Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tov/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010170
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:8115010170.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. apríla 2016
prejednal odvolanie obžalovaného

U.. U.,

nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom Q. M., T. XX/X, bývalého príslušníka Ozbrojených síl SR VÚ XXXX
J. - Y. R., na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.zn. 4Tv/1/2015 zo dňa 19. novembra 2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný H. U. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm.
a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr.zák. ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 11.8.2014 v

čase okolo 22:30 hod. zaklopal poškodenému H. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W., Ul. W. XXXX/
X na dvere jeho bytu, ktorého po otvorení dverí udrel päsťou do oblasti nosa, následkom čoho
poškodený spadol na podlahu, potom vošiel do bytu poškodeného, kde ho udieral rukami a kopal
po celom tele, následne prešiel do kuchyne, odkiaľ z poličky vzal „boxer“ a pri odchode z bytu
ešte niekoľkokrát udrel a kopol poškodeného H. J., čím mu podľa znaleckého posudku z odboru
zdravotníctva, odvetvie chirurgia - traumatológia spôsobil zranenia, a to zlomeninu nosovej kosti bez

posunu úlomkov, viacnásobné pomliaždeniny tváre, pomliaždeniny viečok oboch očí so zakrvácaním
do spojivkových vakov obojstranne, zlomeninu korunky predného rezáku a viacnásobné povrchové
pomliaždeniny hrudníka s dobou liečenia a práceneschopnosťou 14 dní.

Bol za to prvostupňovým súdom odsúdený podľa § 194 ods. 2 Tr.zák. za použitia § 36 písm. j/ Tr.zák. a

§ 37 písm. h/ Tr.zák. v spojení s § 41 ods. 1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov,
výkon ktorého trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bolo obžalovanému uložené nahradiť poškodenému H. J. škodu vo výške
1.153,60 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,

so sídlom Mamateyova 17, Bratislava náhradu škody vo výške 167,93 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice
o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku proti všetkým výrokom. Následne obžalovaný

odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania
obžalovaný uviedol, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku, ktorým bol
obžalovaný odsúdený. Prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil právny
stav veci. Na základe vykonaného dokazovania nebolo unesené dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať
v preukázaní spáchania ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a porušovania domovej slobody

podľa § 194 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. Obžalovaný sa nestotožňuje s údajným ublížením na zdraví H. J.,
keďže tento po svojim priznaní sa k nevraživosti voči obžalovanému i uvedení konzumácie vyššieho
množstva alkoholu v čase skutku, mohol k zraneniu prísť aj na inom mieste a od iného útočníka. Toto
potvrdzuje aj rozpor v tvrdení ohľadom kontaktu s matkou poškodeného, kde obaja rozdielne uvádzajú
okamih po útoku. Na druhej strane sú koherentné výpovede sestry, matky i priateľky obžalovaného
o odchode zo spoločnej oslavy, návštevy hypermarketu i odchodu do Q. M.. Súd nezohľadnil ani

skutočnosť, že do bytového domu poškodeného sa dá dostať iba na základe hlásnika, pričom tento
obžalovanému v čase skutku neotvoril, naopak sám priznáva spory s ním i vyhrážanie sa mu zabitím,
čím preukázateľne osvedčil dôvod ním podaného trestného oznámenia a z toho vyplývajúce fabulácie
ohľadom skutku, čo je zrejmé aj z jeho účelového nástupu na PN až v septembri 2014, hoci skutok sa mal
stať údajne 11.8.2014. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok , a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla
odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
v zásade nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby,

ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

K vytýkaným chybám, týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu a použitej právnej
kvalifikácie, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Súd prvého stupňa pri získavaní a ustálení
skutkového stavu vychádzal z výpovedí poškodeného a svedkov J. J., J. U., D. J., E. J., J. X., J. T., R. T.,

ktorýchsvedkovvšetkýchvypočulnahlavnompojednávaní.Zároveňsúdoboznámilajznaleckýposudok
J.. D. R., či listinné dôkazy, zabezpečil aj výpis z účtu obžalovaného. Uvedený rozsah dokazovania teda
nemôže byť v žiadnom prípade považovaný za nedostatočný. Vierohodnosť výpovede poškodeného je
potvrdená nielen svedkyňou J. J., ku ktorej poškodený prišiel bezprostredne po skutku, ale aj znaleckým
posudkom znalca, ktorý sa priklonil k verzii vzniku zranení tak, ako ich popísal poškodený, teda že bol

zbitý inou osobou a k tomu, že vznikli v interiéri bytu a nie niekde inde, ako to namietal obžalovaný.
Okrem uvádzaných dôkazov súdom prvého stupňa, je verzia vzniku zranení podporovaná aj tým, že
poškodený šiel hneď po vzniku zranení na ošetrenie , ako sa to uvádza v znaleckom posudku znalca,
teda dňa 11.08.2014 a práceneschopný bol od 12.08.2014, a nie ako to tvrdí obžalovaný, že účelovo
nastúpil na práceneschopnosť neskôr. Zároveň v deň skutku urobil poškodený oznámenie telefonicky

aj na políciu.

Ďalej sa nemožno stotožniť s názorom obhajoby, že do bytu poškodeného sa dá dostať len hlásnikom
najmä, keď samotný poškodený uviedol, že zadný vchod nechávajú obyvatelia domu otvorený, a teda
do bytového domu sa dá dostať aj bez hlásnika. Ohľadom obhajobou namietaných výpovedí svedkýň,

že v rozhodnej dobe - dobe skutku bol obžalovaný na nákupoch, je potrebné uviesť, že tu sa výpovede
svedkýň a obžalovaného rozchádzajú. Kým najskôr uvádzali nákup v Tescu, nevedeli čas nákupu, potom
uviedli Kaufland, svedkyňa U. dokonca uviedla, že ani nevie, kde boli nakupovať, ale platil obžalovaný
kartou. Naopak obžalovaný tvrdil, že platila jeho matka. Z dokladu na č.l. 157 vyplynulo, že nákup bol
realizovaný v Kauflande Trebišov o 21.33 hod. a platil ho obžalovaný svojou kartou zn. MC Standard.

Vzhľadom k tomu, že ku skutku malo dôjsť o 22.30 hod. v Trebišove, mal teda obžalovaný na spáchanie
skutku dostatočný časový priestor.Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nevyhovel ani návrhu obžalovaného na
zohľadnenie SMS správy, ktorú mal poškodený poslať sestre obžalovaného s obsahom, že „pomsta
bude sladká“, nakoľko predmetná SMS správa nevyvracia spáchanie skutku, resp. nie je dôkazom, ktorý

by svedčil o nevine obžalovaného. SMS správa poukazuje na narušené rodinné vzťahy, čo však samotný
poškodený priznal.

S poukazom na uvedené skutočnosti sa preto odvolací súd plne stotožnil s dokazovaním vykonaným
súdom prvého stupňa a následným vyhodnotením dôkazov tak jednotlivo, ako i v celku, uvedeným v

odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, a na toto v plnej miere odvolací súd poukazuje.

Pokiaľ ide o trest, súd prvého stupňa pritom správne podľa § 194 ods. 2 Tr.zák. a § 41 ods.1 Tr.zák.
uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody, za správneho priznania jednej priťažujúcej a jednej
poľahčujúcej okolnosti. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, je pritom v rámci trestnej sadzby primeraný a spravodlivý. Zohľadňuje

zároveň osobu obžalovaného, charakter trestnej činnosti kladenej mu za vinu, a teda aj zásady
generálnej a individuálnej prevencie. Hoci nároky na náhradu škody neboli odvolaním napadnuté,
odvolací súd ani v týchto nezistil pochybenia prvostupňového súdu.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.