Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 19, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/933/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111201934
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111201934.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa W. W., štátneho
občana SR, bytom Š. W. XXXX/X, L. práv. zast. Advokátska kancelária SP&R s.r.o. so sídlom W. č.6,
Z. proti odporcovi N. J., štátnemu občanovi SR, bytom Y. XXX/XX, G. práv. zast. Y. J. s.r.o, so sídlom
W. nám. XX, G., o zaplatenie 15.000 Eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 26. júna 2014, č.k. 11C/96/2013-173, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel v celom rozsahu návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal
zaplatenia nevrátenej pôžičky 15.000 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Rozhodnutie o

trovách konania vyhradil na čas po právoplatnosti veci samej.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ prenechal odporcovi peňažné prostriedky vo
výške žalovanej sumy, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Ďalej mal aj zo svedeckej
výpovede p. M. za preukázané, že odporca sa zaviazal tieto peňažné prostriedky navrhovateľovi
vrátiť po uplynutí dojednanej doby. Účastníci tak podľa okresného súdu uzavreli zmluvu o pôžičke
podľa § 657 Občianskeho zákonníka (OZ) v ústnej forme. Keďže odporca svoj záväzok vrátiť požičané

peniaze navrhovateľovi dobrovoľne nesplnil v lehote splatnosti (do 31.05.2009), bol opätovne vyzývaný
na vrátenie pôžičky navrhovateľom čo podľa okresného súdu vyplýva i z výpovede svedka M., za
prítomnosti ktorého k výzvam na zaplatenie došlo. Obranu odporcu, že zaplatenie žalovanej sumy v jeho
prospech bolo naopak vrátením pôžičky poskytnutej z jeho strany navrhovateľovi vyhodnotil okresný
súd ako účelovú. Odporca totiž bez pochybností nepreukázal, že k poskytnutiu peňažných prostriedkov
došlo z dôvodu vrátenia pôžičky poskytnutej navrhovateľovi v minulosti. Naopak okresný súd považoval
za preukázané, že pôžička z roku 2003 poskytnutá od odporcu navrhovateľovi bola navrhovateľom v

lehote splatnosti vrátená. Ďalšiu sumu 50.000,- Sk požičanú podľa zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa
18.10.2004 bolo účastníkmi dohodnuté vrátiť do 26.10.2004. Táto svojou výškou nezodpovedá ani s
prípadnými úrokmi výške žalovanej sumy. Naviac, ako potvrdili svedkovia, odporca opakovane dlhodobo
požičiava peňažné prostriedky a je preto nepravdepodobné, že by sa uspokojil s nesplatením dlhu
navrhovateľom takmer 5 rokov.

Úrok z omeškania priznal okresný súd podľa § 517 ods. 2 OZ a o trovách konania rozhodol podľa §

151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkal, že na základevykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nezodpovedá vykonaným dôkazom
zistenie okresného súdu o uzavretí ústnej zmluvy o pôžičke a nezodpovedá skutočnosti, že prenechanie
žalovanej sumy bolo medzi účastníkmi nesporné. Medzi účastníkmi konania nebola sporná iba tá

skutočnosť, že navrhovateľ poukázal zo svojho účtu na účet odporcu žalovanú sumu. Nejednalo sa však
o prenechanie tejto sumy odporcovi, ale o vrátenie skôr poskytnutej pôžičky od navrhovateľa odporcovi.
Častejšie požičiavanie peňazí zo strany odporcu navrhovateľovi v minulosti vyplynulo aj z vykonaného
dokazovania, a to zo skutočnosti, že navrhovateľ splnenie takejto pôžičky v minulosti zabezpečil aj
motorovým vozidlom odovzdaným odporcovi. Pokiaľ odporca nepristúpil skôr k vymáhaniu svojho dlhu

od navrhovateľa, počkal preto, že sa s navrhovateľom dlhšie poznali, dovtedy navrhovateľ odporcovi
peniaze vždy vrátil a napokon, nie vždy medzi sebou účastníci podpisovali doklady o pôžičkách.
Navrhovateľvovyjadreníkodvolaniužiadalnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.Napadnuté
rozhodnutie považoval za zodpovedajúce vykonaným dôkazom a odvolacie tvrdenia odporcu neboli v
ničom odlišné od tvrdení prezentovaných pred okresným súdom.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je
potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odporca v odvolaní vytýka okresnému súdu nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť rozhodnutia, teda
inú vadu, ktorá mohla za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod §
221 ods. 1, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku

súdneho rozhodnutia vo veci samej. Toto pochybenie nemožno vidieť v nevhodne zvolenej formulácii
okresného súdu, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol ako nespornú skutočnosť
prenechanie peňazí. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že uvedené nemalo iný obsah ako nespornosť
poukázania žalovanej sumy z účtu navrhovateľa na účet odporcu.

Ďalej odporca v odvolaní uplatňuje dôvod na odvolanie podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam).
Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva vo všeobecnosti predovšetkým v nesprávnom postupe
okresného súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na

skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Ani k takýmto pochybeniam zo strany okresného súdu však nedošlo. Za nesporného východiska o

poukázaní žalovanej sumy z účtu navrhovateľa na účet odporcu, a to prevodným príkazom zo dňa
3.3.2009, ostalo pre úspech odporcu nevyhnutné, aby preukázal, že na toto plnenie existoval taký
právny titul, na základe ktorého mu prevedená suma mala ostať. Inak by tu bola prinajmenšom
povinnosť odporcu vydať žalovanú istinu ako bezdôvodné obohatenie. Na svoju obranu odporca tvrdil,
že nesporná platba 15.000 eur od navrhovateľa predstavovala vrátenie pôžičiek 300.000 Sk a 50.000

Sk z obdobia roku 2004. Na preukázanie tvrdenia o pôžičke 300.000 Sk však odporca neprodukoval
dostatočné dôkazy, keď jej existencia nevyplýva zo žiadnej listiny a nebola potvrdená ani svedeckými
výpoveďami. Čo sa týka pôžičky 50.000 Sk, ktorej poskytnutie zo strany odporcu navrhovateľovi v
roku 2004 bolo nesporné, táto svojou výškou vôbec nezodpovedá platbe 15.000 eur vykonanej v
navrhovateľom v prospech odporcu v roku 2009. Existenciu odporcom tvrdeného dlhu navrhovateľa z

pôžičky nepreukazuje ani poskytnutie navrhovateľovho vozidla odporcovi, keď z vykonaných dôkazov
nevyplýva, že sa malo jednať práve o záloh, ako to tvrdí odporca. Účastnícke výpovede o účele
odovzdanianavrhovateľovhovozidlaodporcovisarôznia,svedokM.oúčeleodovzdaniavozidlanevedel
a z písomností týkajúcich sa odovzdania vozidla účel odovzdania vozidla tiež nevyplýva. Dôkazy
produkované odporcom tak neposkytovali dostatočný podklad na preukázanie jeho tvrdenia, že mu

suma 15.000 eur poukázaná navrhovateľom na jeho účet mala ostať. Pokiaľ odporca poukazuje na
nepravdepodobnosť jeho potreby požičiavať si peniaze od navrhovateľa, pretože mu naopak on sám
požičiaval, nie je tento predpoklad namieste. Odporca prezentoval svoje finančné vzťahy nie práve
ako dôsledne prehľadné a preukazné. V konaní prezentované finančné vzťahy tiež nezodpovedajúštandardnému fungovanie finančných vzťahov medzi občanmi nepodnikateľmi. Sotva sa tu potom
možno dovolávať inak logických predpokladov štandardného fungovania vecí. Uvedená charakteristika
takýchto finančných vzťahov má napokon za dôsledok aj zložitú dôkaznú situáciu účastníkov v nich

fungujúcich.

Skutkové zistenie okresného súdu, že odporca nepreukázal právny titul, na základe ktorého mu
navrhovateľom vyplatená suma 15.000 eur mala ostať, zodpovedá vykonaným dôkazom. Z hľadiska
odvolacích dôvodov tak bolo napadnuté rozhodnutie vo výroku vecne správne a krajským súdom preto

potvrdené.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.)

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .