Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/254/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214201370
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214201370.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného: Z. proti
povinnému: W., o vymoženie 2.269,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 5Er/266/2014-33 zo dňa 09. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že
dňa 19.01.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
spolu so zmluvou o úvere č. XXXXXX-XXXXX, uzatvorenou medzi oprávneným a povinným dňa
31.10.2012(ďalejlen„zmluvaoúvere“)ažiadosťoupovinnéhooposkytnutiejednoduchéhoúveruzodňa
29.10.2012 (ďalej len „žiadosť o úver“). Na výzvu súdu za účelom potvrdenia účelu poskytnutia pôžičky

povinný nereagoval, súdnu zásielku neprevzal na súdu známej adrese v odbernej lehote, preto súd pri
rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov. Hoci zo zmluvy o úvere vyplýva, že peňažné prostriedky
vo výške 1.464 eur boli povinnému poskytnuté na podnikateľské účely, v žiadosti o úver je ako účel
čerpania úveru uvedené: „zariadenie domácnosti“. Ide pritom o formulárovú zmluvu, ktorá je vopred
predtlačená a z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy oprávneného, v ktorých je
pri dlžníkovi uvedený účel „výkon podnikateľskej činnosti“. Súd prvej inštancie preto vyjadril dôvodné

pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia pôžičky. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ(veriteľ).
Bezpečným preukázaním nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na účely výkonu podnikateľskej
činnosti, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s predmetom činnosti odberateľa
uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený ako veriteľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali
opak. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie použil

pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, a vzhľadom k
tomu, že povinný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania a oprávnený poskytol spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, súd prvej inštancie ustálil, že vzťah medzi účastníkmi konania je
vzťah spotrebiteľský. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4Zm/891/2013
súd prvej inštancie zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného
v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, nezaoberal sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v

súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v danom prípade
odplata (označená v zmluve o úvere ako zmluvná odmena - bod 3 zmluvy) vo výške 664 eur popri výške
poskytnutého úveru 800 eur mnohonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery. Okrem toho súd prvej inštancie považoval za neprijateľné zmluvné podmienky
ustanovenia zmluvy o úvere týkajúce sa zmluvných pokút podľa bodov 10.1 zmluvy (vo výške 73,20
eur) a podľa bodu 10.3 písm. b) zmluvy v spojení s bodom 10.4 zmluvy (vo výške 732 eur).

Súd prvej inštancie mal teda za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučnéhoporiadku, preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného poriadku
zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal
na to, že posudzovaný zmluvný vzťah - zmluva o úvere nie je spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola
uzavretámedzidvomapodnikateľskýmisubjektmi.PrioznačenídlžníkavzmluvesauvádzaIČOdlžníka,
pričom IČO sa podľa zákona o štátnej štatistike prideľuje právnickým osobám a podnikateľom. To, že na

zmluve je uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzavieraní.
Rodné číslo je v zmluve o úvere uvedené preto, aby v prípade, že podnikateľský subjekt prestane
v priebehu trvania zmluvného vzťahu vykonávať podnikateľskú činnosť, bol v zmluve dostatočne
identifikovaný.Ajvčlánku1ods.1.1zmluvysauvádza,ževeriteľposkytnedlžníkovipeňažnéprostriedky
„na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti“. Povinný uzavrel zmluvu o úvere ako podnikateľ, pred jej
uzavretím predložil oprávnenému živnostenský list a v žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 17.12.2012

uviedol a vyplnil všetky údaje pre podnikateľský subjekt. Pokiaľ mal exekučný
súd po predložení doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie spolu so zmluvou o
úvere pochybnosti o charaktere zmluvného vzťahu, mal oprávneného vyzvať na predloženie ďalších
možných doplňujúcich dôkazov a vyjadrenia na odstránenie prípadných pochybností. Skutočnosť, že
v zmluve nie je uvedené, na čo konkrétne v rámci predmetu podnikania povinného budú peňažné

prostriedky použité, neznamená, že deklarovanie skutočnosti v čl. 1.1 zmluvy, že budú poskytnuté na
výkon podnikateľskej činnosti povinného nie je dostatočné na preukázanie, že zmluva je uzatvorená
medzi dvoma podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Ani zákon o spotrebiteľských úveroch
neukladá veriteľovi povinnosť zisťovať konkrétny účel čerpania spotrebiteľského úveru, nie je preto
oprávnenémuzrejmé,nazákladeakéhoprávnehopredpisubymalveriteľ,ktorýuzatvárazmluvuoúvere

s podnikateľským subjektom, ktorý tvrdí, že žiada o peňažné prostriedky na podnikanie, zisťovať presný
účel použitia peňažných prostriedkov. Daný záväzkový vzťah je obchodnoprávnym vzťahom a nie je
možné naň použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných
podmienkach a ustanovenia o maximálnej výške odplaty, ani ustanovenia o zákaze zabezpečenia alebo
splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Odôvodnenie uznesenia je nedostatočné a nezrozumiteľné,

porušuje povinnosť súdu riadne uznesenie odôvodniť, predstavuje odňatie práva oprávneného konať
pred súdom, resp. práva na súdnu ochranu, ktorého súčasťou je aj právo na riadne, presvedčivé a
náležité zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ďalej oprávnený v odvolaní uviedol, že aj skutkové tvrdenia
súdu, týkajúce sa výšky poskytnutého úveru a zmluvnej odmeny, sú v rozpore so skutkovým stavom.
Čo sa týka zmluvných pokút, oprávnený uplatnil zmluvné pokuty za omeškanie s úhradou splátky č. 1,

ako aj za omeškanie s úhradou zosplatneného záväzku. Zo znenia čl. 10 zmluvy je zrejmé, že výška
zmluvnej pokuty závisí výlučne od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka.
Súd bral do úvahy výlučne celkovú sumu zmluvných pokút a opomenul, že povinný porušil zmluvu
tým najzávažnejším spôsobom, čo je neplatenie úveru ako hlavného predmetu plnenia. Tvrdenie súdu
o neprijateľnosti sankcií nezohľadňuje všetky okolnosti, ktoré sú relevantné pre posúdenie zmluvnej

sankcie. Okrem toho peňažné plnenie je deliteľným plnením, a preto, ak by aj úvahy súdu ohľadne
úrokov a zmluvných pokút boli opodstatnené, exekučný súd mal exekúciu zastaviť len v časti úrokov
(odplaty resp. jej časti), resp. v časti zmluvnej pokuty. Ak súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia v
celosti, predstavuje to aj porušenie práva oprávneného vlastniť majetok, nakoľko v časti dlžnej istiny
úveru sa mu bez akýchkoľvek dôvodov odníma jeho vlastnícke postavenie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015) v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m),
a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia

zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že na súde prvej inštancie bola dňa 07.04.2014 podaná
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol
zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.11.2013, č.k. 4 Zm 891/2013-11,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2014. Súd vydal dňa 14.04.2014 poverenie na vykonanie

exekúcie pre súdneho exekútora. Dňa 19.01.2016 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie doplnený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie spolu so zmluvou o úvere a žiadosťou o úver.
Súd prvej inštancie si vyžiadal a pripojil spis Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4 Zm 891/2013, z
ktorého vyplýva, že išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu, kde v spise sú založené
len návrh, úradný záznam o prevzatí zmenky súdom a fotokópia zmenky, v spise sa nenachádza zmluva

o úvere ani žiadosť o úver.

10. Novelizácia Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od
23.12.2015, predstavuje možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodnutí vydaných v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov. Zákonodarca

jednoznačne uzákonil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek právoplatnému
rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere,
uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 05.11.2012, je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi
oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenie IČO dlžníka v
zmluve ešte samo osebe neznamená, že zmluva je uzatváraná v súvislosti s podnikaním danej fyzickej
osoby, zvlášť, ak ide o formulárovú zmluvu, ktorú zjavne nepripravil dlžník, ale veriteľ a dlžník v nej len

vyplnil (resp. nadiktoval) svoje údaje, pričom vyplnené je okrem IČO aj rodné číslo. V takom
prípade musí okrem uvedenia IČO existovať jednoznačný údaj o tom, na aký účel je zmluva uzatváraná.

12. Pokiaľ ide o účel poskytnutia úveru, možno súhlasiť s oprávneným v tom, že neexistuje dôvod,
prečo by mal veriteľ, ktorý uzatvára zmluvu o úvere „s podnikateľským subjektom, ktorý tvrdí, že žiada

o peňažné prostriedky na podnikanie“, zisťovať konkrétny účel čerpania úveru, keď to neukladá žiaden
právny predpis. V preskúmavanom prípade však nebolo preukázané „tvrdenie podnikateľského subjektu
(dlžníka), že žiada o peňažné prostriedky na podnikanie“. V čl. 1 bode 1.1 zmluvy je síce uvedené,
že „veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky“,
avšak toto zmluvné ustanovenie - v kontexte s tým, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú veriteľom

- predstavuje vyhlásenie veriteľa, nie dlžníka. Tvrdenie, že dlžník žiada o peňažné prostriedky na
podnikanie, uvádzané oprávneným v odvolaní, podstatným spôsobom spochybňuje žiadosť o úver,
v ktorej dlžník (povinný) výslovne uviedol, že účelom čerpania úveru je zariadenie domácnosti. Táto
žiadosť je datovaná 29.10.2012, povinný v nej žiadal o poskytnutie úveru vo výške 800 eur (čiastka k
výplate) s tým, že mal byť splatný v 12 mesačných splátkach po 122 eur a celková nominálna

hodnota úveru mala byť 1.464 eur. Zmluva o úvere bola následne podpísaná veriteľom (oprávneným)
dňa 31.10.2012, pričom je v nej uvedená celková výška úveru 1.464 eur, avšak so zmluvnou odmenou
664 eur, splatnou ku dňu poskytnutia úveru, skutočne poskytnutá suma úveru tak predstavuje 800 eur
(v napadnutom uznesení uvedená výška úveru 900 eur predstavuje zjavne len chybu v písaní), pričom
úver mal byť podľa zmluvy splatný v 12 mesačných splátkach po 122 eur. Časová i vecná súvislosť

medzi žiadosťou o úver a zmluvou o úvere je teda zjavná. Preto súd prvej inštancie správne vychádzal
z listín, ktoré mu boli predložené, a považoval za určujúci údaj uvedený v žiadosti o úver („účel čerpania
úveru: zariadenie domácnosti“).13. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal nedostatočnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia
napadnutého uznesenia, toto tvrdenie vyslovil oprávnený v súvislosti s tým, že považoval predmetný
zmluvný vzťah medzi ním a povinným za obchodný záväzkový vzťah, a preto považoval argumentáciu

súdu prvej inštancie maximálnou výškou odplaty, či neprijateľnými zmluvnými podmienkami za
nesprávnu v danom kontexte. Vzhľadom na vyššie uvedené stotožnenie sa odvolacieho súdu
so súdom prvej inštancie v tom, že išlo o spotrebiteľský vzťah, odvolací súd uvádza, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je dostatočné a zrozumiteľné. Sú v ňom jasne uvedené skutkové zistenia súdu
prvej inštancie (s výhradou vyššie uvedenej nepresnosti v písaní), ustanovenia právnych predpisov,

ktoré súd prvej inštancie aplikoval, aj úvahy, ktorými sa riadil, teda dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak,
že exekúciu zastavil.

14. Pokiaľ ďalej oprávnený tvrdil, že súd prvej inštancie porušil jeho právo konať pred súdom tým, že
v prípade pochybností o charaktere zmluvného vzťahu, nevyzval oprávneného na predloženie ďalších
možných doplňujúcich dôkazov a vyjadrenia na odstránenie prípadných pochybností,

odvolací súd uvádza, že v exekučnom konaní je povinnosťou oprávneného predložiť všetky listiny
a vyjadrenia (vrátane vyjadrenia a dôkazov podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku) má povinnosť
predložiť súdu oprávnený sám, aj bez výzvy súdu, a to buď priamo v návrhu na vykonanie
exekúcie alebo v lehote podľa prechodných ustanovení (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku). Výzvu
na doplnenie návrhu (výzvu exekútora, nie súdu) ustanovuje zákon len v prípadoch, keď je návrh na

vykonanie exekúcie nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný, nie vtedy, ak sa exekučný súd nestotožní
s tvrdeniami oprávneného týkajúcimi sa jeho vzťahu s povinným podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

15. Odvolací súd k tomu dodáva, že súčasťou práva na spravodlivý proces nie je dvojinštančnosť
konania v tom zmysle, že by sa o všetkých skutkových a právnych záveroch muselo konať dvakrát,

teda, že by sa obidve inštancie museli zaoberať tými istými dôvodmi a tými istými tvrdeniami procesných
strán. V danom prípade mal povinný k skutkovým zisteniam a právnym záverom súdu prvej inštancie
možnosť vyjadriť sa v odvolaní, ktorú aj využil a je povinnosťou odvolacieho súdu vysporiadať sa s jeho
argumentáciou, ktorou sa súd prvej inštancie nezaoberal. Treba však znovu zdôrazniť, že nič nebránilo
oprávnenému predniesť túto svoju argumentáciu aj na súde prvej inštancie, a to aj bez výzvy tohto súdu.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu teda neboli vyvrátené pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere
zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným (najmä vzhľadom na účel uvedený v žiadosti o úver),
pričom neodstránenie pochybnosti má rovnaké právne dôsledky ako preukázanie toho, že predmetný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Exekučným titulom v danej veci bol zmenkový platobný rozkaz, z

ktorého podstaty vyplýva, že pri jeho vydávaní sa nezohľadňuje kauza zmenky, ale len samotná zmenka
(súd prvej inštancie si vyžiadal predmetný spis Okresného súdu Bratislava V, z ktorého zistil, že tomu
tak bolo aj v tomto konkrétnom prípade). Preto súd prvej inštancie správne aplikoval na
preskúmavaný prípad ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Pre naplnenie
hypotézytohtoustanoveniapostačujeokremvyššieuvedeného(nárok zozmenky,spotrebiteľská

zmluva, splnenie jedného z troch tam uvedených bodov, teda neprihliadanie na 1. neprijateľné zmluvné
podmienky,2.obmedzeniealeboneprípustnosťpoužitiazmenky,alebo3.rozporsdobrýmimravmialebo
so zákonom. V danom prípade je zjavné, že nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky, ktorá
bola v čase uzatvárania zmluvy o úvere ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (neskôr v § 5a ods. 1 písm.

b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Odvolací súd sa však stotožňuje so súdom prvej
inštancie aj v jeho právnej kvalifikácii neprijateľnosti výšky zmluvnej odplaty (664 eur pri istine 800 eur
poskytnutej na 12 mesiacov) a neprijateľnosti zmluvných pokút (spolu vo výške 55 % z tzv. nominálnej
výšky úveru, t. j. 805,20 eur, čo je viac ako poskytnutá istina).

17. Napokon je potrebné uviesť, že citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
prikazuje exekučnému súdu v prípade naplnenia hypotézy tejto právnej normy zastaviť exekúciu
ako celok. Ak by zákonodarca uvažoval o čiastočnom zastavení exekúcie, napríklad vo vzťahu k
neprijateľným zmluvným podmienkam, bol by to nepochybne v citovanom ustanovení jednoznačne
slovne vyjadril. Súčasné znenie citovaného ustanovenia neumožňuje čiastočné zastavenie exekúcie

(pokiaľ predstavuje jeden nárok). Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že neprihliadnutie
na neprípustnosť použitia zmenky ako dôvod zastavenia exekúcie postihuje exekúciu v jej celosti (celý
exekučný titul), nielen jej časť.18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

19. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).