Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. júl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1008/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213058
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412213058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/120/2012-119 zo dňa
11. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol,
ďalej zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania o zaplatenie 175 € titulom náhrady škody a o
zaplatenie 165,96 € titulom nemajetkovej ujmy; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. §
142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva.

2.V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom doručeným
okresnému súdu dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 175
€ titulom náhrady škody a sumy 165,96 € titulom nemajetkovej ujmy, čo odôvodnil tým, že v pozícii
oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6340113 zo dňa 17. 05. 2005
dlžníčkou Z. A., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci spisovú značku Ex 415/2006. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie

exekúcie spolu s exekučným titulom okresnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že navrhovateľ v
žalobe uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu veci, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Navrhovateľ pri tom
(podľa jeho tvrdenia v žalobe) vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní.

Nárok uplatnený v žalobe si teda uplatnil z dôvodu nesprávneho úradného postupu okresného súdu
tvrdiac, že majetková škoda a nemajetková ujma mu vznikli tým, že Okresný súd Žiar nad Hronom
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.3.Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že nesprávnym úradným
postupom je porušenie povinností súdu pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä ich nesprávne
vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom

je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Okresný súd zdôraznil, že štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré
musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

4.Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že z exekučného
spisu 15Er/293/2006 zistil, že dňa 15. 02. 2006 bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručená
žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného - navrhovateľa proti povinnej Z. A.. Okresný súd Žiar nad Hronom vydal dňa 21. 02. 2006
súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Ďuricovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený doručil dňa

02. 11. 2009 okresnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Okresný súd výzvou zo dňa 27.
11. 2009 vyzval súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na predloženie exekučného spisu Ex 415/06 a
vyčíslenie trov exekúcie. Uznesením zo dňa 09. 02. 2010 okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú.
V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že exekučný
súd síce nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v 30 - dňovej lehote, ale v zmysle názoru

ÚstavnéhosúduSRuvedenéhonapr.vnálezesp.zn.IVÚS471/2012-75zodňa07.05.2013,porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že
súd nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách, pričom ich nedodržanie automaticky neznamená
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože sú rozhodujúce všetky konkrétne
okolnosti každej prejednávanej veci. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním

napadnutého rozsudku uviedol, že Ústavný súd SR pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR definoval ako pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v
zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora
je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením mena a sídla súdneho

exekútora, ktorým oprávnený žiada nahradiť pôvodného súdneho exekútora. Z pripojeného exekučného
spisu exekučný súd zistil, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol doručený exekučnému súdu dňa
02. 11. 2009, pričom exekučný súd vyzval pôvodného súdneho exekútora na predloženie exekučného
spisu Ex 415/2006 a vyčíslenie trov exekúcie. Následne okresný súd ako súd exekučný zistil, že sú dané
dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pretože existujú dôvody pre ktoré nemožno exekúciu

vykonať a zároveň konštatoval, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol, pretože ak dôjde
k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a k následnému zastaveniu exekučného konania, rozhodnutie o
zmene súdneho exekútora je nadbytočné a neúčelné. Z uvedených dôvodov mal okresný súd za to, že
exekučný súd konal o návrhu na zmenu súdneho exekútora bez zbytočných prieťahov a nemožno mu v
uvedenej súvislosti vytknúť nesprávny úradný postup. Navrhovateľ ako oprávnený podával v tom čase

hromadné návrhy na zmenu súdnych exekútorov a keďže v rovnakom čase zaťažil súd väčším počtom
podaní, musel rátať s určitým administratívno-technickým zdržaním. Dĺžka exekučného konania od
podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej následného
zastavenia, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie nie je
podľa okresného súdu takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť záver o porušení práva

navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom k tomu, že okresný súd nemal
preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

5.Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 23. 04. 2015 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.6.Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek

tomu,ženavrhovateľ riadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvodyapredložil
súdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi. Okresnýsúdpretonemoholpodľanavrhovateľapostupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal
navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte

žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa
navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožných

veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že

meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

7.K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval

však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.

V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

8.Zodôvodneniarozsudkuokresnéhosúduniejepodľanázorunavrhovateľazrejméakouúvahoudospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe

ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej
a teda aj rozdielny skutkový základ.

9.Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu

zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

10.V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, keď sám zistil, že o návrhu
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup
nenašielžiadneobjektívneudržateľnéospravedlňujúcedôvody. Podľanázorunavrhovateľarozhodnutie
okresnéhosúdujevnútornerozpornéatoztohodôvodu,žeokresnýsúdnapriektomu,žezistilporušeniepráva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy
navrhovateľovi a preto takéto rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe nie je v právnom štáte
udržateľné. Uviedol, že okresný súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou

vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením
však nemožno súhlasiť. Práva navrhovateľa boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty
a tento fakt podľa navrhovateľa vyplýva z vykonaného dokazovania, preto sú irelevantné úvahy súdu
o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil, navyše, keď podľa práva sú súdne
rozhodnutia všeobecných súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov.

11.Na základe uvedených skutočností navrhovateľ v odvolaní navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 5C/120/2012 zo dňa 11. 03. 2015 zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

12.Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 zák. č. 160/2015

Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP
a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

13.Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd na svoj procesný

postup aplikoval príslušné procesné ustanovenia v zmysle zák. č. 99/1963 Z. z., Občiansky súdny
poriadok, t. j. postupoval podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej
ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia uvádza, že: „ Ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“.

14.Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa
odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní nekorešpondujú s
odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému súdu vytýka, že

okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho
neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas
požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými
dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu zistil, že toto tvrdenie navrhovateľa uvedené
v odvolaní nezodpovedá skutočnosti, pretože z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie

nariadeného pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že
podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný
súd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej
Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom z prejednávania a rozhodovania
predmetnej právnej veci; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ v

návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne - z tých istých
dôvodov z akých samostatným uznesením zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k
zrušeniu nariadeného pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol
vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho

manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. K uvedenej argumentácii
navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 23NcC/252/2012 zo dňa 11. 10. 2012 rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom tak, že z prejednania a
rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/120/2012 vylúčil JUDr.
Milenu Fegyesovú; ostatných sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom, vykonávajúcich v tom čase

funkciu sudcu na Okresnom súde Žiar nad Hronom, Krajský súd ako súd nadriadený z prejednávania
a rozhodovania danej veci nevylúčil. Okresný súd Žiar nad Hronom uvedenú skutočnosť rešpektoval,
keď bola vec sp. zn. 5C/120/2012 pridelená náhodným výberom spomedzi ostatných nevylúčených
sudcov sudkyni JUDr. Jarmile Kasanovej. Odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie
navrhovateľa, že mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom je teda rovnako ako odvolacia

námietka navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená.

15.Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že
navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymidôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov
okresného súdu. Podľa ust. § 379 a § 380 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov odvolateľa preskúmavať odvolaním napadnuté

rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd nevykonal dostatočné oboznámenie sa s
obsahom predloženého znaleckého posudku, z ktorého vyplýva aké náklady boli zo strany navrhovateľa

vynaložené v súvislosti s vedením a správou pohľadávky. S uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je
možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku jasne vyplýva,
prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, preto existenciu ďalších
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon

vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ
v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie
námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne.
Naopak v rozpore s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu
len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takáto odvolacia námietka

navrhovateľa nekorešponduje s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného
súdu. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľa o tom, že okresný súd nesprávne ustálil,
že náklady na správu pohľadávky zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k rozhodnutiu súdu o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky
by prešli na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované do trov exekúcie, pretože a) okresný

súd neprijal záver, že náklady na správu pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný) a b) exekučný
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju, čo znamená, že náklady na správu pohľadávky
nemohli prejsť na súdneho exekútora a logicky nemohli byť ani pretransformované do trov exekúcie. Po
preskúmaníveciodvolacísúdkonštatuje,žerozhodnutieokresnéhosúdujevecnesprávne.Navrhovateľ
právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti odporcu za škodu a nemajetkovú ujmu

v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Okresný súd vychádzajúc z
tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení uplatneného
nároku navrhovateľa vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na
základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybnil.

16.Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil konštatujúc, že pokiaľ
navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní vytkol, že nerozhodol o návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania samostatným rozhodnutím, pričom dal odvolaciemu súdu do pozornosti rozsudok Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014, odvolací súd uvádza, že v tomto prípade okresný súd neodignoroval
návrh navrhovateľa na prerušenie konania, tak ako to vyplýva z predmetného rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline, rozhodol o ňom (keďže ho nepovažoval za dôvodný, čo v odôvodnení rozhodnutia riadne
vysvetlil) v rovnakom rozhodnutí ako o návrhu vo veci samej. Pokiaľ sa odporca s takýmto rozhodnutím
okresného súdu nestotožnil (so zamietnutím návrhu na prerušenie konania) mal možnosť proti nemu

právne relevantnými argumentami (čo do dôvodov zamietnutia návrhu na prerušenie konania) namietať,
t. j. v odvolaní uviesť z akého dôvodu so zamietnutím návrhu na prerušenie konania aj vo vecnej
rovine nesúhlasí. Odvolací súd by sa s odvolacími námietkami navrhovateľa voči zamietnutiu návrhu
na prerušenie konania (týkajúcimi sa samotných dôvodov zamietnutia návrhu) zaoberal a následne by
posúdil, či rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania malo alebo nemalo

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Keďže tak navrhovateľ nepostupoval, odvolací súd vyhodnotil aj
uvedenú odvolaciu námietku ako neopodstatnenú a účelovú.

17.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti
na ust. § 262 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní

úspešnému odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

18.O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).