Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/159/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214204418
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214204418.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu DPS

financial consulting, s.r.o., Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO:46 713 930, zast. advoconsulting, s.r.o.,
Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, proti žalovanému F. P., A.. XX.X.XXXX, S..Č.. W. T. XX, XXX
XX W., o zaplatenie 414,40 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Vec v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 414,40 eur vo výške 5 % ročne za obdobie od
1.1.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou vrátane jeho doplnenia domáhal zaplatenia sumy 414,40 eur s
príslušenstvom vo výške 12,95 eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 414,40 eur
od 28.09.2013 do zaplatenia do zaplatenia a náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa
pohľadávku voči žalovanému vo výške 414,40 eur s príslušenstvom k 27.9.2013 vo výške 12,95 eur
na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom postupcu zo dňa 11.10.2013.

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o bežnom účte spolu s dodatkami a
bolo povolené prečerpanie v prospech žalovaného. Žalovaný sa zaviazal dodržiavať VOP SLSP.
Žalovaný prekročením rámca povoleného prečerpania porušil VOP, čím sa dostal do nepovoleného
prečerpania. Keďže túto pohľadávku neuhradil, SLSP mu povolené prečerpanie pozastavila. Výzvou zo
dňa 21.11.2013 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy, doposiaľ ju neuhradil.

Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám písomne nevyjadril.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda

senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 414,40 eur, teda jedná sa o drobný spor
( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle
§ 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.3.2016. Účastníci sa na verejné

vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov ( návrhu a
doplnením návrhu s prílohami - zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane oznámenia, výziev, zmluvami,
podaniami žalobcu, VOP, výpismi z účtu ) a zistil tento skutkový stav veci :

Podaním zo dňa 14.7.2015 žalobca súdu odôvodňoval výšku uplatnenej pohľadávky s prísl. s poukazom
na predložené výpisy z účtu na meno žalovaného a vykonané výbery a platby žalovaného s uvedením
období, kedy sa dostával do nepovoleného prečerpania na účte. Dlh vo výške 414,40 eur je vyčíslený
ku dňu 24.6.2011 ( ku dňu poslednej úhrady žalovaným ). Dňa 22.7.2011 bolo povolené prečerpanie
pozastavené a dlh predstavoval sumu 414,40 eur. Uvedené vyplýva aj z predložených výpisov z účtu

žalovaného.

Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ( banka ) a žalovaným dňa 16.11.2005 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver

formou úverového rámca na bežnom účte vo výške 14.000,- Sk s úrokovou sadzbou 12,15 % ročne,
splatnosť úrokov mesačne, konečná splatnosť úveru 15.11.2006, splatnosť úrokov, istiny, poplatkov
mesačne. Zmluva obsahuje dohodu podľa § 262 Obch. zák.. Zmluva sa riadi úverovými podmienkami,
VOP, obch. zák. a inými právnymi predpismi. Súčasťou zmluvy sú VOP. Zmluva sa uzatvára na dobu
určitú a to jeden rok, pričom sa predlžuje o rok, ak dlžník neoznámi v lehote 1 mesiaca pred jej uplynutím,

že nemá záujme o jej predlženie. Klient vyhlasuje, že sa so všetkým súčasťami zmluvy oboznámil.

V zmysle čl. III bod 6 Zmluvy : dlžník súhlasí so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o
všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých dlžníkovi, údajov o pohľadávkach a údajov o
zabezpečeniach,ktorémávočinemubankazposkytnutýchúverovabankovýchzáruk,údajovosplácaní

svojich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk, údajov o zabezpečeniach, ktoré dlžník
poskytuje za splácanie úverov a bankových záruk a údajov o svojej bonite a dôveryhodnosti z hľadiska
splácaniazáväzkovdlžníka,atovrátaneúdajovzískanýchbankouvpriebehurokovaniaouzavretítýchto
bankových obchodov, ktoré podliehajú ochrane bankového tajomstva v rozsahu stanovenom Zákonom
o bankách a ochrane osobných údajov podľa osobitného predpisu, pričom zoznam osobných údajov,

účel ich spracovania, podmienky získavania a okruh dotknutých osôb stanovuje zákon o bankách, a
to : podniku pomocných bankových služieb, ktorý je prevádzkovateľom spoločného registra bankových
informácii podľa zákona o bankách, subjektom povereným spracovaním údajov v spoločnom registri
bankových informácii za podmienok ustanovených osobitným zákonom, Národnej banke Slovenska ako
aj bankám a pobočkám zahraničných bánk v zmysle zákona o bankách.

Medzi zmluvnými stranami boli uzavreté aj zmluva o bežnom účte zo dňa 16.11.2005 ( ktorého
sa úver, resp. prečerpania týkalo ) predmetom ktorej bol zriadenie účtu pre klienta. Zmluvy sa riadia
úverovými podmienkami, VOP, OP banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym
klientom, obch. zák. a inými právnymi predpismi. Súčasťou zmlúv sú VOP. Klient vyhlasuje, že sa so

všetkým súčasťami zmluvy oboznámil.

Podľa bodu 19.16 VOP : ,, klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na
tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasne,
splatné, nesplatné, premlčané, nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky

voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky
voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky; predchádzajúci písomný súhlas banky nie
je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako záložcu voči banke v prospech
banky ako záložného veriteľa. V prípade, že klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného predpisu, tak
banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať. "

Súdu boli zo strany žalobcu predložené aj VOP, OP banky pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom, výpisy z účtu žalovaného.Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 11.10.2013 vyplýva, že Slovenská Sporiteľňa, a.s. ako
postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto
konania na žalobcu ako postupníka zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013. Predmetom

postúpenia bola pohľadávka voči žalovanému v sume v sume 427,35 eur s prísl.. Súdu bol predložený
dôkaz o doručovaní oznámenia ( vrátene späť - adresát neznámy ).

Žalobca súdu predložil aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013 uzavretej medzi postupcom
SLSP, a.s. a postupníkom - žalobcom, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému.

Podaním zo dňa 29.10.2015 žalobca na výzvu súdu na predloženie výzvy banky podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách, súdu poukázal na ust. bodu 19.16 VOP, pričom oboznámenie sa s nimi v zmluve
žalovaný potvrdil. Preto má za to, že podmienky postúpenia pohľadávky podľa cit. ust. boli splnené.

Výzvou zo dňa 21.11.2013 bol žalovaný žalobcom vyzvaný na úhradu sumy 427,35 eur. Dôkaz o

doručovaní súdu predložený nebol.

Podaním zo dňa 21.7.2015 žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy
414,40 eur vo výške 5 % ročne za obdobie od 1.1.2015 do zaplatenia.

Postupom podľa § 96 ods. 1 O.s.p. súd konanie v tejto časti zastavil.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o
kontokorentnom úvere ( Spotrebiteľské zmluvy ) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým

znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
------------------------------------------------------------------
13d) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení terajšom a znení ku dňu uzavretia
zmlúv zo dňa 6.6.2008 a 29.5.2009 ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).
-------------------------------------------------------------------

9) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného v čase vzniku každého zmluvného
vzťahu)toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahyzozmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),

zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 714 ods. 1 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak
nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech
bežného účtu.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok
( ďalej OZ ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľaust.§52OZ/účinnéhokudňu16.11.2005/spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvao
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d)vylučujúaleboobmedzujúprávaspotrebiteľapriuplatnenízodpovednostizavadyalebozodpovednosti
za škodu,
e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k
zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane

a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky ) Ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 16.11.2015
došlo k uzavretiu Zmluvy o kontokorentnom úvere, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
formou úverového rámca na bežnom účte vo výške 14.000,- Sk s úrokovou sadzbou 12,15 % ročne,
splatnosť úrokov mesačne, konečná splatnosť úveru 15.11.2006, splatnosť úrokov, istiny, poplatkov

mesačne. Zmluva obsahuje dohodu podľa § 262 Obch. zák.. Zmluva sa riadi úverovými podmienkami,
VOP, obch. zák. a inými právnymi predpismi. Súčasťou zmluvy sú VOP. Zmluva sa uzatvára na dobu
určitú a to jeden rok, pričom sa predlžuje o rok, ak dlžník neoznámi v lehote 1 mesiaca pred jej uplynutím,
že nemá záujme o jej predlženie. Klient vyhlasuje, že sa so všetkým súčasťami zmluvy oboznámil.

V zmysle čl. III bod 6 Zmluvy : dlžník súhlasí so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o
všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých dlžníkovi, údajov o pohľadávkach a údajov o
zabezpečeniach,ktorémávočinemubankazposkytnutýchúverovabankovýchzáruk,údajovosplácaní
svojich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk, údajov o zabezpečeniach, ktoré dlžník
poskytuje za splácanie úverov a bankových záruk a údajov o svojej bonite a dôveryhodnosti z hľadiska

splácaniazáväzkovdlžníka,atovrátaneúdajovzískanýchbankouvpriebehurokovaniaouzavretítýchto
bankových obchodov, ktoré podliehajú ochrane bankového tajomstva v rozsahu stanovenom Zákonom
o bankách a ochrane osobných údajov podľa osobitného predpisu, pričom zoznam osobných údajov,
účel ich spracovania, podmienky získavania a okruh dotknutých osôb stanovuje zákon o bankách, a
to : podniku pomocných bankových služieb, ktorý je prevádzkovateľom spoločného registra bankových

informácii podľa zákona o bankách, subjektom povereným spracovaním údajov v spoločnom registri
bankových informácii za podmienok ustanovených osobitným zákonom, Národnej banke Slovenska ako
aj bankám a pobočkám zahraničných bánk v zmysle zákona o bankách.

Medzi zmluvnými stranami boli uzavreté aj zmluva o bežnom účte zo dňa 16.11.2005 ( ktorého
sa úver, resp. prečerpania týkalo ) predmetom ktorej bol zriadenie účtu pre klienta. Zmluvy sa riadia
úverovými podmienkami, VOP, OP banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym
klientom, obch. zák. a inými právnymi predpismi. Súčasťou zmlúv sú VOP. Klient vyhlasuje, že sa so
všetkým súčasťami zmluvy oboznámil.

Súd vyhodnotil uzavreté Zmluvy vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne
stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník -
zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú

aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka
zavedenézákonomč.150/2004Z.z.,ktorýzmeniladoplnil Občiankyzákonník súčinnosťouod1.4.2004
a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika
zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi
Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho
právnehoporiadkubolanevyhnutnávsúvislostisovstupomSlovenskadoEÚvmáji2004azosúlaďovala
náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne
uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9),

odkazna§52až54Občianskehozákonníka). Včasevznikuzmluvnéhovzťahuuvedenéupravovalocit.
znenie § 23a zák. č. 634/1992 Zb. ( spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa
primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.; odkaz na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení

neskorších predpisov. ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik Zmluvy, avšak
pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré
sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až
§54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania

nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa

do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade
s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah
vzniknutýmedziúčastníkmi zaobčianskoprávnyvzťah,nievzťahobchodnoprávny. Taktiežustanovenia
Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere, či zmluva o bežnom účte

považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali
špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zákon o ochrane spotrebiteľa ), ktoré
aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Súd v tomto názore ( ohľadne
spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa s odkazom

na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka ( teraz § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane
spotrebiteľa ). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je potrebné posudzovať túto
zmluvuajzpohľadukritériíobsiahnutýchv§52anasl.OZvspojenísozákonomnaochranuspotrebiteľa.
Preto nemožno prisvedčiť, že vzniknutý zmluvný vzťah je vzťahom obchodnoprávnym a nemožno
akceptovať ani dohodu podľa § 262 Obch. zák. ( nekalá podmienka, obsah zmluvy spotrebiteľ nemohol

ovplyvniť ).

Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ s
poukazom na predmet podnikania / banka / a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§

52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany
spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť

práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K

základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z
hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalýchpodmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút,
ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane

spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa
iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich
zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy
(aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú
najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké

náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu
tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená
smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s
podmienkamipripravenýmivopreddruhouzmluvnoustranoubeztoho,abymoholovplyvniťobsahtýchto
podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských
zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom

zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6
ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty
EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

Takéto postavenie dodávateľa má s poukazom na vyššie uvedené aj žalobca.

Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby skúma, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa domáha,
t.j.čijenositeľomhmotnéhopráva,ktoréjepredmetomkonania(aktívnavecnálegitimácia)ačižalovaný
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca domáha ( pasívna
vecná legitimácia ). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu či žalovaného znamená, že žalobe

nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom tvrdeného
hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti.

Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez

námietky musí teda prihliadať na uvedené oslabenie nároku veriteľa.

Preto bolo potrebné sa najprv vysporiadať s tým komu právo na zaplatenie patrí, teda komu svedčí
aktívna hmotnoprávna legitimácia.

Žalobca dôvodí svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy ( samozrejme z predložených zmlúv a ďalších
listinných dôkazov ) titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013, na základe
ktorej mu mala byť pohľadávka voči žalovanému v sume 427,35 eur s prísl. postúpená z postupcu
Slovenská sporiteľňa, a.s.. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené postupcom podaním
zo dňa 11.10.2013. Do momentu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 27.9.2013 nebolo

súdu žiadnym listinným dôkazom preukázané, že veriteľ - postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. písomne
vyzvalažalovanéhonaplneniezdôvoduomeškaniasosplácanímdlhuvyplývajúcehozozmluvyoúvere.

Teda z uvedeného vyplýva, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky
dané § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách na postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z predloženej

zmluvy o úvere z veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. na jeho účet, teda omeškanie dlžníka - žalovaného
so zaplatením aspoň časti dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní do dňa postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve, resp. súhlas klienta na postúpenie pohľadávok. Doručenie, resp.doručovanie výzvy podľa cit. ust. súdu nebola predložená. Splnenie podmienky uvedenej v § 92 ods.
8 zákona o bankách nenahradí oznámenie

o postúpení pohľadávok, ani ust. bod 19.16 VOP. Súd v tomto poukazuje na právoplatné rozhodnutia
súdov a to rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 10C/369/2013, či rozsudok Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 1C/105/2013 a ďalšie.

Nazákladeuvedenéhojesúd názoru,že nemohlodôjsťkúčinnémupostúpeniupohľadávkynažalobcu;

vo vzťahu k žalovanému nemôže byť postúpenie pohľadávky platným právnym úkonom pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ, pričom došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, v dôsledku
čohožalobcanemôžebyťnositeľomtvrdenéhohmotnéhoprávavyplývajúcehozpredloženýchlistinných
dôkazov, t.j. nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

Na uvedenom názore súdu nezmení nič ani bod 19.16 VOP, keďže na uvedené nemožno prihliadať

ako na individuálne dojednanú zmluvnú podmienku so spotrebiteľom, keďže sa nachádza vo vopred
naformulovaných Všeobecných obchodných podmienkach veriteľa, ktoré spotrebiteľ - dlžník určite
žiadnym spôsobom neovplyvňoval ani nedojednával. Tieto sú vopred dané veriteľom, dokonca ich veriteľ
môžekedykoľvekzmeniťažiadensúhlassichnovšímznenímoddlžníkovnevyžaduje.Uvedenévyplýva
z vyššie cit. ust. zákonov na ochranu spotrebiteľa. Uvedené ust. VOP preto nemožno považovať za

vopred daný súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky žiadaný v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách.
Naviac takéto znenie VOP je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 a nasl. OZ a ust. zák. na ochranu spotrebiteľa
( značná nerovnováha v právach a povinnostiach veriteľa v neprospech spotrebiteľa - dlžníka ).

Na záver súd dodáva, že ak by aj súd pripustil výklad cit. ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách, že postúpenie

pohľadávky je možné aj bez súhlasu klienta, došlo by aj napriek uvedenému k porušeniu bankového
tajomstva v zmysle ďalších ust. zákona o bankách, resp. zákona o ochrane osobných údajov, keďže sa
na použitie týchto údajov vyžaduje súhlas dotknutej osoby, t.j. klienta - dlžníka a tento pre tretie osoby
nebol vopred daný žalovanou. A preto aj z tohto dôvodu by došlo k porušeniu zákona s následkom
neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ. Prijatie iného výkladu cit. ust. by bolo v príkrom rozpore s

ust. na ochranu spotrebiteľa a jednoznačne v jeho neprospech.

Vzhľadom na zistené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre uvedené dôvody sa
súd nestotožnil s argumentáciou a námietkami žalobcu vznesenými v konaní. Rovnako sa súd ďalej
nezaoberal dôvodnosťou nároku ako takého ( vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o úvere, resp.

neprijateľnosti podmienok v nej zakotvených ).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že nepriznal ich
náhradu účastníkom konania. Neúspešný žalobca nemá právo na ich náhradu a žalovaný si ich náhradu
neuplatnil návrhom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniamdoteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.