Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/792/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112228145
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112228145.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. v
skratkeSLSP,a.s.,sosídlomTomášikova48,Bratislava,IČO:00151653,zastúpenéhosplnomocneným
zástupcom spol. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49,
Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcom 1/ X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, F. X. H., 2/ F.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, F. X. H., v konaní o zaplatenie 1.567,79 Eur s príslušenstvom, o

odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4C/134/2013-99 zo dňa 02. júla 2014,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 307,24 Eur spolu s úrokom vo výške 11,80 % ročne zo

sumy 307,24 Eur od 04.07.2012 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 307,24 Eur od 04.07.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšnej časti sa návrh zamietol. O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého

dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd vychádzal z príslušných ustanovení zákona č.
258/2001 Z.z., nakoľko dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na
základe zmluvy uzavretej dňa 03.12.2004, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať
ustanovenia tohto zákona.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané podľa vyššie uvedených zásad súd dospel k takému
záveru, že návrh navrhovateľa je len čiastočne dôvodný.
Nesporne bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s odporcami 1/ a 2/ ako
dlžníkmi dňa 03.12.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0312396104. Na základe tejto zmluvy poskytol
navrhovateľ odporcom 1/ a 2/ spotrebný úver v sume 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) s pohyblivou výškou
ročnej úrokovej sadzby, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy bola 11,80 %. Odporcovia 1/ a 2/ sa zaviazali

splatiť poskytnutý úver navrhovateľovi v 59-tich splátkach po 2.314,- Sk (76,81 Eur) mesačne, splatných
vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola dohodnutá k 20.01.2005 a splatnosť poslednej
splátky (konečná splatnosť) bola dohodnutá ku dňu 20.11.2009. Odporcovia 1/ a 2/ vyhlásili (čl. V. bod 2
Zmluvy o úvere), že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, súhlasia s
nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásili, že sa oboznámili so Sadzobníkom a súhlasia s ním.
Odporcovia 1/ a 2/ nerozporovane prestali svoj dlh zo Zmluvy o úvere pravidelne splácať.Ku dňu 03.07.2012, ktorý navrhovateľ považoval za deň rozhodnú, ku ktorému bola pohľadávka
vyčíslená, dosiahla podľa vyjadrenia navrhovateľa výška splatného dlhu odporcov 1/ a 2/ sumu 1.567,79
Eur, ktorá suma pozostáva z:

- istiny 973,49 Eur,
- úrokov v sume 250,82 Eur,
- úrokov z omeškania v sume 343,48 Eur.
Nespornévšakje,ženavrhovateľvdanomprípadepriuzatváraníZmluvyoúverekonalvrámcipredmetu
svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z jeho obchodného registra vyplýva, že jeho predmetom

činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Odporcovia 1/ a 2/ nepochybne
Zmluvu o úvere uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd teda na
tomto mieste konštatuje, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom medzi dodávateľom a
spotrebiteľom zo spotrebiteľskej zmluvy (podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka).
V danom prípade podľa predloženej Zmluvy o úvere malo odporcovia 1/ a 2/ plniť v 59-tich splátkach,

pričom posledná splátka bola splatná dňa 20.11.2009. Je teda zrejmé, že účastníci si dohodli plnenie v
splátkach. Podľa ustanovenia § 103 OZ potom premlčacia doba vo vzťahu k jednotlivým splátkam začala
plynúť vždy odo dňa ich zročnosti, t.j. splatnosti jednotlivej splátky, 20. dňa toho - ktorého mesiaca a
podľaustanovenia§101OZvspojenís§122ods.2OZuplynulavtenistýdeňpo3rokoch.Najneskoršia
splátka bola v Zmluve o úvere dojednaná na deň 20.11.2009, a tak lehota na jej uplatnenie (podanie

návrhu na súd) tejto poslednej splátky je dňa 20.11.2012. Návrh na začatie konania bol na súde podaný
dňa 14.08.2012, a tak splátky č. 56 (splatná dňa 20.08.2009), 57 (splatná dňa 20.09.2009), 58 (splatná
dňa 20.10.2009) a 59 (splatná dňa 20.11.2009) v čase podania návrhu na súd neboli premlčané, na
ktorú skutočnosť musí súd podľa ustanovenia § 5b ZoOS, ktorý zákon sa týka práv spotrebiteľa (§ 1 ods.
1 ZoOS), prihliadať aj bez návrhu. Zároveň však všetky ostatné nároky zo Zmluvy o úvere vyplývajúce

premlčané sú, keďže splátka č. 55 bola splatná už dňa 20.07.2009, pričom návrh na začatie konania bol
na súd podaný dňa 14.08.2012. Súd preto na tomto mieste v súlade s vyššie uvedeným ustanovením
§ 5b ZoOS v spojení s §§ 101 a § 122 ods. 2 OZ konštatuje premlčanie ďalších nárokov vyplývajúcich
zo Zmluvy o úvere, ktoré boli zahrnuté v sume žalovanej istiny 1.567,79 Eur a boli splatné skôr, ako
dňa 12.08.2009.

Zároveň, na čo súd výslovne poukazuje, preskúmaním spisu mal zistené, že v sume 1.567,79 Eur
bol zahrnutý i úrok a úrok z omeškania vzťahujúci sa k nepremlčaným splátkam č. 56, 57, 58 a 59.
Nebolo však súdu predložené zo strany navrhovateľa také vyčíslenie pohľadávky, z ktorého by mohol
súd vyvodiť a preskúmať, aká je suma úroku a úroku z omeškania vzťahujúca sa k nepremlčaným
splátkam č. 56, 57, 58 a 59.

Vzhľadom na takto ustálený stav súd navrhovateľovi priznal len istinu 307,24 Eur predstavujúcu
nepremlčané splátky č. 56, 57, 58 a 59 á 76,81 Eur (4 x 76,81 Eur = 307,24 Eur) a vo zvyšku uplatnenej
istiny (1.260,55 Eur) bol návrh zamietnutý.
Keďženároknavrhovateľanaúrokyzposkytnutéhoúverujevzmyslevýkladuustanovením§497ObchZ
limitovaný vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, bolo potrebné vychádzať z toho, že až do

momentu zaplatenia súdom priznanej istiny má navrhovateľ aj naďalej nárok na úroky z tejto súdom
priznanej istiny až do jej reálneho zaplatenia.
Tu súd však poukazuje, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. (ktorý zákon
sa nepochybne vzťahuje na zmluvný vzťah účastníkov konania) nemôže veriteľ od spotrebiteľa
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Súd má pritom na mysli skutočnosť,

že navrhovateľ si uplatnil úrok v sadzbe 12,85 %. Navrhovateľ pritom vychádzal z toho, že podľa
Zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok a Úverových podmienok je navrhovateľ oprávnený meniť
výšku Úrokovej sadzby dohodnutú v Zmluve, pričom zmena úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím
navrhovateľa a zverejnením, pričom v zmysle Všeobecných obchodných podmienok je Zverejnenie:
„sprístupnenie dokumentu alebo informácie vo verejne prístupných priestoroch Obchodných miest alebo

prostredníctvom Elektronických služieb alebo na internetovej stránke Banky alebo inou, po úvahe
Banky vhodnou formou, čím dokument alebo informácia nadobúda účinky, ak nie je určené inak. Ďalej
špecifikoval, že výška úrokovej sadzby sa menila v zmysle Prehľadu úrokových sadzieb nasledovne:
od 15.03.2006 do 31.05.2006 bola vo výške 12,20 %, od 01.06.2006 do 31.07.2006 bola vo výške
12,60 %, od 01.08.2006 do 01.04.2007 bola vo výške 13,10 %, od 02.04.2007 bola vo výške 12,85

% (v tejto sadzbe si navrhovateľ úrok uplatnil). Takto uplatnený nárok na zaplatenie úroku (v sadzbe
12,85 %) súd vyhodnotil ako odporujúci ustanoveniu § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., keď na základe
jednostrannéhoúkonunavrhovateľabybolomožnéoddlžníka-spotrebiteľapožadovaťinýúrok,akoten,
ktorý je v zmluve uvedený. Súd teda ustaľuje, že v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a výkladunavrhovateľ nemôže od odporcov 1/ a 2/ požadovať úrok 12,85 % ročne, a tak návrh bol zamietnutý i v
časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku v sadzbe presahujúcej 11,80 %.
Odporcovia 1/ a 2/ sú teda povinní podľa Zmluvy o úvere platiť úrok vo výške 11,80 % ročne odo dňa

04.07.2012, od ktorého navrhovateľ úrok požadoval priznať.
Zároveň, ak sa dostane úverový dlžník do omeškania so splácaním úveru, je veriteľ oprávnený od
neho požadovať popri splatení úveru, poplatkov a úrokov z neho, aj úroky z omeškania podľa § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka v spornej veci vo výške podľa predpisov občianskeho práva (keďže ide
o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t.j. vo výške podľa § 3 ods. 1

Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorá ku dňu, od ktorého navrhovateľ žiadal úrok z omeškania
priznať 04.07.2012, bola 9 % (sadzba 1 % zvýšená o 8 percentuálnych bodov).
Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 OSP: V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 151 ods. 3 OSP.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmeniť, návrhu navrhovateľa vyhovieť, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, ak odvolací
súd potvrdí rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny navrhol, aby vo výroku rozsudku odvolací
súd proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p., pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného právneho významu. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého

stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď aplikoval pri otázke premlčania ustanovenia Občianskeho
zákonníka.Domnievalsa,žeprvostupňovýsúdvecnesprávneprávneposúdil,keďnadanýprávnyvzťah
neaplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka vzťahujúce sa k premlčaniu. Skutočnosť,
že záväzok banky, na základe ktorého sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky na bežný

účet s tým, že dlžník sa poskytnuté finančné prostriedky zaväzuje vrátiť a zaplatiť úrok je vždy
potrebné posudzovať podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod
bez ohľadu na povahu účastníkov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a
Ústavného súdu ČR. Uvádzal, že sa domnieva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
inštitút premlčania, nie sú ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa

je v právnom poriadku dostatočne zaistená ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych
zmluvách, výlučnou občiansko-právnou zodpovednosťou atď. Poukázal na rozhodnutia Najvyššie súdu
ČR, Najvyššieho súdu SR a všeobecných súdov. Ďalej sa domnieval, že prvostupňový súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to pokiaľ ide o výpočet dlžnej
istiny a príslušenstva. Dlžná suma nepozostáva z omeškaných splátok, ale aj z celkovej sumy čerpania

úveru z kapitalizovaných úrokov a poplatkov, ktoré sa dňom ich splatnosti pripísali k istine a stali sa
jej súčasťou. Následne bola od súčtu týchto položiek odčítaná celková suma úhrad započítaných na
istinu. Kapitalizácia príslušenstva do istiny je medzinárodne akceptovanou zmluvnou podmienkou v
spotrebiteľských zmluvách, dokonca aj predpismi na ochranu spotrebiteľa predpokladaná. Poukázal na
smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, smernicu č. 90/88/ES a č. 87/102/ES.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne
nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.

1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1, písm. f/, ods. 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.

V zmysle § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k
záveru, že prvostupňový súd nevykonal všetky dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu. Preto

považuje rozsudok súdu prvého stupňa za predčasný, v dôsledku čoho postupom súdu prvého stupňa
došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania.

Odňatím možnosti konať pred súdom účastníkovi konania sa rozumie taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom nešpecifikuje. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných
mu Občianskym súdnom poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p. významná ide vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v
prejednávanej veci ide.

Základné právo na súdnu ochranu je upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov konania a

oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 a nasl.
O.s.p. a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
predovšetkým dostatočne odôvodniť otázku aplikácie príslušného právneho predpisu, ktorý daný právny
vzťah upravuje.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v senáte prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.