.s., s Osobitnými podmienkami služieb, Cenníkom služieb, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti tejto

Zmluvy zaväzuje dodržiavať. Svojím podpisom zároveň potvrdil prevzatie Všeobecných podmienok,
Osobitných podmienok, Cenníka a že si záväzne objednal v tejto Zmluve špecifikované služby Podniku
a že sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy, Dodatkov k Zmluve,
Všeobecných podmienok a Osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a
poskytovanie Služieb. V ten istý deň bol uzavretý aj dodatok k tejto zmluve, ktorým bol žalovanému

odpredaný mobilný telefón značky Nokia 2700 za 1 Eur. V tabuľke č. 1 bola uvedená doba viazanosti
24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur.

Zmluvná pokuta sa v dodatku k predmetnej zmluve spomína v bodoch 2, 3.

Bod 2. Dodatku uvádza, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti nepožiada o vypojenie SIM
karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého
by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o
pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka.

Bod 3. Dodatku uvádza, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo
bode 2 tohto Dodatku alebo čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a/ a ž c/
Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku,
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

Žalovanému boli fakturované za služby, ktoré mu poskytol Slovak Telekom a.s. na základe spomínanej
zmluvy nasledovné sumy:

-suma22,73Eurfaktúrouč.XXXXXXXXXXsplatnou3.1.2013zaobdobieod15.11.2012do14.12.2012,
- suma 27,72 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 3.2.2013 za obdobie od 15.12.2012 do 14.1.2013,

ktorá zahŕňala poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur,
- suma 67,32 Eur faktúrou č. 7301748215 splatnou 3.3.2013 za obdobie od 15.1.2013 do 14.2.2013,
ktorej súčasťou bol aj 2 x poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur (16,50 Eur
+ 20 % DPH vo výške 3,30 Eur), t.j. suma 39,60 Eur a poplatok za upomienku oneskorenej platby vo
výške 4,99 Eur,

- suma 61,52 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 3.4.2013 za obdobie od 15.2.2013 do 14.3.2013,
ktorá obsahovala 2 x poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur (16,50 Eur + 20 %
DPH vo výške 3,30 Eur), teda 39,60 Eur,- suma 296,75 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 3.1.2014 za obdobie od 15.11.2013 do
14.12.2013 týkajúca sa len zmluvnej pokuty
Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 20.11.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených
(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení

určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 3 zákona zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 43 ods. 4 zákona účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik
a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny
neakceptuje,
b) neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho
neinformoval najmenej jeden mesiac vopred o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií,

ak tieto zmeny neakceptuje, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa, kedy bol podnik podľa § 42
ods. 3 písm. e) povinný oznámiť
účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok,
c) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje
s podstatnými vadami,

d) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase.

Podľa § 43 ods. 5 zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 43 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na
dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže vypovedať zmluvu o
pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite
z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby.

Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené
ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou
doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jejzvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je upravená vo všeobecných podmienkach a je rovnaká pre
obe zmluvné strany.

V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu
poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný
ich neuhradil. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich s
poskytovanímkonkrétnychtelekomunikačnýchslužiebvovýške90,11Eurvyhovieť.Jednalosaofaktúru
č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 22,73 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 27,72

Eur, z ktorej súd priznal iba sumu 22,73 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 67,32 Eur,
z ktorej súd priznal iba sumu 22,73 Eur a napokon faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 61,52
Eur, z ktorej súd priznal iba sumu 21,92 Eur.

Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010 do
31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to s
poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, a to vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22,73 Eur od 4.1.2013 do
zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22,73 Eur od 4.2.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne

zo sumy 22,73 Eur od 4.3.2013 a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 21,92 Eur od 4.4.2013 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur (t.j. 16,50 Eur + 20 %
DPH vo výške 3,30 Eur), resp. vo výške 39,60 Eur, ďalej poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo
výške 19,80 Eur (t.j. 16,50 Eur + 20 % DPH vo výške 3,30 Eur), resp. 39,60 Eur, poplatok za upomienku

oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur, resp. 9,98 Eur a napokon sumu 296,75 Eur ako zmluvnú pokutu,
teda celkovo vo výške 385,93 Eur, ktoré súd nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú,
je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V rámci faktúry č. XXXXXXXXXX bola účtovaná suma 4,99 Eur za upomienku oneskorenej platby, v
rámci faktúry č. 7301748215 suma 39,60 Eur ako poplatok za obmedzenie služby - neplatenie (2 x 19,80
Eur) a suma 4,99 Eur za upomienku oneskorenej platby a vo faktúre č. XXXXXXXXXX bol zahrnutý

poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 39,60 Eur (2 x 19,80 Eur).

V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
vznik záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi takéto druhy poplatkov v uvedenej výške. Pokiaľ ide
o vyššie spomínané poplatky, súd poukazuje na to, že tieto umožňujú získať na úkor spotrebiteľa

majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje
inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška
poplatku za upomienku oneskorenej platby (v danom prípade 4,99 Eur), poplatku za obmedzenie služby
- neplatenie (vo výške 19,80 Eur) a poplatku za prerušenie služby - neplatenie (vo výške 19,80 Eur)
bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do definície neprijateľných zmluvných

podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).

Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby
spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,

ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka
poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú

slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho
pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR
I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

Sporné poplatky za upomienky oneskorenej platby, obmedzenie služby či prerušenie služby v dôsledku
neplatenia má vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle §
544 OZ, ktorá však musí byť dohodnutá písomne. Uvedenými poplatkami dodávateľ obchádza ust. §
544 OZ, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu totiž by mohol súd moderovať.

Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného
plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú
zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD
C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30. apríla 2014, bod 58).

Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté
protiplnenie.

Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za
upomienku oneskorenej platby, poplatok za obmedzenie služby - neplatenie a poplatok za prerušenie
služby - neplatenie so žalovaným výslovne dojednal, hoci súčasťou zmluvy je ustanovenie o tom,že všeobecné podmienky a platný cenník, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však
žalovaný ako spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX bola žalovanému fakturovaná zmluvná pokuta vo výške 296,75 Eur.

Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Takúto „dohodu“ o zmluvnej pokute však súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je
totiž nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ.

Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž

neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovaného konkrétne išlo, zvlášť ak v zmluve
boli uvedené v súvislosti s porušením tohto záväzku rôzne poplatky. V sporovom konaní pritom platí
zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou
účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca
už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a

musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť
má žalobca aj v priebehu konania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). Každý z účastníkov teda musí v
závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých
bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom

povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr
tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že účastník musí
označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že
ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v
jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu

žalobca v danom prípade nesplnil.

Právnypredchodcažalobcuponúkolsvojeslužbyspotrebiteľomprostredníctvomštandardnýchtypových
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.
Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti

neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom smernice
rady 93/13/EHS ak by sa pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý
nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobila poškodiť spotrebiteľa.

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky
v zmysle ust. § 53 OZ.

Súd len pripomína ust. § 53a ods. 1 OZ, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a ods. 1 OZ teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používanianajmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. V takomto prípade, ak si žalobca
uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu napriek spomínanému zákonnému zákazu, nie je možné
uplatnenému nároku poskytnúť právnu ochranu, a preto žaloba aj z toho dôvodu v tejto časti bola

nedôvodná.

Plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky by zakladalo bezdôvodné obohatenie. Nie
bezvýznamným je aj fakt, že žalobca nepreukázal samotný základ nároku, podľa ktorého si právny
predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu, čomu malo predchádzať porušenie

povinnosti. Súd môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané
a s vysokou pravdepodobnosti až na hranici istoty zistené. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých
sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným voči

právnemupredchodcovižalobcuaopodstatnenosťuplatnenejzmluvnejpokuty.Zvýsledkovvykonaného
dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému je nedôvodný s
poukázaním na jeho uplatnenie v rozpore so zákonom, keď dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a ako taká je absolútne neplatná.

Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. OZ nakoľko súd mal za to, že došlo k
postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si v zmysle §
151 ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca, ten však bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný, a

preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.