Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/35/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712201945
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5712201945.16

Rozhodnutie
Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľov: v rade
1/ A. F., C.. S., W.. XX. X. XXXX, F. Y., Y..C.. Š.W. XXXX/XX, v rade 2/ A. J., C.. F., W.. X. X. XXXX, F.
Y., A.F. XX/X, v rade 3/ V. V., C.. F., W.. XX. X. XXXX, F. Y., N. XXXXX/XX, v rade 4/ C. N., W.. XX. XX.
XXXX, F. Y., E. X/X, v rade 5/ Ľ. Ž., C.. T.Č., W.. XX. X. XXXX, F. Y., M. XXX/XX, v rade 6/ U. Š., C..
T., W.. XX. XX. XXXX, F. L. XX, v rade 7/ X. V., C.. V., W.. X. XX. XXXX, F. A., E.. Q. XXXX/X, v rade
8/ R. V., W.. XX. X. XXXX, F. H. XXX, v rade 9/ R. Q., W.. X. X. XXXX, F. N. Y., G.. X. Y. XXXX/XXX,
v rade 10/ K.. Y.É. L., C.. C., W.. XX. X. XXXX, F. XXX XX W. F., L.. Č. XXX, Č. C., v rade 11/ K.. R.
C., W.. X. X. XXXX, F. C. T. C., U. XXX, Č. C., v rade 12/ L. Q., C.. N., W.. XX. X. XXXX, F. Y., E. L.
XX/XX, v rade 13/ M. F., W.. X. X. XXXX, F. U., Y..C.. Š. XXXX/XX, všetci zastúpení splnomocneným
zástupcom JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 25 proti odporcom:
v rade 1/ U. Š., C.. J., W.. XX. X. XXXX, F. Y., M. XXX, v rade 2/ R. T., C.. J., W.. XX. X. XXXX, F. Y., M.
XXXX, obidve zastúpené splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom
vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A, v konaní o zaplatenie 20.957,70 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom podaným dňa 10. 2. 2012 žiadali, aby odporcovia v návrhu označení 1 - 4
boli zaviazaní zaplatiť žalovanú sumu vo výške 31 127,20 €. V podanom návrhu zo dňa 10. 2. 2012
boli navrhovatelia označení v rade 1 - 9, následne zo strany právneho zástupcu navrhovateľov bol
podaný návrh na pristúpenie nových účastníkov do konania na strane navrhovateľa a to účastníkov
označených v rade 10 - 13. Súd uznesením zo dňa 13. 3. 2013 pripustil účastníkov v rade 10 - 13 na
strane navrhovateľa. Následne bol upravený návrh na začatie konania potom, ako navrhovatelia voči
odporkyni v rade 2/ Y.. Ž. J. vzali návrh späť (voči tejto odporkyni konanie zastavené uznesením zo dňa
13. 3. 2013). Uznesením zo dňa 15. 3. 2013 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že vo
vzťahu k odporcom v rade 1, 3 a 4 (tak ako boli označení v poradí v návrhu na začatie konania) upravil
výšku žalovaných súm navrhovateľmi v rade 1 - 13.

Vo vzťahu k označenej odporkyni v rade 1/ X. Š. na námietku príslušnosti bol návrh vylúčený na
samostatné konanie a následne vec postúpená Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši. V tomto štádiu
konania po uvedených procesných úkonoch zostali na strane odporcov odporkyne v návrhu označené
v rade 3 a 4, ktoré sú ďalej označené ako odporkyne v rade 1/ a 2/.
Navrhovatelia v rade 1 - 13 uplatnili vo vzťahu k odporkyniam svoj návrh na základe tej skutočnosti, že
dňa 26. 5. 1977 sa na Štátnom notárstve v Martine uskutočnilo dedičské konanie po nebohej X. U., C..
R., A. H. XX. X. XXXX, sp. zn. D 335/77. Zákonnými dedičmi po nebohej boli jej deti a to X. J., Y. F.,
K. N., U. T. E. X. V.. Dedičstvo po nebohej bolo vysporiadané tak, že rodinný dom č. XX U. F. spolu s
dvorom, záhradou a porastom nadobudli do vlastníctva X. J., W.. XX. XX. XXXX U. ?-K., Y.Á. F., W..
XX. X. XXXX U. X/X-K., K. N., W.. X. X. XXXX U. X/X-K., U. T., W.. XX. X. XXXX U. X/X-K., X. V., W..

X. X. XXXX U. X/X-K., poľnohospodársku a lesnú pôdu v bezplatnom užívaní socialistickej organizácie
nachádzajúcu sa v k. ú. H., zapísaná v protokole č. XX a to parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X v celosti
a parcely č. XX, XXX, XXX v 1/6-ine nadobudla X. J., W.. XX. XX. XXXX s tým, že pre prípad vypustenia
tejto pôdy z bezplatného užívania, alebo iného speňaženia je povinná z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5-
ine ostatným spoludedičkám.
Z vtedajšej platnej právnej úpravy v súlade s § 23 ods. 1 Zákona 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych
družstvách sa vyžadovalo také vyporiadanie dedičstva, pri ktorom sa výlučným vlastníkom všetkej
pôdy stal len jeden z dedičov a to z dôvodu zamedzenia drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy,
čo právni predchodcovia navrhovateľa rešpektovali a súhlasili s vysporiadaním, ako je uvedené v
dedičskom rozhodnutí. Preto bolo v dedičskom rozhodnutí ustálené dojednanie, ktoré zabraňovalo
ukráteniu ostatných dedičov na ich právach, že dedič, ktorý nehnuteľnosti dostal, je povinný v prípade
vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania, alebo iného speňaženia z utŕženej hodnoty vyplatiť po
1/5-ine ostatným spoludedičom.
Zo strany navrhovateľov boli špecifkovaní právni nástupcovia po dedičoch tak, ako boli vyvodení v
dedičskom rozhodnutí sp. zn. D 335/77. Zo strany odporkýň dedičská postupnosť nebola žiadnym
spôsobom namietaná, t.j. stotožnili sa fyzickou postupnosťou uvedenou navrhovateľmi.
Časť poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v k. ú. H., zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra
X. parcelné číslo XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, ktorú odporcovia v rade 1 - 4 zdedili. Na základe
Osvedčenia o dedičstve zo dňa 22. 5. 2007, č.k. 17D 620/2006 bola odporcami Kúpnou zmluvou zo
dňa 28. 5. 2010 predaná spoločnosti Y. L..C..I.., L. Z. XX, Y. vo výmere XXXX m2 a to za kúpnu cenu
63 669,24 €.
Navrhovatelia tvrdili, že sú právnymi nástupcami dedičiek po nebohej X. K., C.. R. a preto sa domáhajú
splnenia povinnosti, ktorá vyplynula z rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine zo dňa 26. 5. 1977, sp.
zn. D 335/77 a teda domáhajú sa splnenia povinnosti vyplatiť prislúchajúce dedičské podiely po tom, ako
zo strany odporcu došlo k odpredaju poľnohospodárskej pôdy. Odporcovia výpočet žalovanej sumy v
súvislosti s odpredajom pôdy spoločnosti Y. nespochybnili, stotožnili sa s jeho matematickým výpočtom.
Odporkyne sa k návrhu navrhovateľov písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Poukázali na to, že navrhovatelia svoj návrh opierajú, resp. odkazujú na rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 26. 11. 2003, sp. zn. 5Cdo 96/2000, ktorý obsahuje právnu vetu "rozhodnutie o vysporiadaní
dedičstva, podľa ktorého sa preberateľom dedičstva poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z
dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi
všetkých dedičov, možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové
právo zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, ktorá im umožňuje domáhať sa práv,
resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými".

Podľa odporkýň išlo o ojedinelé rozhodnutie súdu Najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, pričom
poukázali na to, že súdy rozhodujúce v obdobných veciach zaujali opačný názor, ako to urobil dovolací
súd (Okresný súd Žilina a následne Krajský súd Žilina). Predmetné dovolacie rozhodnutie sa opiera
predovšetkým o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. 11. 1964, ktoré je podľa nich
značne diskutabilné, pokiaľ sa takto zaisťuje nárok na výplatu z dedičstva. Vychádzajúc z obsahu
odôvodnenia predmetného rozhodnutia dospeli k záveru, že tu sa súd postavil na stanovisko, že je
potrebné zabezpečiť spravodlivé usporiadanie ustupujúcich dedičov s prihliadnutím na podmienky a
okolnosti, za ktorých k tomuto vyporiadaniu došlo, avšak v rámci vyporiadania dedičstva treba vychádzať
z ceny, ktorá bola aktuálna v čase, keď k vyporiadaniu došlo. Iný výklad by bol v rozpore s koncepciou
dedičského práva, pretože pokiaľ by ustupujúci dediči si zachovávali živé právo k veci, teda mali by byť
vyplatení z hodnoty, ktorá platí v čase dedenia, dostal by sa do nevýhodného postavenia preberateľ
takéhoto majetku najmä z dôvodu, že znáša všetky následky z titulu vlastníctva k tejto veci, po prípade
platenia dane a podobne, avšak na druhej strane ustupujúci dedičia bez akýchkoľvek povinností by
v budúcnosti mohli obdržať neadekvátny prospech. Rozhodnutie notára o dohode dedičov môže mať
právnu relevanciu len vtedy, ak je v ňom uvedená výška výplat dedičských podielov a táto suma
musí vychádzať z právoplatného rozhodnutia štátneho notárstva, nemôže odkazovať na budúcnosť.
Výška výplaty dedičských podielov musí byť v rozhodnutí podľa § 39 Notárskeho poriadku určená
konkrétne s prihliadnutím na právoplatné rozhodnutie štátneho notárstva podľa § 37 ods. 1 vtedy
platného notárskeho poriadku. V dedičskom konaní sp. zn. D 335/77 bola hodnota poľnohospodárskej
pôdy ustálená na sumu 6 000 Kčs. Ak X. J. vznikol v pôvodnom dedičskom konaní po X. K. dlh voči
spoludedičom, mal byť v rámci dedičského konania 17D 620/2006, resp. D 163/89 konštatovaný aj
dlh poručiteľky X. J. a mal byť vykonaný súpis aktív a pasív. V predmetnej veci treba pristupovať aj z
právneho stavu platného v čase uzatvorenia dohody medzi dedičmi po X. K. s tým, že tento právny

stav bol usporiadaný prijatím Zákona č. 293/1992, ktorý zrušil predchádzajúce autoritatívne rozhodnutia
ohľadne poľnohospodárskych pôd a priznal všetkým ustupujúcim dedičom pri dedení poľnohospodárskej
pôdy možnosť napraviť chyby, ktoré vznikli v dôsledku toho, že ako navrhovateľky uvádzajú vo svojom
návrhu, že z vtedajšej platnej úpravy zakotvenej v § 23 Zákona č. 49/59 Zb. sa vyžadovalo také
usporiadanie dedičstva, pri ktorom sa výlučným vlastníkom všetkej pôdy stal len jeden z dedičov a to z
dôvodu zamedzeniu drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy, čo právni predchodcovia navrhovateľov
rešpektovali, súhlasili s vysporiadaním, ako je uvedené v dedičskom rozhodnutí. Preto v dedičskom
rozhodnutí bolo ustálené dojednanie, ktoré zabraňovalo ukráteniu ostatných dedičov na ich právach, že
dedič, ktorý nehnuteľnosti dostal, je povinný v prípade vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania,
alebo iného speňaženia tŕžnej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine. V danej dobe ani dedič fakticky pôdu užíval
nemohol. Zo strany odporkýň bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku navrhovateľov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dokladmi - rozhodnutím Štátneho
notárstva zo dňa 26. 5. 1977, Kúpno-zaopatrovacou zmluvou zo dňa 24. 2. 1981, rozhodnutím Štátneho
notárstva zo dňa 28. 1. 1977, rozhodnutím Štátneho notárstva D 478/87, uznesením Okresného súdu
v Martine zo dňa 7. 4. 1995, Osvedčením o dedičstve zo dňa 12. 3. 2009, rozhodnutím Štátneho
notárstva zo dňa 18. 6. 1981, Osvedčením o dedičstve zo dňa 17. 5. 2011, Osvedčením o dedičstve
zo dňa 22. 5. 2007, výpisom z listu vlastníctva č. XXX E. XXX V.. Ú.. H., Kúpnou zmluvou zo dňa
28. 5. 2010, kópiou dedičského rozhodnutia vo veci D 163/89, Osvedčením o dedičstve sp. zn. 17D
620/2006, Zmluvou o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností prenajímateľky R. T. zo dňa 28. 5. 2007,
oznámením Poľnohospodárskeho družstva H. o znížení nájmu, výpočtu nájmu, výpočtovými listami z
roku 2006 a 2008, Zmluvou o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností prenajímateľky U. Š. zo dňa
1. 1. 2001, Dodatok k tejto zmluve a výpočtové listiny z roku 2001, 2006 a 2007, Kúpnou zmluvou zo
dňa 26. 5. 2010, geometrickým plánom, rozhodnutím Správy katastra Martin zo dňa 28. 5. 2010 a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia si uplatnili svoj nárok voči odporkyniam (v tomto konaní zostali dve odporkyne), ktorý
presne špecifikovali čo sa týkalo výpočtu a následne aj s doložením dedičskej postupnosti. Zo strany
odporkýň dedičská postupnosť na strane navrhovateľov spochybnená žiadnym spôsobom nebola.
Odporkyne nespochybnili ani výšku žalovanej sumy uplatnenú jednotlivými navrhovateľmi, ktorá podľa
navrhovateľov vyplynula z kúpnej zmluvy uzavretej odporkyňani a spoločnosťou Y., ktorej boli odpredané
poľnohospodárske pozemky za kúpnu cenu v sume 63 669,24 €. Predmetom uzavretej kúpnej zmluvy
medzi odporkyňami a spoločnosťou Y. L..C..I.. zo dňa 28. 5. 2010 boli poľnohospodárske pozemky
zapísané na LV č. XXX V.. Ú.. H. a to parcela č. XXX - orná pôda o výmere XX XXX m2, pričom z
tejto bola odpredaná výmera X XXX m2. Predmetnú pôdu odporcovia zdedili na základe dedičského
rozhodnutia sp. zn. 17D 620/2006 zo dňa 22. 5. 2007.

Navrhovatelia si uplatňovali svoj nárok ako právni nástupcovia dedičov v súvislosti s dedičským
rozhodnutím po nebohej X. K., C.. R., A. XX. X. XXXX, sp. zn. D 335/77 a to z toho dôvodu, že
poľnohospodársku a lesnú pôdu v bezplatnom užívaní socialistickej organizácie, nachádzajúcu sa v k.
ú. H., zapísanú v protokole č. XX ako parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X XXX, XXX U. X/X-K. W. X.
J., W.. XX. XX. XXXX, dedička po nebohej X. K., C.. R. s tým, že pre prípad vypustenia tejto pôdy z
bezplatného užívania, alebo iného speňaženia je povinná z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine ostatným
spoludedičkám, t.j. Y. F., K. N., U. T. E. X. V..
Osvedčením o dedičstve sp. zn. 17D 620/2006 zo dňa 22. 5. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.
5. 2007 po nebohej K. J.I., C.. Y. nadobudli dedičky U. V., C.. J., U.C. Š., R. T., Y.. Ž. J. každá v 1/5-
ine vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. H., zapísaným na LV č. XXX, parcela
registra X. Č.. XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2. Po uvedenom rozhodnutí následne dedičky predali
časť nadobudnutej pôdy spoločnosti Y. L..C..I...
Odporkyne ohľadne uvedenej poľnohospodárskej pôdy uzavreli s Poľnohospodárskym družstvom H. so
sídlom v H. zmluvu o nájme pôdy. R. T. uzavrela Zmluvu o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností
s Poľnohospodárskym družstvom H. dňa 28. 5. 2007, U. Š. uzavrela Zmluvu o nájme dňa 1. 1. 2001 s
Poľnohospodárskym družstvom Dražkovce a predmetné nehnuteľnosti boli začlenené do ročnej úhrady
za nájom až od roku 2007.

Vychádzajúc z rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine sp. zn. D 235/77 kde je uvedené, že
poľnohospodársku a lesnú pôdu patriacu poručiteľke X. K., C.. R., ktorá sa nachádza v bezplatnom
užívaní socialistickej organizácie, nadobudla do vlastníctva X. J., ktorá pre prípad vypustenia pôdy z

bezplatného užívania, alebo iného speňaženia je povinná z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine ostatným
spoludedičkám.

Navrhovatelia tvrdili, že formulácia uvedená v dedičskom rozhodnutí, ktorá je uvedená ako nárok
vyplývajúci vyňatie z bezplatného užívania, alebo iné speňaženie, je im dané na výber a v danom prípade
si uplatnili nárok až v prípade speňaženia poľnohospodárskej pôdy dedičkami X. J.. Odporkyne naopak
tvrdili, že je tu alternatívna možnosť a to v prípade vypustenia pôdy z bezplatného užívania, alebo iné
speňaženie je podkladom pre uplatnenie nároku na utŕženie hodnoty ostatným spoludedičkám.

Pri výklade tohto dedičského rozhodnutia súd dospel k záveru, že v konkrétnom dedičskom rozhodnutí
bola daná možnosť spoludedičkám uplatňovať si nárok v prípade vypustenia pôdy z bezplatného
užívania ako jedna možnosť a druhá možnosť iné speňaženie, pretože medzi týmito dvomi nárokmi,
resp. postupmi je spojka alebo a ide o spojku, ktorá zakladá nárok buď jedného, alebo druhého postupu.
Pretože zo strany odporkýň bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku navrhovateľov,
súd posudzoval túto námietku premlčania s prihliadnutím na tú skutočnosť, že návrh na začatie konania
bol podaný 9. 2. 2012 faxovým podaním a následne doplnený písomným podaním 10. 2. 2012. Ohľadne
poľnohospodárskej pôdy odporkyne uzavreli s Poľnohospodárskym družstvom v H. zmluvu o nájme
poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré boli pripojené do spisu. Odporkyňa R. T. takúto zmluvu
uzavrela 28. 5. 2007 a odporkyňa U. Š. uzavrela Zmluvu o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností 1.
1. 2007, ale až v rámci Dodatkov k zmluve sa týkal predmetných nehnuteľností až nájom pre rok 2007.

Po prijatí zákona o pôde a to Zákona č. 229/1991 Zb. v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 vznikol
nájomný vzťah k poľnohospodárskej pôde, pretože v súlade s citovaným zákonným ustanovením ak
medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti zákona,
alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi vzájomný vzťah,
ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. Nájomný vzťah, ktorý vznikol medzi odporkyňami
a Poľnohospodárskym družstvom v H.Ž., užívajúcim predmetné nehnuteľnosti vznikol nesporne zo
zákona, ale preukázateľne až po vydaní Osvedčenia zo dňa 22. 5. 2007 ( 17D 620/2006 zo dňa 22. 5.
2007) a od tejto doby pôda nespochybniteľne nebola užívaná bezplatne, ale bola užívaná na základe
nájomnej zmluvy za odplatu. Tu podľa názoru súdu možno v súlade s dedičským rozhodnutím z roku
1977 vysloviť, že nastala skutočnosť a to prípad vypustenia pôdy z bezplatného užívania. Odporkyne za
užívanie pôdy poľnohospodárskym družstvom dostávali nájom a teda už v tejto dobe možno povedať, že
navrhovateľom vznikol nárok na vyplatenie podielu v súvislosti s predmetným dedičským rozhodnutím.
Súd sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľov, že navrhovatelia si mohli uplatniť nárok až po speňažení
predmetných nehnuteľností a preto ich nárok, ktorý bol uplatnený 9. 2. 2012, je uplatnený včas. Zo
strany odporkýň bola vznesená námietka premlčania 3-ročnej premlčacej lehoty v súlade s ustanovením
§ 101 Občianskeho zákonníka na uplatnenie peňažných nárokov navrhovateľmi, súd sa stotožnil s tým,
že daná premlčacia lehota plynula najneskôr od 22. 5. 2007 a uplynula v plynutí troch rokov, t.j. 22. 5.
2010. Pretože nárok navrhovateľov bol zamietnutý s prihliadnutím na uplatnenie premlčania zo strany
odporkýň, bližšie sa súd nárokom navrhovateľov nezaoberal. S uplatnenou námietkou premlčania sa
súd vysporiadal tak, že žalobu zamietol bez toho, aby skúmal, či uplatnené právo existovalo, resp. v
akom rozsahu existovalo.

Rozsudkom zo dňa 9.7.2014 súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku
navrhovatelia podali odvolanie, odvolací súd svojím rozhodnutím zo dňa 29.5.2015 rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že dedičia
v dotknutom dojednaní žiadnym spôsobom neustálili prioritu niektorej zo skutočností, zakladajúcich
vznik nároku na výplatu pred inou, ani zánik ďalších nárokov v prípade, že nastane jedna z možných
skutočností, zakladajúcich vznik nároku na výplatu. Pokiaľ by dedičia mali takúto vôľu, bolo potrebné
ju prejaviť v dedičskom rozhodnutí výslovne. Bez takéhoto prejavu nemožno vyvodzovať závery
o akomkoľvek obmedzí nárokov ustupujúcich dedičov, resp. ich právnych nástupcov, vyplývajúcich
z dotknutého dojednania. Takýto jeho výklad zodpovedá, pri uplatnení prvkov logiky a racionality,
vôli dedičov, keď zároveň jeho uplatnenie bude v dôsledkoch znamenať, že každému z dedičov,
resp. právnych nástupcov sa dostane toľko, koľko by zodpovedalo ich dedičským podielom. Ak by
v rozhodnom čase neexistovali zákonné obmedzenia za účelom zabránenia drobenia pozemkov. Z
hľadiska rešpektovania princípu spravodlivosti, spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi,
nemožno nijako v prejednávanom prípade odôvodniť, že by ustupujúci dedičia, resp. ich právni

nástupcovia bez ďalšieho mali mať nárok len na niektorý z nárokov, prípadne len ten, ktorý mohol byť
uplatnený skôr.
Vo vzťahu k námietke odporcov, že dotknuté dojednanie nie je dohodou dedičov, ale autoritatívne
rozhodnutie notára, v zmysle vtedy platného práva, odvolací súd poznamenal, že povinnosť uviesť v
dedičskom rozhodnutí takéto dojednanie (ustanovenie) nevyplýva zo zákona. Preto, pokiaľ ju notár vo
svojom rozhodnutí uviedol, je zrejmé, že tak urobil v zmysle dohody (návrhu) dedičov. Odôvodnenie
predmetného dedičského rozhodnutia, kde sa konštatuje, že dedičstvo bolo vysporiadané podľa návrhu
dedičiek na pojednávaní prítomných, uvedené len potvrdzuje. Voči dedičskému rozhodnutiu sa mohol
hociktorý z účastníkov dedičského konania odvolať.

Súdom bol následne vytýčený termín pojednávania dňa 30.9.2015 s tým, že právny zástupca odporkýň
podaním zo dňa 29.9.2015 doplnil svoje podanie, kde zaujal stanovisko k rozhodnutiu odvolacieho
súdu a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 223/2012, ktoré je podľa neho v úplnom
protiklade proti rozhodnutiu, na ktoré prihliadol odvolací súd a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.5Cdo 96/2000. Opakovane zdôraznil, že právo na výplatu navrhovatelia nepreukázali zákonom
predpokladaným spôsobom, t.j. osvedčením súdu o odovzdaní vlastníckeho práva k pohľadávke,
analogicky poukázal na ustanovenie § 37 ods.3 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prospech iného
než je označený v rozhodnutí možno priznať právo len ak sa preukázalo, že na neho prešla povinnosť,
alebo právo z titulu (v danom prípade z rozhodnutia), tento prechod musí byť doložený listinou,
preukazujúcou prevod alebo prechod práv. navrhovatelia nedoložili dedičské rozhodnutia, z ktorých by
jednoznačne vyplynulo právo, ktoré je uvedené v rozhodnutí sp.zn.D 335/1977 (výplata podielu ostatným
spoludedičkám, ktorými sú Y. F.Á., K. N., U. T., X. V.) prešla na nich, teda, že predmetom dedičského
konania, v ktorom sa stali niekoľkonásobní právni nástupcovia po pôvodných spoludedičkách bola aj
pohľadávka splatná v budúcnosti.

Následne odporkyne predložili výdavky, ktoré podľa ich vyjadrenia súviseli so zhotovením podkladov
pre kúpno-predajnú zmluvu so spoločnosťou Y. L..C..I.. Martin (tejto spoločnosti predali nehnuteľnosti).
K uvedenému súd konštatuje, že predložené listinné doklady žiadnym spôsobom nepreukázali tvrdené
skutočnosti, výdavky nesúviseli s tým, čo odporkyne uvádzali, neboli ku konkrétnemu geometrickému
plánu, ani neboli predložené iné náklady, ktoré by nesporne súviseli s prevodom nehnuteľností. Na
uvedené súd prihliadnuť z tohto dôvodu vôbec nemohol.

Podaním zo dňa 22.10.2015 právny zástupca odporkýň zaslal súdu stanovisko v predmetnej veci a
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 222/2010 zo dňa 10.3.2011, ktoré podľa neho je
možné analyticky aplikovať na danú vec, resp. osvojiť si argumentáciu zo odôvodnenia rozsudku s
tým, že dedičstvo sa podľa § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľov, predpokladmi
dedenia sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva a spôsobilý dedič. Z ustanovenia § 91 ods.1 O.s.p.
vyplýva, že ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každá z nich sama za seba.
Ak však ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov,
ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich aj pre ostatných. Ak bolo v konaní o
dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné. Súd je povinný z tohto
rozhodnutia vychádzať aj pri prejednaní a rozhodovaní iných vecí. Najvyšší súd poukázal na to, že
určovací návrh spočívajúci v tom, že vec hnuteľná, či nehnuteľná patrí do dedičstva po poručiteľovi, a
teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len toho,
koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým
dedičom v prípadne jeho nástupcom. Nadobudnutie dedičstva však nedochádza len na základe smrti
poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí
dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a
rozhodnuté a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom
prejednaní a rozhodnutí o dedičstve.
Právny zástupca odporkýň bol toho názoru, že účastníkmi konania na strane navrhovateľov ani neboli
všetci dedičia po poručiteľkách a teda v tomto konaní neboli ani úplne zachytené podiely jednotlivých
spoluvlastníkov, predovšetkým to bolo u dedičky K. N. - F., kde 7/120-ín nebolo krytých žalobou. Túto
skutočnosť upresnil právny zástupca odporkýň na pojednávaní, konanom dňa 2.12.2015 s tým, že
správne malo byť uvedené, že uplatnený je podiel 16/120-ín a 8/120-ín uplatnených nie je.
Vyjadrenia, ktoré boli predložené odporkyňami prostredníctvom ich právneho zástupcu do spisu po
rozhodnutí odvolacieho súdu boli doručené právnemu zástupcovi navrhovateľov, ktorý na uvedené
písomne nereagoval.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 223/2012 zo dňa 28.11.2013, na ktoré poukazovali
odporcovia bolo nesporne zistené, že jednalo o obdobnú právnu vec, ako je v predmetnej veci,
avšak podkladom bolo rozhodnutie Štátneho notárstva v Prievidzi, ktoré schválilo dohodu dedičov
o vyporiadaní dedičstva, ktorá bola v časti povinnosti vyplatenia ustupujúcich dedičov nejasná a
nezrozumiteľná. V tomto rozhodnutí sa odvolací súd zaoberal aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo 96/2000, kde bola riešená situácia, vyplývajúca z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v
Žiline zo dňa 3.6.1963, nadobúdateľom majetku po poručiteľovi sa stal jeho syn bez povinnosti vyplatiť
ustupujúcich dedičov. V dôsledku odvolania ostatných dedičov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
napadnuté uznesenie potvrdil, avšak s tým, že uviedol, že v prípade scudzenia pozemku za náhradu sa
táto náhrada rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov. Takéto špecifikovanie nároku potom
bolo Najvyšším súdom pokladané za úplné a zrozumiteľné. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 2Cdo
223/2012 je konštatované, že nemožno v ňom aplikovať závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo 96/2000 vzhľadom na odlišné rozhodnutie štátneho notára.

Pri posúdení nároku navrhovateľov súd vychádzal predovšetkým zo záveru rozsudku Najvyššieho
súdu SR 3Cdo 222/2010 zo dňa 14.3.2011. Teda vychádzajúc zo záverov tohto rozhodnutia ako aj z
právnej úpravy nadobúdania dedičstva podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda
smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva a spôsobilý dedič.
K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti. Právna úprava dedičského práva
vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že
dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Konanie o dedičstve sa začína aj
bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom
prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva vo vyporiadaní
dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až
do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu tu teda nemôže
byť istota s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom
a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov.
Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov
celého majetku, patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí alebo
majetkových práv, patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich
dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú
postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods.2 O.s.p..
To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne
vecí, o ktoré ide v občianskom súdom konaní, vedenou s inou osobou, ako dedičom (ktorá nie je
poručiteľovým dedičom) vyporiadaná. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok
známy, nebol predmetom dedičstva, a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania
dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníka tejto veci.

Súd bol toho názoru, že pokiaľ navrhovatelia si chceli uplatniť pohľadávku voči odporcom, ktorá mala
vyplynúť zo spôsobu vyporiadania dedičstva medzi dedičmi po poručiteľke X. U., tak táto pohľadávka
mala byť najskôr vyporiadaná v dedičskom konaní po dedičoch menovanej a to X. J., Y. F., K. N., U. T.,
X. V.. Dedičky po menovaných v čase podania návrhu už nežili a nárok si uplatnili právni nástupcovia,
dedičia bez toho, aby pohľadávka bola predmetom dedičstva po poručiteľoch a prejednaná v dedičskom
konaní. Odporkyne zdedené vlastníctvo k poľnohospodárskej pôde, ktorá bola v užívaní socialistickej
organizácie a ktoré nadobudla ich matka po svojej matke v čase pred prevodom na základe kúpno-
predajnej zmluvy so spoločnosťou Y. L..C..I.. si tento nárok prejednali v dodatočnom dedičskom konaní.
Súd bol toho názoru, že aj navrhovatelia mali postupovať rovnakým spôsobom a pohľadávku, ktorú
uplatňovali voči odporcom si mali najskôr vyporiadať v dedičskom konaní po ich predchodcoch tak,
aby bolo zrejmé, akým spôsobom došlo medzi jednotlivými dedičmi k vyporiadaniu. V situácií, keď
navrhovatelia takýmto spôsobom nepostupovali, si v konaní uplatňovali nárok, ktorého oprávnenosť
nevedeli preukázať. Z uvedeného dôvodu súd ich návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s ustanovením §
151 ods.3 O.s.p. vzhľadom na náročnosť právneho posúdenia a rozsahu trov konania v predmetnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.