Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/644/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107208360
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4107208360.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev Farnosť Vráble, Hlavná 1/2,
Vráble, zastúpená: JUDr. Pavol Hideghéti, bytom Kyselica 8, proti odporcom: 1. Slovenský pozemkový
fond,sosídlomBúdkova36,Bratislava,2.MestoVráble,sosídlomHlavná1221,Vráble,zastúpený:Mgr.
Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, Vráble, o vydanie nehnuteľností, o odvolaní odporcu
v 1. rade proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. mája 2013 č.k. 15C/116/2007-

405, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa odporcu v 1. rade
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) čiastočným rozsudkom zo dňa 23. mája 2013 č.k.
15C/116/2007-405 (napadnutý rozsudok) určil odporcovi v 1. rade (uvedené iba odporca) povinnosť

vydať navrhovateľovi nehnuteľnosti k. ú. G. obec Y. zapísané na LV č. XXX (pozemnoknižná vložka č.
551, pozemnoknižná parcela č. 669/2), parcela č. 669/2 orná pôda výmera 4612 m2, parcela č. 666/34
zastavané plochy a nádvoria výmera 98 m2, parcela č. 216/9 trvalé trávne porasty výmera 1603 m2,
parcela č. 634 zastavané plochy a nádvoria výmera 989 m2, parcela č. 639 ostatné plochy výmera 3935
m2, parcela č. 642/1 ostatné plochy výmera 4351 m2, parcela č. 647 ostatné plochy výmera 317 m2, v
celosti a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Konanie voči odporcovi v 2. rade zastavil.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa domáhal vydania a navrátenia
nehnuteľnostík.ú.G.,k.ú.Y.ak.ú.P.S.,zdôvodu,žemánároknavrátenie nehnuteľnostípodľazákona
č. 161/2005 Z.z.. Navrhovateľ návrh na začatie konania podal na Okresnom súde Nitra dňa 24.04.2007.

Odporca v 1.rade žiadal návrh zamietnuť. Vzniesol námietku preklúzie práva z dôvodu neuplatnia práva

na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákonného ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona č.
161/2005 Z.z..

Podľa zákonného ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd prvého stupňa konanie
voči odporcovi v 2. rade zastavil a to čiastočne, čo sa týka nehnuteľností k.ú. G. vložka č. 19, resp. vložka
č. 251 parcela č. 669/2. Z výzvy navrhovateľa zo dňa 21.04.2006 je zrejmé, že navrhovateľ si neuplatnil

právo na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných vo vložke č. 551, preto právo
ex lege zaniklo. Nebol preukázaný dôvod prechodu vlastníctva na štát alebo obec podľa § 3 zákona č.
161/2005 Z.z.. Nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.

Ďalej uviedol, že predmetom tohto konania je vydanie nehnuteľností k. ú. G. obec Y., zapísané na LV
č. XXX (pozemnoknižná vložka č. 551, pozemnoknižná parcela č. 669/2) parcely č. 669/2, č. 666/34, č.

216/9, č. 634, č. 639, č. 642/1, a č. 647.Podľa listiny LV č. XXX k. ú. G. obec Y. parcely č. 216/9 trvalé trávne porasty výmera 1603 m2, parcela
č. 634 zastavené plochy a nádvoria výmera 989 m2, parcela č. 639 ostatné plochy výmera 3935 m2,
parcela č. 642/1 ostatné plochy výmera 4351 m2, parcela č. 647 ostatné plochy výmera 317 m2,

parcela č. 651/1 orná pôda výmera 204458 m2 a parcela č. 669/2 orná pôda výmera 4612 m2 sú
pod B/1evidované vlastník Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond Bratislava spoluvlastnícky
podiel 1/1.

Podľa listiny pozemnoknižná vložka 551 k.ú. G. pod B/3 zapisuje sa sem parcela č. 669/2 odpísaná

z vložky č. 19.

Podľa listiny vložka č. 19 k.ú. G. parcela č. 669/2 pod B/5 je evidovaná vo vlastníctve Rímskokatolícky
kostol v G. v celosti.

Podľa identifikácie parciel Správa katastra Nitra zo dňa 10.05.2013 parcela č . 669/2 je evidovaná na

LV č. XXX k.ú. G..

Navrhovateľ listinou datovanou 21.04.2006 vyzval odporcu v 1.rade na vrátenie nehnuteľnosti (okrem
iného) pozemnoknižná vložka 19 k.ú. G., ktorá listina bola doručená odporcovi v 1.rade 27.04.2006.

Podľa listiny Okresného národného výboru vo Vrábľoch značka: 605-8/2-50, predmet: R.kat., Dyčka
rozhodnutieovýkupepodľazákonač.46/48SbVýmerOkresnýnárodnývýborvoVrábľochovykonanom
pokračovaní dľa ust.1. §-u zákona o novej pozemkovej reforme č. 46/78 Sb. Rozhodol takto: Štát
vykupuje....tieto nehnuteľnosti.... nachádzajúce sa kat. obce G. zapísané v poz.k. zápisniciach č. 19 .....
obce G.....

Vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. c/, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z. a dospel k
záveru, že navrhovateľ je oprávnená osoba a odporca v 1.rade je povinná osoba. Odporca v 1.rade ako
právnickáosoba-tedapovinnáosobakudňuúčinnostizákonač.161/2005Zb.spravujenehnuteľnéveci
vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktoré veci sú predmetom výroku tohto rozsudku. Horeuvedené veci -

pozemky boli vykúpené, ale v skutočnosti odňaté bez náhrady postupom podľa zákona č. 46/1948 Zb. o
novejpozemkovejreforme.Tietoskutočnostimalsúdprvéhostupňazapreukázanéobsahomcitovaných
listín a listinou Výmer Okresného národného výboru vo Vrábľoch značka 605-8/2-50. Oprávnená osoba
- teda navrhovateľ právo na navrátenie vlastníctva k týmto nehnuteľným veciam si uplatnila písomnou
výzvou voči odporcovi v 1. rade - teda povinnej osobe do 30.04.2006 a v tejto lehote preukázala

skutočnosti podľa zákonného ustanovenia § 3. Toto bolo preukázané obsahom výzvy navrhovateľa
datovanej 21.04.2006, ktorá bola doručená odporcovi v 1. rade dňa 27.04.2006. V tejto listine je výslovne
napísané pozemnoknižná vložka č. 16 k.ú. G.. Návrhu preto v celom rozsahu vyhovel, skutočnosti
tvrdené odporcom v 1.rade nemal za preukázané.

Rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom, postupoval tak podľa zákonného ustanovenia § 152 ods. 2
OSP. Bolo účelné, aby súd rozhodol najskôr o tejto časti návrhu na začatie konania, to preto, lebo
predmetom konania sú nehnuteľnosti, ktoré sú vo viacerých katastrálnych územiach. Ohľadne ďalších
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, bude konať následne.

O náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie odporca v 1. rade, žiadal napadnutý rozsudok zrušiť alebo
alternatívne zmeniť a návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ sa žalobou zo dňa 20.04.2007 v znení

čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 22.10.2007 a na pojednávaní dňa 26.04.2013, o ktorom súd
prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 26.04.2013 č. k. 15C/116/2007-352, domáhal vydania
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. G., evidovanej v PKV č. 19 ako parc. č. 669/2, k.ú. P. S.,
evidovanej v PKV č. 1 ako parc. č. 133, 216 a 762, k.ú. Y., evidovaných v PKV č. 20 ako parc. č. 24, 117,
382, 465, 590, 717, 816, 1062, 1183, 1353, 1532, 1912, 2016/a, 2257, 2334, 2818, 3097, 566, 2730,

PKV č. 22 ako parc. č. 1783,, PKV č. 300 ako parc. č. 175/a, 622, 817, 1060, 1354, 1466, 1937, 2120,
2285, 2442, 2600, 2892, 2966, v PKV č. 666 ako parc. č. 176, v PKV č. 313 ako parc. č. 2251. Súd
prvého stupňa uznesením zo dňa 23.05.2013 čík. 15C/116/2007-394 vylúčil návrh navrhovateľa v časti,
v ktorej sa domáha vydania nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Y., na samostatné konanie. Ku dňuvyhlásenia čiastočného rozsudku boli tieto nehnuteľnosti predmetom konania, neboli však identifikované
podľasúčasnéhostavuevidovanéhovkatastrinehnuteľností.Súdprvéhostupňačiastočnýmrozsudkom
rozhodol, že odporca v 1. rade je povinný vydať navrhovateľovi nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísané na

LV XXX (PKV č. 551, 669/2) a presne špecifikoval parcely. Z toho vyplýva, že predmetom konania
nebolo vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam označeným vo výroku čiastočného rozsudku.
PoukázalnauznesenieNSSRz29.06.2010sp.zn.1Cdo70/2010,vktoromsauvádza,ževobčianskom
súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac,
než žiadal v žalobnom petite. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2012-47 zo

dňa03.10.2012,vktoromsauvádza,žezdispozičnéhoprincípuvyplýva,žežalobcavnávrhuvymedzuje
predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný,
teda nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac ako sa domáhajú. Taktiež, aby neprisúdil iné
plnenie ako to, ktorého sa účastníci domáhali. Poukázal na to, že výmera nehnuteľnosti označenej v
návrhu ako parc. č. 669/2 evidovaná v PKV č. 19 k.ú. G. predstavuje podľa zápisu v časti A č. 5 PKV
č. 19 2 uhorské jutrá a 120 štvorcových siah, t.j. 9.063,592 m2, pričom celková výmera nehnuteľností

označených vo výroku čiastočného rozsudku predstavuje 15.905 m2 a teda výmera nehnuteľností
uvedených v čiastočnom rozsudku presahuje výmeru navrhovateľom v návrhu označenej nehnuteľnosti
o 6.841,41 m2. Súd prvého stupňa postupoval v rozpore s § 153 ods. 2 OSP, prekročil žalobný návrh a
priznalinéplnenieakéhosanavrhovateľdomáhal,tedaprisúdilviacpráv.Ďalejodporcav1.radeuviedol,
že ak sa odvolací súd nestotožní s jeho názorom, potom namieta, že súd prvého stupňa neaplikoval

§ 2 zák. č. 161/2005 Z.z., ktorý taxatívne vymedzuje nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa navracia
vlastnícke právo oprávnenej osobe v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z. Nehnuteľnosti označené vo výroku
čiastočného rozsudku sú evidované v katastri nehnuteľností z hľadiska druhu pozemku ako ostatné
plochy a zastavané plochy a nádvoria, v žiadnom prípade ich nemožno subsumovať pod § 2 a teda
nemôžu byť nehnuteľnosťami, vo vzťahu ku ktorým sa navracia vlastnícke právo oprávnenej osobe.

Namietol preklúziu práva na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. 669/2 pôvodne
evidovanej v PKV č. 19 pre k.ú. G., v dôsledku nepreukázania reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 zák.
č. 161/2005 Z.z. v lehote podľa § 5. Poukázal na to, že zo žiadnej z listín navrhovateľom označených vo
výzve na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.04.2006, ani z listín k výzve predložených,
nie je zistiteľná existencia reštitučného titulu podľa § 3 vo vzťahu k parc. č. 669/2. Navrhovateľ výmer

ONV vo Vrábľoch zn. 605-8/2-50 predložil až na pojednávaní dňa 26.04.2013, teda preukázateľne po
uplynutí lehoty

podľa § 5. Z PKV č. 19 nevyplýva žiadny zápis, z ktorého možno dôvodiť existenciu navrhovateľom
predloženého výmeru. V zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo 247/2009, k zániku práva by došlo aj v
prípade, ak by z výzvy nebolo zrejmé, resp. zistiteľné, ku ktorým nehnuteľnostiam má byť prinavrátené
vlastníctvo alebo ak by nebol preukázaný pôvod prechodu vlastníctva na štát alebo obec v zmysle §
3 zák. č. 161/2005 Z.z. Pre riadne uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva bolo postačujúce, ak

reštitučný dôvod v zmysle § 3 bol preukázaný len odkazom na dokument zapísaný v pozemnoknižných
vložkách, z ktorého bol tento dôvod zistiteľný.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201

OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je

potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z
dôvodunepreskúmateľnostiprezmätočnosťanedostatokdôvodov,čímbolaúčastníkomkonanieodňatá
možnosť konať pred súdom a pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným
z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako
aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje

návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre
dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je zmätočný, nedostatočne odôvodnený, v spise sa
nachádza množstvo listín, s ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, neposúdil ich jednotlivo a
vo vzájomných súvislostiach, v dôsledku toho nezistil dostatočne skutkový stav a preto i právnejposúdenie veci je predčasné. Súd prvého stupňa iba konštatoval, že navrhovateľ je oprávnenou osobou
a odporcovia osobami povinnými, ale žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na základe čoho dospel k
takému záveru. Neposúdil výzvu zo dňa 21.04.2006 z hľadiska existencie potrebných formálnych

a materiálnych náležitostí, nezaoberal sa danosťou žalovaného reštitučného nároku navrhovateľa.
Odcitoval ustanovenia zákona č. zák. č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam
cirkvám, bez bližšieho výkladu týchto ustanovení a problematiky cirkevných reštitúcií.

Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní sa v zmysle

ustanovení OSP vykonáva na pojednávaní. Súd prvého stupňa vykonal niekoľko výsluchov rôznych
osôb mimo pojednávania do zápisnice o výsluchu. Takýto postup nie je

pre súdne konanie relevantný. Účastníkov konania, resp. osoby, ktoré za nich konajú na pojednávaní
nevypočul. Svoje rozhodnutie v podstate založil iba na stručnom vyjadrení právnych zástupcov
účastníkov konania a na niektorých listinách, ktoré sa nachádzajú v spise.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Nevyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťamiajehomyšlienkovýabsentuje,rozhodnutiejezaloženéibanakonštatovaniachniektorých
zistených okolností a skutkových záverov bez logického zdôvodnenia.

Súd prvého stupňa nedostatočne zistil celkový skutkový stav, i keď mal pre jeho zistenie v spise rozsiahle
množstvo listín. Z toho dôvodu je potom právne posúdenie veci predčasné.

Odvolacísúdďalejuvádza,žesaplnestotožňujesdôvodmiodporcuv1.radeuvedenýmivodvolaníproti

rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa sa nedostatočne vyporiadal s predmetom konania,
teda vydania akých nehnuteľností sa navrhovateľ domáha.

V návrhu na začatie konania žiadal vydať nehnuteľnosti v k.ú. G. vedené v PKV 109, 198, 19, 1, k.ú.
Y. vedené v PKV 20, 22, 300, 666, 344, 313, k.ú. P. S. vedené v PKV 1, 2, k.ú. Y. vedené na LV XXX,

4012 a k.ú. G. na LV XXX.

Vo výzve na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. zo dňa
21.04.2006 sú uvedené rovnaké nehnuteľnosti.

Listom doručeným súdu prvého stupňa 22.10.2007 navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť. Žiadal vydať
nehnuteľnosti v k.ú. G. vedené v PKV 109, 19, 1, k.ú. Y. vedené v PKV 20, 22, 300, 666, 344, 313, k.ú.
P. S. vedené v PKV 1, 2 (všetky špecifikoval aj stavom v C-KN), k.ú. Y. vedené na LV XXX.

Následne na pojednávaní dňa 26.04.2013 znovu vzal návrh v ďalšej časti späť, o ktorom súd prvého

stupňa rozhodol uznesením zo dňa 26.04.2013 č. k. 15C/116/2007-352, domáhal sa v konečnom
dôsledku vydania nehnuteľností nachádzajúcich v k.ú. G., evidovanej v PKV č. 19 ako parc. č. 669/2,
k.ú. P. S., evidovanej v PKV č. 1 ako parc. č. 133, 216 a 762, k.ú. Y., evidovaných v PKV č. 20 ako parc.
č. 24, 117, 382, 465, 590, 717, 816, 1062, 1183, 1353, 1532, 1912, 2016/a, 2257, 2334, 2818, 3097, 566,
2730, PKV č. 22 ako parc. č. 1783,, PKV č. 300 ako parc. č. 175/a, 622, 817, 1060, 1354, 1466, 1937,

2120, 2285, 2442, 2600, 2892, 2966, v PKV č. 666 ako parc. č. 176, v PKV č. 313 ako parc. č. 2251.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 23.05.2013 č. k. 15C/116/2007-394 vylúčil návrh navrhovateľa v
časti, v ktorej sa domáha vydania nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Y., na samostatné konanie.

Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že odporca v 1. rade je povinný vydať
navrhovateľovi nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísané na LV XXX (PKV č. 551, 669/2) a presne špecifikoval
parcely.

Z uvedených skutočností vyplýva, že predmetom konania nebolo vydanie a navrátenie vlastníctva k

nehnuteľnostiam označeným vo výroku čiastočného rozsudku.Súd je viazaný návrhom na začatie konania, vymedzením predmetu konania navrhovateľom, preto
nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite, prípadne prisúdiť mu niečo iné ako
čoho sa domáhal.

Treba dať za pravdu odporcovi v 1. rade, že výmera nehnuteľnosti označenej v návrhu ako parc. č.
669/2 evidovaná v PKV č. 19 k.ú. G. predstavuje podľa zápisu v časti A č. 5 PKV č. 19 2 uhorské jutrá
a 120 štvorcových siah, t.j. 9.063,592 m2, pričom celková výmera nehnuteľností označených vo výroku
čiastočného rozsudku predstavuje 15.905 m2 a teda výmera nehnuteľností uvedených v čiastočnom

rozsudku presahuje výmeru navrhovateľom v návrhu označenej nehnuteľnosti o 6.841,41 m2.

Odporca taktiež správne poukázal na to, že súd prvého stupňa neaplikoval § 2 zák. č. 161/2005 Z.z.,
ktorý taxatívne vymedzuje nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa navracia vlastnícke právo oprávnenej
osobe v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z. Nehnuteľnosti označené vo výroku čiastočného rozsudku sú
evidované v katastri nehnuteľností z hľadiska druhu pozemku ako ostatné plochy a zastavané plochy

a nádvoria, a preto sa mal súd prvého stupňa zaoberať tým, či ich možno subsumovať pod § 2 a teda
môžu byť nehnuteľnosťami, vo vzťahu ku ktorým sa navracia vlastnícke právo oprávnenej osobe. A
nevyporiadal sa ani s namietanou preklúziou práva.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa

podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude súd
prvého stupňa postupovať v naznačenom smere a vyporiada sa aj s odvolacími dôvodmi. Svoje nové
rozhodnutie zdôvodní v súlade s procesným predpisom.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.