Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222186
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115222186.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 865 421, proti povinnej: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I. XX, XXX XX W.
W., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 277,28 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08

Bratislava pod sp. zn. EX 4709/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 2Er/3204/2015-11 zo dňa 06. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/3204/2015-11 zo dňa 06. novembra
2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 2Er/3204/2015-11

zo dňa 06. novembra 2015 zastavil exekučné konanie podľa § 251 ods. 4, § 103, 104 ods. 1 a § 159
ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Rozhodnutie odôvodnil tým,
že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tej istej
povinnej ako v konaní, ktoré už bolo vedené na exekučnom súde pod sp. zn. 1Er/1585/2015 a v ktorom
sa oprávnený domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 224,-Eur s príslušenstvom.
Exekučný súd uznesením č.k. 1Er/1585/2014-23 zo dňa 11. augusta 2014 žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia zamietol z dôvodu neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorou
bola založená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku. Uvedené
rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom odvolacím uznesením
č.k. 2CoE/206/2014-44 zo dňa 20. októbra 2014. Prekážka res iudicata je procesnou prekážkou,
ktorú nemožno odstrániť, preto s ohľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd exekučné konanie
odvolaním napadnutým uznesením zastavil.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal
zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V
odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. §
205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§205 ods.
2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Legitímne očakával, že exekučný
súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze
exekučného konania exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými náležitosťami vrátane odôvodnenia,
pričom Exekučný poriadok voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania. Zamietnuť žiadosť o

vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom. Napriek uvedenému exekučný súd o návrhu na vydanie poverenienerozhodol ale bez zákonného oprávnenia nad rámec zverenej právomoci rozhodol uznesením o
zastavení exekučného konania. Ďalej oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7 Cdo/108 /2012 zo dňa 23. januára 2013. Exekučný súd podľa jeho názoru nesprávne

aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní
nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní,
aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle ustanovenia § 155 ods. 3 O.s.p. je vecou potrebné chápať
len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych práva a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné

konanienemávosvojompredmete„vec“,oktorejbysamohloprávoplatnerozhodnúť.Exekučnékonanie
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci, nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie
exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Ďalej oprávnený
poukázal na to, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Nepochybne zákonodarca nemal v úmysle,

aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú
vadu konania - litispendenciu - Exekučný poriadok vo svojom ustanovení § 36 ods. 3 obsahuje. Ak by
takáto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by
potrebné zakotviť ju priamo v Exekučnom poriadku. Exekučný súd svojím postupom a rozhodnutím
porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené článkom 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní
nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený
právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v
danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v
exekučnom konaní.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní veci v medziach a
rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom spísaným do zápisnice u súdneho

exekútora dňa 07. februára 2015 sa oprávnený domáha voči povinnej vymoženia svojej pohľadávky
vo výške 277,28 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava sp. zn. SR 02859/12 zo dňa 11. júla 2012, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa
30. júla 2012 a vykonateľnosti dňa 02. augusta 2012, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť

oprávnenému sumu 224,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 224,-
Eur od 25. decembra 2011 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 224,-
Eur od 09. marca 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 131,05 Eur.
Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na
základe zmenky vystavenej povinnou dňa 30. júna 2010, ktorou oprávnený a povinná zabezpečili svoj

iný záväzkový vzťah založený Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. júna 2010. Následne súdny
exekútor žiadosťou zo dňa 09. februára 2015, osobne podanou na exekučnom súde dňa 03. novembra
2015, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd odvolaním napadnutým
uznesením exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. a so zdôvodnením, že oprávnený
sa na základe uvedeného exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

Slovenskej rozhodcovskej, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 02859/12 zo dňa
11. júla 2012 - už domáhal vykonania exekúcie voči povinnej, exekučné konanie bolo vedené pod sp.
zn. 1Er/1585/2014 a exekučný súd Uznesením č.k. 1Er/1585/2014-23 zo dňa 11. augusta 2014 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na
základe odvolania oprávneného toto uznesenie exekučného súdu Uznesením sp. zn. 2CoE/206/2014

zo dňa 20. októbra 2014 potvrdil.

Podľa § 44 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 22. decembra 2015 (1) Exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu sexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručeniaaleboodstráneniavádnávrhusúdu(§45)apožiada
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní
zistená, vedie k jeho zastaveniu, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza.

Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. O tú istú (totožnú) vec pôjde v
prípade rovnakého nároku (stavu), o ktorom súd už právoplatne rozhodol, a tiež, ak súvisí s rovnakým
predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok
(stav), ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z
akého bol uplatnený.

Odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho vecnej
správnosti uznesením potvrdil, pretože nebolo sporné, že Okresný súd Banská Bystrica Uznesením
č.k. 1Er/1585/2014-23 zo dňa 11. augusta 2014 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 2CoE/206/2014-44 zo dňa 20. októbra 2014, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 18.

novembra 2014, rozhodol o tom, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 02859/12 zo
dňa 11. júla 2012 zamieta, pretože nejde o spôsobilý exekučný titul. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p.
neodstrániteľnú prekážku konania tvorí, ak sa o veci právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci možno

vymedziťzhodnosťouokruhuúčastníkovazhodnosťoupredmetukonania.Vštádiuexekučnéhokonania
od podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej, je predmetom
konania zisťovanie, či oprávnený disponuje exekučným titulom, ktorý je v súlade so zákonom. V danom
prípade bolo o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti tej istej povinnej na podklade toho
istého, predtým predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu rozhodnuté tak, že

exekúcia je neprípustná práve pre to, že predložený exekučný titul nebol v súlade so zákonom. V danom
prípade konaniu bránila prekážka rozhodnutej veci.

Pokiaľ oprávnený poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/108/2012 zo dňa 23. januára 2013, toto rozhodnutie sa týka iných skutkových okolností ako je

tomu v prejednávanej veci. V danom prípade dovolateľka namietala, že exekučný súd neprípustne
zastavil exekučné konanie podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov, čo podľa jej názoru odôvodňovalo dovolacie dôvody podľa § 237 písm.
d), e) a f) O.s.p. - v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania podľa zákona a účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom. Prekážku res iudicata dovolateľka v uvedenom dovolacom
konaní vysvetľovala tak, že vec už bola právoplatne rozhodnutá rozsudkom vydaným v rozhodcovskom
konaní a exekučný súd v exekučnom konaní nebol oprávnený preskúmať správnosť rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu z pohľadu obsahu zmluvy o úvere (vrátane dojednaných všeobecných
obchodných podmienok) a rozhodovať o neprijateľnosti zmluvných dojednaní - najmä neprijateľnosti

(resp. neplatnosti) rozhodcovskej doložky. V súvislosti s uvedenou dovolacou námietkou najvyšší súd
uviedol, že exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania podľa § 237 písm. d)
O.s.p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, teda ani rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa
právo ešte len nachádza a oproti tomu v exekučnom konaní ide o vykonávacie konanie. Aj ďalší záver,na ktorý odvolateľ poukázal, nie je možné aplikovať v tomto posudzovanom prípade. Pokiaľ najvyšší
súd v uvedenom rozhodnutí ako súd dovolací súdom nižšieho stupňa vytýkal, že neprípustne „prekročili“
postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, bolo to vo vzťahu k aplikácii § 45 ods. 2 zákona o

rozhodcovskom konaní, nie vo vzťahu ku skúmaniu procesných podmienok konania.

Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.