Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Eduard Szabo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Cb/41/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113226758
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:5113226758.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa BENT,
s.r.o., IČO: 36 389 765, so sídlom v Bytči, Hlinkova 674, právne zastúpeného JUDr. Milošom Gerom,
advokátom so sídlom v Bytči, Ul. Štefánika 217, proti odporcovi Michal Novotný - MINO, IČO: 43 371
736, s miestom podnikania v Bošanoch, Janka Kráľa 921/37, o zaplatenie príslušenstva, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 9%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 3 930,64 € od
16.02.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu č. účtu D., vedeného vo VÚB
a.s., pobočka Bytča, náhradu trov konania v sume 801,71 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na začatie konania zo dňa 19.08.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 20.08.2013
a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 24.09.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby mu odporca zaplatil
sumu 3.930,64 € spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.930,64 € od 16.02.2011
do zaplatenia a nahradil trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh
odôvodnil tým, že na požiadavku odporcu mu dodal objednaný tovar, a to pánsku a dámsku obuv bližšie
špecifikovanú vo vystavených faktúrach. V zmysle vykonaných dodávok tovaru fakturoval odporcovi
cenu objednaného tovaru takto - faktúra č. 10110030 v sume 15.159,60 € splatná dňa 15.02.2011.
Odporca v stanovenej lehote zaplatil z dlžnej sumy len časť vo výške 11.228,96 €, zostatok dlžnej sumy
vo výške 3.930,64 € nezaplatil, hoci k jej úhrade bol niekoľkokrát vyzvaný.
Súd vo veci vydal dňa 01.10.2013 platobný rozkaz č. 21Rob/70/2013-20, proti ktorému odporca podal
v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. V odpore odporca uviedol, že navrhovateľovi
sumu 3.930,64 € nedlhuje, nakoľko si dlh voči nemu vyrovnal tak, že dňa 23.08.2013 uhradil sumu 2.000
€ a dňa 06.09.2013 uhradil sumu 1.930,64 €. K odporu pripojil výpis z bankového účtu preukazujúci
tvrdenú skutočnosť.
Dňa 21.10.2013 navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu späťvzatie návrhu na začatie konania v časti o
zaplatenie sumy 3.930,64 € z dôvodu, že po podaní návrhu na začatie konania mu odporca zaplatil časť
dlžnej sumy vo výške 2.000 € dňa 23.08.2013 a časť dlžnej sumy vo výške 1.930,64 € dňa 06.09.2013,
t.j. celkovo sumu 3.930,64 €.
K odporu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že až po podaní návrhu na začatie
konania odporca uhradil v dvoch splátkach (23.08.2013 a 06.09.2013) celú istinu, a preto zobral v tejto
časti návrh na začatie konania späť dňa 21.10.2013, avšak neuhradený zostal úrok z omeškania a trovy
konania.Uznesením tunajšieho súdu č. k. 3Cb/41/2014 - 47 zo dňa 28.07.2014, právoplatným dňa 19.08.2014,
bolo konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.930,64 € zastavené.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 25.11.2014. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca
navrhovateľa, odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju účasť na pojednávaní neospravedlnil.
Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať vo veci bez prítomnosti
účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý sa, i
keď bol riadne predvolaný, nedostavil na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho
odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Súd zastáva jednoznačne názor, že v prejednávanej veci účastníkovi konania - odporcovi nebola
odňatá možnosť konať pred súdom, na pojednávanie bol riadne predvolaný, avšak nedostavil sa a ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s
obsahom spisového materiálu, najmä návrhu na začatie konania, výpisu z OR SR na navrhovateľa,
výpisu zo ŽR SR na odporcu, knihy pohľadávok, pokusu o zmier, faktúry č. 10110030, dodacieho listu,
platobného rozkazu, odporu, výpisu z bankového účtu, späťvzatia návrhu na začatie konania, vyjadrenia
k odporu, uznesenia o zastavení konania v časti istiny 3.930,64 €.
Navrhovateľ na pojednávaní nariadenom na prejednanie veci plne zotrval na návrhu na začatie konania
a všetkých svojich písomných podaniach založených v súdnom spise, pričom navrhol, aby súd zavial
odporcu povinnosťou zaplatiť mu úrok z omeškania za oneskorenú faktúru vo výške 9% ročne zo sumy
3.930,64 € od 16.02.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 801,71 €, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
Z faktúry č. 10110030 vystavenej dňa 01.02.2011 a dodacieho listu vystaveného dňa 01.02.2011 súd
zistil, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar - pánsku a dámsku obuv špecifikovanú v dodacom liste.
Splatnosť faktúry bola stanovená na deň 15.02.2011.
Z knihy pohľadávok vyplýva, že odporca mal k 17.07.2013 z celkovej faktúrovanej sumy 15.159,60 €
uhradenú sumu 11.228,96 €. Neuhradený zostatok činil 3.930,64 €.
Z výpisu z bankového účtu odporcu súd ďalej zistil, že odporca uhradil túto sumu až po podaní návrhu
na začatie konania, a to v dvoch splátkach - sumu vo výške 2.000 € dňa 23.08.2013 a sumu vo výške
1.930,64 € dňa 06.09.2013.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskehopráva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd v konaní za
preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená platná kúpna zmluva v ústnej forme, na základe
ktorej navrhovateľ riadne dodal odporcovi objednaný tovar, pričom faktúru vyhotovenú za dodanie
tovaru neuhradil odporca v lehote jej splatnosti, čím sa dostal sa do omeškania. Súd dospel k
záveru, že medzi účastníkmi konania sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, keďže navrhovateľ je
obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri a odporca je osobou podnikajúcou na základe
živnostenského oprávnenia. Vyhodnotiac uvedené skutočnosti súd mal za to, že predmetný záväzkový
vzťah je vzťahom obchodným spravujúci sa ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Odporca nesplnil riadne a včas svoj peňažný záväzok, čím navrhovateľovi vznikol zákonný nárok na
úrok z omeškania z nezaplatenej fakturovanej sumy. Navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil v súlade
ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto súd navrhovateľovi v plnom rozsahu vyhovel
a odporcu zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
určenej v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do
dňa úhrady. Pri určení výšky úroku z omeškania sa v danom prípade vychádzalo zo základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 16.02.2011 predstavovala 1 % ročne (1 % + 8,00 % =
9 %), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 9% ročne.
V časti o zaplatenie istiny súd konanie zastavil ešte pred pojednávaním uznesením tunajšieho súdu č.
k. 3Cb/41/2014 - 47 zo dňa 28.07.2014, právoplatným dňa 19.08.2014.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 151 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keďže bolo jeho návrhu v časti
úroku z omeškania vyhovené, pričom v časti v návrhu na začatie konania uplatnenej istiny zobral
návrh späť z dôvodu jej zaplatenia v priebehu konania. Preto má navrhovateľ právo na náhradu účelne
vynaložených trov na uplatňovanie svojho práva. Tieto trovy konania pozostávajú z trov právneho
zastúpenia navrhovateľa za poskytnutie právnej pomoci advokátom vo výške 801,71 €, za štyri úkony
právnej služby 4 x 140,86 € = 563,44 €, vrátane DPH vo výške 676,13 € (1. prevzatie a príprava
zastúpenia, 2. písomný návrh na vydanie platobného rozkazu, 3. písomné vyjadrenie k odporu, 4.
účasť na pojednávaní - každý po 140,86 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.), z
režijného paušálu za tieto úkony vo výške 8,04 € x 4 = 32,16 €, vrátane DPH vo výške 38,59 €, z
náhrady cestovných výdavkov vo výške 22,67 € (základná náhrada v uplatnenej výške 7,32 €, náhrada
za spotrebované PH - 0,089 l/km x 115 km x 1,5 €/l = 15,35 €) a z náhrady za stratu času vo výške 53,60
€ (4 polhodiny x 13,40 € = 53,60 €), vrátane DPH vo výške 64,32 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 O. s. p. (musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje; a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 O. s. p.
(musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 o. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.