Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoKR/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112215540
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112215540.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Tarabčák, so
sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu VPMK s.r.o. v konkurze /
predchádzajúce obchodné meno Radoma s.r.o. Prešov/ so sídlom Priemyselná 534, 082 12 Kapušany,
IČO: 31 679 960, proti žalovaným: 1/ PROFIT-INVEST, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 33, 085
01 Bardejov, IČO: 36 482 871, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s.r.o.,
so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, 2/ STAVBYINDUSTRIA, s.r.o. /predchádzajúce
obchodné meno Kontakt Bau, s.r.o./, so sídlom Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, IČO: 36 494

763, zastúpenému JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01
Stropkov, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 6.2.2015 č.k. 3Cbi 22/2012-479, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 3Cbi 22/2012-479 určil, že právny úkon - zmluva o pôžičke z
8.6.2010 uzavretá medzi veriteľom PROFIT-INVEST, s. r. o. (žalovaný v 1/ rade) a dlžníkom Radoma

s.r.o. (po zmene obchodného mena VPMK s.r.o., t.j. terajší úpadca), na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkovi pôžičku 1.991.635,- euro je voči veriteľom v konkurze právne neúčinný. Žalovaný v 1/ rade je
povinnýzaplatiťžalobcovidovšeobecnejpodstatyúpadcusumu312.000,-eurdo3dníodprávoplatnosti
rozsudku. Súd ďalej určil, že právny úkon - kúpna zmluva o prevode hnuteľných vecí z 1.10.2010
uzavretá medzi predávajúcim Radoma s.r.o. Prešov (po zmene obchodného mena na VPMK s.r.o., t.j.
úpadca) a kupujúcim PROFIT-INVEST, s.r.o., ktorou predávajúci odpredal kupujúcemu hnuteľné veci
balíčka Karusel, Freezer značky FRIGUS a Freezer GIF za kúpnu cenu 40.000,- euro bez DPH, splatnú

do 31.12.2010 - je voči veriteľom v konkurze právne neúčinná. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť
žalobcovi do všeobecnej podstaty spoločne a nerozdielne sumu 48.000,- euro do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd ďalej určil, že právny úkon, a to zmluva o prevode ochranných známok z 1.10.2010
uzatvorená medzi prevádzajúcim Radoma s.r.o. Prešov (po zmene obchodného mena VPMK s.r.o.)
a nadobúdateľom PROFIT-INVEST, s.r.o., ktorou prevádzajúci previedol na nadobúdateľa ochranné
známky,zaregistrovanéÚradompriemyselnéhovlastníctvaSR,uvedenévpríloheč.1zmluvyzaodplatu
145.000,- euro bez DPH, splatnú do 31.12.2012 je voči veriteľom v konkurze právne neúčinný. Žalovaní

v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty spoločne a nerozdielne sumu
174.000,- euro do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní nahradiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne 100% trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhalurčenia neúčinnosti právnych úkonov z predchádzajúcej zmluvy o pôžičke, kúpnej zmluvy o prevode
hnuteľnej veci, či zmluve o prevode ochranných známok s tým, že vyššie uvedené sumy sú žalovaní
povinní previesť do všeobecnej podstaty úpadcu. Návrh správca konkurznej podstaty odôvodnil tým,

že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25.11.2001 bolo začaté konkurzné konanie (sp.zn. 1K
58/2011) a 13.1.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Žalobca bol ustanovený do funkcie
správcu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 20.1.2012.

Podľa žalobcu zmluvou o pôžičke z 8.6.2010 nadobudol úpadca pod obchodným menom Radoma s.r.o.

pôžičku 1.991.635,- euro za odmenu 12.000,- euro od žalovaného v 1/ rade s tým, že pôžička mala byť
vrátenádo21kalendárnychdníodpodpísaniapôžičkynaúčet.Nazabezpečeniepohľadávkynavrátenie
pôžičky bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu na LV č. XXXX v k.ú.
W., všetky zásoby a nedokončená výroba, ktoré úpadca vlastnil, ako aj všetky zásoby a nedokončenú
výrobu, ktorú nadobudne v budúcnosti, všetky pohľadávky a všetky platné ochranné známky. V prípade
omeškania s úhradou pôžičky bola dohodnutá zmluvná pokuta 500.000,- euro. Pôžička bola poskytnutá

v dvoch splátkach, a to 18.6.2010 v sume 1.000.000,- euro a dňa 30.6.2010 v sume 991.635,-
euro. Úpadca využil pôžičku na splatenie investičného úveru VÚB, a.s., pod č. XXXXXXXX/XXXX vo
výške 201.893,10 euro, č. XXXXXXXX/XXXX vo výške 134.599,61 euro a kontokorentného úveru č.
XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 806.226,59 euro, takže banke spolu zaplatil 1.142.719,30 euro. Ako
vyplýva z listu VÚB, banka požiadala len o splatenie kontokorentného úveru, nie však investičných

úverov.

Z poskytnutej pôžičky bolo poukázaných dňa 18.6.2010 na účet Slovenskej sporiteľne č. XXXXXXXXXX/
XXXX s poznámkou „na L. T.“ a „T. K.“ suma 243.329,78 euro, 50.000,- euro a 175.429.- euro, pričom
maloísťosumu243.329,78euronapredchádzajúcupôžičkuúpadcovi(súčetrozpisujevšak298.329,78

euro) a sumu 175.429,86 euro predstavujú zostatok na účte č. 431 - Ostatné kapitálové fondy.

Rozdiel medzi vyplatenými sumami a poskytnutou pôžičkou predstavujú 380.156,92 euro. Podľa zmluvy
mali byť prostriedky z pôžičky použité na zaplatenie úverov a iných dlhov úpadcov, napriek tomu, že
z pôžičky ostala suma 380.156,92 euro, minimálne suma 185.429,86 euro nepredstavovala dlhy, ktoré

bolo nutné uhrádzať (táto suma totiž predstavuje zostatok na účte 413 - Ostatné kapitálové fondy, teda
nevratné vklady spoločníkov). Úpadca nesplatil viaceré skôr splatné záväzky, okrem iného aj úver od
Československej obchodnej banky, pričom úver 221.294,55 euro bol zmluvou o postúpení pohľadávok
z konca roku 2010 postúpený na žalovaného v 1/ rade. Ten ako vydražiteľ túto sumu započítal k svojim
záväzkom. Rovnako nebolo nutné uhrádzať investičný úver vo VÚB v rozsahu 336.492,71 euro. Tieto

prostriedky mohli byť použité na úhradu skôr splatných záväzkov.

Vzhľadom na to, že úpadca pôžičku nevrátil, žalovaný v 1/ rade s dražobníkom Liptovská dražobná a
realitnás.r.o.dohodoldobrovoľnúdražbu,naktorejbolivydraženénehnuteľnostiahnuteľnéveci-strojné
zariadenie v 7 dražbách s výťažkom z predaja 2.353.116,18 euro. Ani to ale nepostačovalo na úhradu

všetkých pohľadávok a nákladov dražby. Úpadca fakturoval žalovanému sumu výťažkov z jednotlivých
dražôb faktúrami na sumu 1.848.253,18 euro a 504.863,- Sk, ale v čase vystavenia faktúry (rok 2010)
už na SKK vystavená faktúra nemohla byť. Výťažok z faktúr bol započítaný na záväzky voči žalovanému
v 1/ rade. Zápočty ale neboli napriek výzvam predložené.

Zmluvou z 1.10.2010 odpredal žalobca žalovanému v 1/ rade 3 kusy hnuteľných vecí, a to balička
Karusel M300, Freezer FRIGUS a Freezer GIF 600 za 40.000,- euro bez DPH. Ochranné známky
boli dňa 1.10.2010 predané za kúpnu cenu 145.000,- euro plus DPH opäť žalovanému v 1/ rade. Keď
celý majetok, ktorý bol speňažený v dražbe a neskôr prevedený na žalovaného v 1/ rade bol potom
týmto žalovaným prevedený do vlastníctva žalovaného v 2/ rade zmluvou z 31.3.2011. Žalovaný v 2/

rade ale od 1.7.2010 do 24.9.2010 mal v prenájme areál výroby od úpadcu za nájomné 200.000,- euro
ročne, pričom náklady na mzdy, energiu, vodu, reálne uhrádzal úpadca a až následne ich prefakturoval
nájomcovi. Žalovaný v 2/ rade užíval nehnuteľnosti aj po ukončení nájomného vzťahu s úpadcom. Až
keď mu vydražiteľ areál odpredal, od 1.11.2010 uzavrel zmluvu s dodávateľom energií.

Podľa žalobcu pôžička bola poskytnutá za podmienok, ktoré vopred vylučovali, aby bola vrátená riadne
a včas, pričom jej vrátenie bolo zabezpečené majetkom úpadcu, ku ktorému majetku sa dostal žalovaný
v 2/ rade prostredníctvom žalovaného v 1/ rade. Podľa žalobcu tieto úkony, nielen zmluva o pôžičke, aleaj kúpe sú ukracujúce právne úkony, pričom predmet zmluvy bol odpredávaný za neadekvátne ceny.
Rozhodujúce skutočnosti majú byť ale predmetom dokazovania.

Podľa žalobcu zmluva o pôžičke je ukracujúci právny úkon uzavretý za podmienok, ktoré vopred
vylučovali vrátenie pôžičky v lehote splatnosti. Pri zabezpečení návratnosti pôžičky celým majetkom
úpadcu, pričom úpadca skôr splatné záväzky neuspokojil, ale riešil skôr otázku žalovaného v 1/ rade na
vrátenie úverov, nedbal na záujmy všetkých veriteľov. Z dražby bol uspokojený len žalovaný v 1/ rade,
ten získal majetok v nezodpovedajúcej cene, kde úpadca sa zbavil majetku a ostatní veritelia nemohli

byťvkonkurzeuspokojení.Úmyselúpadcuukrátiťveriteľovmuselbyťzrejmýajdruhejstrane,čovyplýva
z jednotlivých úkonov úpadcu a žalovaného v 1/ rade. Títo spolu koordinovali postup s vopred daným
cieľom zbaviť sa majetku, ukrátiť veriteľov, pričom žalovaný v 1/ rade nie je len záložným veriteľom,
ale aj navrhovateľom dražby a vydražiteľom. Naviac žalovaný v 1/ rade vedel, že úpadca má viacerých
veriteľov, ktorý nie je schopný splácať záväzky, keďže na takýto účel aj bola poskytnutá pôžička. Žalobca
požaduje, aby žalovaný v 1/ rade poskytol do všeobecnej podstaty zo zmluvy o pôžičke sumu 300.000,-

euro (zmluvnú pokutu) a 12.000,- euro odmenu, ktoré boli započítané na výťažok z dražby.

Keď žalobca predal žalovanému v 1/ rade 3 kusy hnuteľných vecí, je to ukracujúci právny úkon, keďže
obom účastníkom bolo zrejmé, že po ich odpredaní už nebude možné v konkurze zo zostávajúceho
majetku uspokojiť veriteľov. Takisto došlo aj k zbaveniu sa ochranných známok, ku ktorým bolo zriadené

záložné právo.

Žalovanému v 2/ rade bol odpredaný areál, ktorý užíval ako nájomca a takisto aj nadobudol ochranné
známky.

Podľa žalobcu síce na úpadcu bol zapísaný majetok 637.245,91 euro, z čoho bolo 68.302,94 euro
majetok nespeňažiteľný a v rozsahu 29.614,30 euro bola žaloba zamietnutá. Súpisné položky č. 40 -
46 v rozsahu 570.719,90 euro (podľa súdu po spresnení 515.529,59 euro) nebolo možné považovať
za majetok úpadcu, pretože v účtovníctve neboli účtované a úpadca v čase vykonania odporovateľných
právnych úkonov s nimi ani nepočítal. O ich oprávnenosti rozhodne až súd.

Žalovaný v 1/ rade uviedol, že poskytnutím pôžičky nesledoval získať majetok úpadcu, ale chcel
komerčne zhodnotiť finančné prostriedky za primeranú odmenu. Konateľ úpadcu nepoznal a ako dôvod
poskytnutia pôžičky uviedol, že úpadca vtedy jednal so záujemcom o kúpe spoločnosti a v prípade
výhodnej ponuky ju chcel odpredať. Úpadca požiadal žalovaného v 1/ rade o poskytnutie pôžičky,

pretože zo strany VÚB hrozil cross default - vyhlásenie splatnosti všetkých záväzkov. Žalobca potreboval
získať čas na vyjednávanie so záujemcami o kúpu a súčasne konsolidovať svoje finančné záväzky.
Poskytnutím pôžičky vstúpil do pozície, v akej bola pôvodne VÚB, pretože aj táto mala svoju pohľadávku
zabezpečenú celým majetkom úpadcu. Ide o bežný postup pri poskytovaní úveru. Zabezpečenie pôžičky
úpadcovi majetkom bolo štandardné aj s ohľadom na výšku poskytnutej pôžičky. Chcel len minimalizovať

riziko splatnosti pôžičky, preto k záväzkom úpadcu pristúpila aj spoločnosti Stamo, s.r.o. a G. T..
Vízia úpadcu mala reálny charakter, pretože tento kontaktoval spoločnosť Bancroft ako potenciálneho
záujemcu o kúpu majetku úpadcu. Spoločnosť Bancroft v rámci svojej expanzie a rozšírenia v danom
regiónemohlauvažovaťoodkúpenímajetkuúpadcu.Keďžalovanýv1/radevyzývalnavráteniepôžičky,
tak pri splácaní sa nesledovalo ukrátenie veriteľov, a naviac si mohol v prípade omeškania uplatniť

zmluvnú pokutu až do výšky 500.000,- euro. Reálne sa k svojim finančným prostriedkom dostal až v
apríli 2011. Poskytnutím pôžičky sa zvýšili aktíva dlžníka. Majetok dlžníka sa nezmenil.

Čo sa týka predaja ochranných známok, tie boli predané za cenu vyššiu ako určenú súdnoznaleckým
posudkomzodňa10.9.2010,pričompredajnácenabolao2.400,-eurovyššiaakovznaleckomposudku.

Úhrada kúpnej ceny bola zrealizovaná započítaním pohľadávok. Po vyplatení pohľadávok bánk ostali
ešte finančné prostriedky zhruba v rozsahu 500.000,- euro, pričom podľa súpisu záväzkov, úpadca mal
záväzky v rozsahu asi 78.000,- euro. Úpadca mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu záväzkov
dosť nízkej sumy 78.000,- euro. Ak došlo k ukráteniu veriteľov, nebolo to titulom uzavretia zmluvy o
pôžičke, ale následne realizovanými úkonmi konateľa úpadcu.

Žalovaný v 2/ rade k uplatnenému nároku namietal preklúziu nárokov žalobcu.Podľa obsahu výsluchu Y.. Y. Y. v konaní 3Cbi 26/2012 vyhľadal ho pán R.C., ktorý ho požiadal, či by
nemal finančné prostriedky pre pána T., ktorého predtým nepoznal. Ten požadoval pôžičku 1.000.000,-
euro s tým, že má vážneho záujemcu na kúpu spoločnosti, a to spoločnosť Bancroft. V tom čase nemal

vedomosť o tom, aby žalobca bol zrelý na konkurz. Nepoznal uzávierky žalobcu, nepoznal ani štruktúru
majetku a jeho pohľadávky.

Svedok G. T. pri šetrení Okresného riaditeľstva PZ vo veci ČVS: ORP-67/ OEK-PO-2013 uviedol, že v
roku 2009 sa dostala spoločnosť Radoma s.r.o. do úpadku. Potom táto spoločnosť prestala od úpadcu

odoberať tovar, čo bolo 60 % odbytu. Túto situáciu chcel riešiť tak, že predá spoločnosť cez firmu X.,
ale k dohode nedošlo.

Svedok N.. Y. O., manažér P.Ú., a.s. uviedol, že u žalobcu nebolo obnovené ďalšie úverovanie, a že
finančná kondícia úpadcu už nebola dobrá. Pobočka P. avizovala, že jeden zo spoločníkov úpadcu,
spoločnosť Radoma s.r.o. sa dostala do konkurzu.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, kde podľa §
57vzneníplatnomdo31.12.2011právneúkonytýkajúcesamajetkuúpadcusúvkonkurzevočiveriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca primerane

rozhodne, že jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Právoodporovaťprávnemuúkonuzaniká,aksaneuplatníupovinnejosobyalebonasúdedo6mesiacov
od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby,
len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právne úkony,

z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu
právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľových
dlžníkov.

Podľa § 60 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov,

ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej
strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatní proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný
právny úkon urobil, v prospech toho, koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo
kto s odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu
úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo

zriadené ďalšie právo, ak
a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v

čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

Podľa § 63 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty
prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní

spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo
inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná. Pokiaľ bola podaná námietka
zo strany žalovaných, že po podaní žaloby došlo k zmene žalobného návrhu, a že zmena bola
pripustená po uplynutí 6-mesačnej prekluzívnej lehoty, tak podľa súdu nedošlo k zmene žaloby, len kspresneniu právneho nároku uplatneného v konaní. Je nepochybné, že žalovaný v prvom rade poskytol
pôžičku úpadcovi, pričom nebolo potvrdené, aby úpadca mal dostatok majetku na úhradu záväzkov voči
veriteľovi - žalovanému v 1/ rade. Veritelia neboli ukrátení v dôsledku zmluvy o pôžičke, ale v dôsledku

následného konania a platobnej neschopnosti úpadcu. Došlo k rozsiahlemu zaťaženiu majetku, čo samo
o sebe znamená ukracovanie veriteľov. Pri pôžičke bola stanovená nereálna doba splatnosti, čo len
spôsobilo oddialenie vyhlásenia konkurzu a umožnilo konateľovi úpadcu, aby uskutočnil právne úkony,
ktoré ukrátili veriteľov. Len v máji 2010 úpadca dlhoval na DPH sumu vyššiu ako 17.242,58 euro. Podľa
§ 57 ZKR došlo k ukráteniu dlžníka a jeho vymáhateľných pohľadávok. Podľa článku Y.. N. K., nie je

dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným
právnym úkonom zmenšený. Preto je na posúdenie, či môže byť vymáhateľná pohľadávka veriteľov
uspokojená z aktuálneho majetku dlžníka, a to napriek tomu, že dlžník urobil odporovateľný právny
úkon, a či odporovateľný právny úkon zmenšil majetok tak, že vytvoril aj nevymožiteľnosť pohľadávok
veriteľov. Je nesporné, že už v roku 2009 bola vykazovaná platobná neschopnosť a nestabilita, čo
vyplývalo z predchádzajúcich škôd spôsobených záplavami v rokoch 2004, 2005 a 2006, za ktoré Allianz

- Slovenská poisťovňa úpadcovi náhradu škody neposkytla. Naviac v apríli 2010 bol vyhlásený konkurz
pre jedného zo spoločníkov úpadcu, ktorý mal 50 % podiel na majetkovej účasti vkladom vo výške
141.000,- eura. Predmetom speňaženia majetku tohto úpadcu by bol obchodný podiel. Tvrdenia G. T. a
Y. Y. o tom, že lehota na vrátenie pôžičky 21 dní bola reálna, a dôjde k jej vráteniu v dôsledku odkúpenia
spoločnosti spoločnosťou Bancroft, už vzhľadom na prebiehajúci konkurz na spoločníka úpadcu, sa javí

nevieryhodné. G. T. mal v úmysle ukrátiť veriteľov, keď hneď po poskytnutí pôžičky bola na jeho osobný
účet poukázaná suma 500.000,- euro, keď aj sám bol veriteľom úpadcu. V tom čase na účte spoločnosti
bola len suma 12.000,- euro, ktorá by nepostačovala na úhradu všetkých splatných pohľadávok. Ak mal
v úmysle skutočne vrátiť pôžičku, odporuje potom logike prenájom vecí žalovaného v 2/ rade, ak sa
tvrdí, že úpadca chcel ešte ďalej prevádzkovať svoju činnosť. Ak žalovaný v 1/ rade uvádza, že mal len

v úmysle vykonať finančnú transakciu, tak žalovaný v 1/ rade je sám správcom, ktorý je znalý predpisov
konkurzného práva natoľko, že aj okolnosti poskytnutia pôžičky museli mu byť zjavne pochybné, aby
mu tento úmysel dlžníka vznikol. Musel vedieť, že takéto transakcie vedú k ukracovaniu práv veriteľov v
konkurznom konaní, pričom ku svojim finančným prostriedkom sa dosal naspäť zhruba za 11 mesiacov
od poskytnutia pôžičky. Takisto mu muselo byť zrejmé, že ak dôjde k dražbe nehnuteľností, dlžník

bude zbavený majetku, ktorým bude môcť uspokojiť práva veriteľov. Z právnych úkonov profitovali
predovšetkým banky a boli ukrátení drobní veritelia. Išlo o sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu, či
Daňový úrad Prešov. Nebolo preukázané, aby tu bol nejaký reálny záujemca o kúpu podniku. Úmyslom
dlžníka nebolo vrátiť pôžičku a nastoliť spravodlivý právny stav, ale ukrátiť možných veriteľov, resp.
zbaviť spoločnosť akéhokoľvek bonitného majetku ešte pred vyhlásením konkurzu. Aj keď mal úpadca

finančné prostriedky, nevyplácal všetkých veriteľov podľa splatnosti, ale uprednostnil určitých veriteľov,
čo napĺňa obsah normy posudzujúcej ukracujúce právne úkony, či zvýhodňujúci právny úkon podľa §
59 ZKR. Keď podľa § 60 Zákona o konkurze a vyrovnaní ide o najspravodlivejšie uspokojenie veriteľov,
tak v tomto prípade aj žalovaný v 2/ rade a jeho nový spoločník a konateľ L. T. či C. X. museli vedieť o
úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov, a v súčasnosti aj podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok

žalovaného v 2/ rade a tento špekulatívny úkon žalovaného v 2/ rade nemožno opomenúť. Preto súd
žalobe vyhovel.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 s použitím § 151 ods. 7 O.s.p. a
úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný v 2/ rade cestou svojho právneho zástupcu. V
odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa súd cituje ust. § 57, § 60 - 64 ZKR, pričom z odôvodnenia
rozsudku absentujú dôvody, pre ktoré súd uložil povinnosť aj žalovanému v 2/ rade. Takto je rozhodnutie
vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade absolútne zmätočné a nepreskúmateľné. Žalovaný v 2/ rade ani

nevie, prečo bol zaviazaný k zaplateniu peňažných plnení. Podľa § 118 ods. 1 O.s.p. týkajúci sa ochrany
sporov vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou sú účastníci povinní opísať aj
rozhodujúce skutočnosti vo veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do
skončenia prvého pojednávania. Podľa ods. 2, na neskôr predložené a označené skutočnosti odvolací
súd neprihliadne. Keďže platí prísna koncentračná zásada a súd uznesením z 31.1.2014 pripustil

zmenu žaloby na základe návrhu žalobcu, tak došlo k porušeniu koncentračnej zásady, pretože v čase
stanovenom procesným predpisom žalobca nepreukázal existenciu odporovateľného právneho úkonu,
nečinnosťou ktorého sa súd mal zaoberať. Zmena návrhu je v podstate novým návrhom, čo vyplýva aj
z rozhodnutia Najvyššieho súdu vo veci 1MObdo V 19/2007. Za zmenu návrhu možno považovať to,ak sa požaduje viac alebo iné plnenie, alebo rovnaké plnenie len na základe iného skutkového stavu.
Hmotnoprávne účinky zmeny návrhu nastávajú dňom jeho doručenia. Ak súd pripustil zmeny žaloby,
nastali aj jej hmotnoprávne účinky. Žalovaný v 2/ rade namieta preklúziu nároku podľa § 57 ods. 2 ZKR

o uplatnení práva na súde do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu. Podľa § 62 ods. 1, 2 ZKR, odporovať
právnym úkonom možno proti tomu, kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol
prospech, aj proti tomu, kto na základe práva z odporovateľného právneho úkonu boli zriadené ďalšie
práva, ak museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu, alebo tu išlo o
bezodplatný právny úkon, ak bol úkon urobený spriaznenou osobou. Podľa žalovaného v 2/ rade, ani

jeden z týchto dôvodov sa žalovaného v 2/ rade nedotýka, a nie je ani dôvod na to, aby od neho bola
žiadaná peňažná náhrada. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu proti žalovanému
v 2/ rade zamietnuť. Súčasne si uplatňuje náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný v 1/ rade. V prvom rade namieta
nepreskúmateľnosťrozhodnutiasúduprvéhostupňaadôvodov,ktorépoužilprivyriešenínárokužalobcu

podľa § 57 - 62 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Bolo porušené právo odporcu
v 1/ rade na spravodlivé súdne konanie, keď nebolo preukázané, že daným právnym úkonom došlo k
ukráteniuprávveriteľov.Nebolopreukázanézníženiemajetkudlžníka,lenzmenaštruktúryvotázkeaktív
apasív.Nebolopreukázané,akýmajetokuúpadcuzostalnauspokojenieveriteľov.Musíbyťpreukázané
ukrátenieprávveriteľovajsohľadomnačasovýmomentauzavretiekúpnejzmluvyčiúčinkovvyhlásenia

konkurzu. Žalovaný tiež poukazuje na prekludované právo žalobcu v súvislosti s uplynutím 6-mesačnej
lehoty na uplynutie práva podľa § 57 ods. 2 ZKR. Žaloba bola podaná 15.3.2013, teda viac ako rok
od vyhlásenia konkurzu. Súčasne namieta nesprávnosť rozhodnutia s poukazom na to, že úpadca v
tom čase evidoval pohľadávky (záväzky) v rozsahu nie vyšším ako 68.000,- euro. Ale podľa výpovede
svedka, len na skladových zásobách hodnota tovaru predstavovala 500.000,- euro. V čase realizácie

odporovateľného úkonu navrhovateľ disponoval majetkom v objeme 500.000,- euro, čo postačuje na
uspokojovanie pohľadávok ostatných veriteľov. Naviac úpadca disponoval pohľadávkou v rozsahu
388.833,04eurovočispoločnostiKontaktBau,s.r.o.,čojeďalšieaktívum.Jelogickyneprijateľnéoznačiť
právne úkony za neúčinné, ak pohľadávky objemovo prevyšovali záväzky prihlásené do konkurzu, a
nebol ani dôvod viesť konkurzné konanie. Je vylúčené, aby za odporovací právny úkon bola označená

pôžička - zmluva o pôžičke, pričom ide o naturálnu pohľadávku a rozšírenie majetkovej podstaty úpadcu.
Zvýšilo sa imanie o sumu poskytnutej pôžičky. Odporca v 1/ rade nebol štatutárnym orgánom úpadcu,
nebol s ním prepojený, išlo zjavne o cudziu osobu, ktorá nemala možnosť vedieť účtovníctvo úpadcu
a nemohla mať vedomosť aj o finančnej disciplíne. To samo o sebe vylučuje úmysel odporcu v 1/
rade a s týmito okolnosťami sa súd nevyporiadal. Poskytnutie pôžičiek v obchodnom práve nemôže

byť odporovateľným právnym úkonom. Čo sa týka dojednania platenia zmluvnej pokuty podľa § 544
Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), tak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny
úkon vyžadujúci si písomnú formu. Zmluvná pokuta je príslušenstvo pohľadávky, nie príslušenstvom
zmluvy o pôžičke. Naviac tomu navrhovateľ neodporoval a jeho právo s uplynutím lehoty zaniklo. Čo
sa týka kúpnej zmluvy o prevode ochranných známok, tak znalkyňou N.. Q. I. boli ocenené na sumu

142.600,- euro, ale predané za 145.000,- euro. Ani tu nie je preukázané, aby takýmto úkonom došlo
k ukráteniu práv veriteľov. Naviac odporcom v 1/ rade je preukázaný opak. Nebol preukázaný úmysle
ukrátiť veriteľov úpadcu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne, žiada ho zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, poprípade rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť.

Vo vzťahu k podaným odvolaniam žalovaných v 1/ a 2/ rade dal vyjadrenie žalobca. Nie je podstatné, v
akej výške a koľko veriteľov bolo prihlásených v konkurze, ale je podstatné, či došlo k ukráteniu čo i len
jedného z veriteľov. Tvrdenia o tom, že boli tu zásoby 500.000,- euro neboli ničím preukázané a tvrdenia
svedka T. sú v rozpore so skutočnosťou. Čo sa týka pohľadávky na 388.833,04 euro proti spoločnosti
Kontakt Bau, tá bola postúpená za sumy 130.000,- euro a ani táto nebola uhradená. Práve vyplatenie

sumy 500.000,- Sk konateľovi úpadcu len preukazuje úmysel uspokojiť v prvom rade nároky určitých
veriteľov. Samotná pôžička síce sleduje získanie zdrojov, ale tie boli použité na zaplatenie pohľadávok
z nereálne stanovených časových lehôt. Pri povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, takže išlo evidentne
o ukrátenie veriteľov. Pôžička nebola poskytnutá na reštrukturalizáciu dlhov, ale na to, aby v prípade
nesplatenia pôžičky evidentne nie v reálnej dobe 21 dní, mohla byť vykonaná dražba a majetok sa dostal

do vlastníctva veriteľa, ktorému následne bola pôžička vrátená aj so ziskom 312.000,- euro. Následne
bol majetok prevedený na Kontakt Bau, čo práve dojednával konateľ PROFIT-INVEST. Ak sa poukazuje
na to, že objem pohľadávok (záväzkov) bol nižší ako 68.000 euro voči ostatným veriteľom, tak to nie je
podstatné, pričom sa opomína, že to boli iné pohľadávky P. a Č., ktoré boli uhradené prednostne predostatnými pohľadávkami iných veriteľov, pričom pohľadávky bánk neboli splatné a ich splatenie inicioval
úpadca. Na základe zmluvy o pôžičke bola z výťažku z dražby odčerpaná suma 312.000,- euro, táto
nebola vrátená dlžníkovi už nehľadiac na to, že v dražbe prišiel úpadca o celý majetok na základe zmluvy

o pôžičke. Pri zmluvách je nepochybné, že v čase uzavretia týchto zmlúv úpadca už iný majetok nemal
a pred týmto dátumom mohol byť podaný návrh na konkurz. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd s v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k
tomu dodáva:

Dňa 24.5.2012 bol podaný návrh na určenie neúčinnosti právnych úkonov. Žalobca podaním z 15.3.2015
požiadal o pripustenie zmeny žaloby, pričom uznesením z 31.1.2014 č.k. 3Cbi 22/2012-274 bola

pripustená zmena žaloby. Odvolací súd v tejto veci ale poukazuje na to, že pôvodný žalobný návrh v
porovnaní s návrhom na zmenu žaloby je len spresnením žalobného návrhu. Nejedná sa o nový návrh,
kde by platila nová prekluzívna lehota na uplatnenie nároku na odporovateľnosť právneho úkonu. Ako
v žalobe z 24.5.2012, tak v spresnení žaloby z 15.3.2013, sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti
právnych úkonov a poukázania do všeobecnej podstaty úpadcu žalovaných súm. Podaním z 15.3.2015

sa spresňujú údaje zmlúv o pôžičke, kúpnych zmlúv, či prevode ochranných známok doplnením údajov
zmluvných strán, či určenia ochranných známok, takže v princípe nejde o zmenu návrhu, ale špecifikácia
žalobného petitu určením zmluvných strán a predmetu chráneného ochrannou známkou. Nešlo o nové
právne skutočnosti, či žiadanie o vyhovenie nejakému inému návrhu ako pri žalobe podanej dňa
24.5.2012. Podľa § 57 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného v roku 2010, právo

odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde dlhšie ako 6
mesiacov od vyhlásenia konkurzu. Ak bol konkurz na žalobcu vyhlásený dňa 2.12.2011 a žaloba bola
podaná24.5.2012,bolapodanávovtedyplatnejzákonnejlehote6mesiacov.Pretonámietkyžalovaných
v 1/ a 2/ rade na prekludovanie nároku žalobcu sú nedôvodné.

Žaloba na odporovateľnosť právneho úkonu bola podaná v zákonnej lehote, pričom podanie správcu
konkurznej podstaty z 15.3.2013 ako návrh na pripustenie zmeny žaloby podľa svojho obsahu nie je
zmenou žaloby, ale spresnením pôvodného návrhu z 24.5.2012 v časti určenia účastníkov zmluvných
strán pri zmluvách o pôžičke, kúpnej zmluve, či pri zmluve o prevode ochranných známok. Nejde o nové
skutkové vymedzenie, nie je to žaloba na iný nárok, ako je uplatnený v pôvodnom návrhu z 24.5.2012.

Čo sa týka druhých námietok účastníkov, že nie je zákonná povinnosť žalovaných v 1/ a 2/ rade na
poukázanie do všeobecnej podstaty úpadcu v rozsudku uvedených súm, na základe konštatovania
odporovateľných s právnym úkonom, tak odvolací súd v zhode s okresným súdom musí konštatovať,
že úkony vykonané medzi účastníkmi jednoznačne napĺňajú charakter odporovateľný právnemu úkonu

zadefinované v § 57 ZKR, pretože tieto úkony ukracujú pohľadávky iných veriteľov, pričom uspokojenie
pohľadávok žalovaných bolo prednostné a to bol aj cieľ týchto úkonov. Okresný súd správne konštatoval,
že uspokojenie pohľadávky žalovaného v 1/ rade bolo prednostné, aby sa tento dostal ako k svojim
peniazom z poskytnutej pôžičky, tak aj k zmluvnej pokute. Obdobne je preukázané, že takéto úkony boli
smerované k tomu, aby boli prvotne uspokojení len vybratí veritelia, a to žalovaný v 1/ rade, poprípade

konateľ úpadcu, pán T., či žalovaný v 2/ rade, ak na neho boli prevedené práva k hmotnému majetku
úpadcu. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež platnému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento bol alebo musel byť
druhej strane známy. Je ťažko uveriť tvrdeniu žalovaného v 1/ rade, že poskytovaním úveru sledoval
len určitý finančný profit a nemal vedomosť o finančnej kondícii úpadcu. Už len okolnosti poskytnutia

pôžičky svedčia o tom, že úpadca mal problém s plnením svojich záväzkov. Preto potreboval peňažné
prostriedky, ktoré mal vrátiť predajom majetku cez spoločnosť Bancroft. Je ťažko uveriť, že požičiavajúci
veriteľ si neoveroval bonitu dlžníka pri poskytovaní úveru 1.900.000,- euro. Musel mať určité pochybnosti
a najmä z toho hľadiska si zriaďoval záložné práva majetku dlžníka. Úvahy okresného súdu sú správne
v tom, že vrátenie pôžičky v 21 dňovej lehote nebola reálnou časovou osou na vrátenie poskytnutej

pôžičky a bol tu bočný úmysel cez poskytnutú pôžičku (úver) vykonať určité majetkové operácie a tým
bol v konečnom dôsledku prevod majetku úpadcu na žalovaného v 2/ rade. Personálne prepojenie je
naznačené aj v rozhodnutí okresného súdu medzi žalovaným v 1/ a rade a žalovaným v 2/ rade, pričom
je nesporné, že pri vrátení pôžičky v prvom rade bol uspokojený veriteľ z pôžičky žalovaných v 1/ rade,či vtedy aktuálny konateľ úpadcu, p. T.. Odvolací súd má vedomosť o tom, že aj proti p. T. boli vedené
odporovacie žaloby práve z týchto úkonov.

Podľa § 57 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právne úkony týkajúce s majetku dlžníka sú
v konkurze voči veriteľovi dlžníka neúčinné, ak jej správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa
tohto zákona odporuje. Podľa ods. 4 odporovať podľa tohto zákona možno len tým právnym úkonom
dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa § 62
ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný

právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto
z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. V danom prípade žalovaný v 1/
rade nadobudol prospech aj tým, že získal späť pôžičku aj so zmluvnou pokutou, pretože pôžička nebola
vrátená v reálnom čase na vrátenie tejto pôžičky - 21 dní. Od začiatku nebol predpoklad, že v tejto lehote
môže byť dlh vrátený z hľadiska problémov úpadcu s predajom svojej produkcie, ak jeho spoločník a
odberateľ v rozsahu viac ako 50 % už bol v úpadku (Radoma s.r.o.). To bol aj dôvod, prečo úpadca

začal jednať o poskytnutí pôžičky. Ak žalovaný v 1/ rade sa bráni tým, že poskytnutím pôžičky nedošlo
k zníženiu majetkovej hodnoty, tak bola síce poskytnutá pôžička 1.900.000,- euro, ale k uspokojeniu
pohľadávok veriteľov nešlo podľa ich splatnosti, ale prednostne boli uspokojené pohľadávky vybraných
veriteľov, či P. alebo Č. a následne aj samotného veriteľa z poskytnutej pôžičky, či konateľa úpadcu, p. T.
ainéprávaveriteľovzdravotnejčisociálnejpoisťovne,čidaňovéhoúraduboliopomenuté.Akajžalovaný

poukazuje na to, že dlžník disponoval určitým majetkom v zásobách, tak nikdy nebolo preukázané, aby
jej boli robené úkony zo strany úpadcu na to, aby mal v úmysle uhradiť práva týchto obídených veriteľov.
Jednoznačne všetky úkony smerovali len k tomu, ako vrátiť peniaze veriteľovi (žalovanému v 1. rade),
či previesť majetok úpadcu, resp. jeho bonitnej časti na tretie osoby a neuspokojovať pohľadávky iných
veriteľov. Jednoznačne podľa § 62 ods. 1 ZKR možno odporovať právnym úkonom proti tým, kto z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech, a tým bol žalovaný v 1/ rade,
ktorému prednostne, pred ostatnými veriteľmi boli zaplatené pohľadávky z poskytnutej pôžičky spolu so
zmluvnou pokutou. Žalovanému v 2/ rade bol prevedený bonitný majetok sprostredkovane cez dražbu,
či cez predaj ochranných známok. Ak žalovaný v 2/ rade bol predtým nájomcom, následne aj subjektom,
ktorý mal prospech z predaja ochranných známok, či predaja hnuteľných vecí, tak záver súdu prvého

stupňa je správny, že keď úpadca získa finančné prostriedky na vrátenie pôžičky, prenajímal výrobný
areál žalovanému v 2/ rade, ktorému žalovanému v 1/ rade odpredal aj zariadenie z kúpnej zmluvy z
1.10.2010 aj ochranné známky. Nebol tu skutočný a reálny záujemca o predaj a kúpu tretím subjektom,
ale len medzi dohodnutými stranami, a to žalovanými v 1/a 2/ rade za účasti úpadcu - žalobcu ukrátiť
ďalších veriteľov a zbaviť spoločnosť akéhokoľvek bonitného majetku ešte pred vyhlásením konkurzu.

Pôžička 1.900.000,- euro nesledovala budúcu možnú existenciu úpadcu ako podnikateľského subjektu,
lensledovalavyriešeniekonkrétnychzáväzkovspoločnostivovzťahukbankámapopritomriešiťajiných
prednostných veriteľov, v prvom rade žalovaného v 1/ rade. Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu
podľa§60ods.1ZKRmožnovprípadoch,aksapreukážeúmyseldlžníkaukrátiťsvojichveriteľovatento
bol alebo musel byť druhej strane známy. Zo všetkých okolností je nesporné, že tvrdená „nevedomosť“

žalovaného v 1/ rade o finančnej kondícii úpadcu, či následné konania účastníkov jasne preukazujú
úmysel ako úpadcu, tak jeho veriteľov, či žalovaného v 2/ rade nakladať určitým spôsobom s majetkom
dlžníka tak, aby boli uprednostnené určité pohľadávky dohodnutých veriteľov pred ostatnými veriteľmi
so skôr splatnými pohľadávkami. Po objasnení týchto okolností nastávajú následky predpokladané § 63
ods. 1 ZKR, že pri neúčinnosti právnych úkonov je povinnosť poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú

náhradu za takéto veci, o čom je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré je správne. Preto krajský súd
potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Konanie o trovách je návrhovým konaním, pričom žalobca si náhradu

trov odvolacieho konania neuplatnil, preto úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.