Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/208/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113226758
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:5113226758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci navrhovateľa: BENT, s.r.o., IČO: 36
389 765, so sídlom v Bytči, Hlinkova 674, právne zastúpeného N.. I. K., advokátom so sídlom v H., Ul.
D. XXX, proti odporcovi Michal Novotný - MINO, IČO: 43 371 736, s miestom podnikania v Bošanoch,
Janka Kráľa 921/37, o zaplatenie príslušenstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske č. k. 3Cb/41/2014-57 zo dňa 25. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v trovách právneho zastúpenia n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 9
%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 3.930,64 Eur od 16.02.2011
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu č. účtu
SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, vedeného vo D. a.s., pobočka H., náhradu trov konania v sume

801,71 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 19.08.2013 doručeným
Okresnému súdu Žilina dňa 20.08.2013 a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 24.09.2013 sa navrhovateľ
domáhal, aby mu odporca zaplatil sumu 3.930,64 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 3.930,64 Eur od 16.02.2011 do zaplatenia a nahradil trovy konania, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že na požiadavku odporcu mu dodal objednaný

tovar, a to pánsku
a dámsku obuv bližšie špecifikovanú vo vystavených faktúrach. V zmysle vykonaných dodávok tovaru
fakturoval odporcovi cenu objednaného tovaru takto - faktúra č. 10110030
v sume 15.159,60 Eur splatná dňa 15.02.2011. Odporca v stanovenej lehote zaplatil z dlžnej sumy len
časť vo výške 11.228,96 Eur, zostatok dlžnej sumy vo výške 3.930,64 Eur nezaplatil, hoci k jej úhrade
bol niekoľkokrát vyzvaný.

Dňa 01.10.2013 bol vydaný platobný rozkaz č. 21Rob/70/2013-20, proti ktorému odporca podal v
zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. V odpore odporca uviedol, že navrhovateľovi sumu
3.930,64 Eur nedlhuje, nakoľko si dlh voči nemu vyrovnal tak, že dňa 23.08.2013 uhradil sumu 2.000Eur a dňa 06.09.2013 uhradil sumu 1.930,64 Eur. K odporu pripojil výpis z bankového účtu preukazujúci
tvrdenú skutočnosť.

V rozhodnutí ďalej uviedol, že dňa 21.10.2013 navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu späťvzatie návrhu
na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 3.930,64 Eur z dôvodu, že po podaní návrhu na začatie
konania mu odporca zaplatil časť dlžnej sumy vo výške 2.000 Eur dňa 23.08.2013 a časť dlžnej sumy
vo výške 1.930,64 Eur dňa 06.09.2013, t.j. celkovo sumu 3.930,64 Eur.

Navrhovateľ sa písomne k odporu vyjadril a uviedol, že až po podaní návrhu na začatie konania odporca
uhradil v dvoch splátkach (23.08.2013 a 06.09.2013) celú istinu,
a preto zobral v tejto časti návrh na začatie konania späť dňa 21.10.2013, avšak neuhradený zostal úrok
z omeškania a trovy konania. Uznesením č. k. 3Cb/41/2014 - 47 zo dňa 28.07.2014, právoplatným zo
dňa 19.08.2014, súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.930,64 Eur zastavil.

Súd prvého stupňa vo veci vytýčil pojednávanie na deň 25.11.2014,na ktoré sa dostavil právny zástupca
navrhovateľa, odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju účasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd
prvého stupňa skonštatoval, že boli splnené podmienky ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a preto vec prejednal
a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa
s obsahom spisového materiálu, najmä návrhu na začatie konania, výpisu
z OR SR na navrhovateľa, výpisu zo ŽR SR na odporcu, knihy pohľadávok, pokusu o zmier, faktúry č.
10110030, dodacieho listu, platobného rozkazu, odporu, výpisu z bankového účtu, späťvzatia návrhu na
začatie konania, vyjadrenia k odporu, uznesenia o zastavení konania

v časti istiny 3.930,64 Eur. Navrhovateľ na pojednávaní nariadenom na prejednanie veci plne zotrval na
návrhu na začatie konania a všetkých svojich písomných podaniach založených
v súdnom spise, pričom navrhol, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť mu úrok
z omeškania za oneskorenú faktúru vo výške 9 % ročne zo sumy 3.930,64 Eur od 16.02.2011 do
zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 801,71 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa z faktúry č. 10110030 vystavenej dňa 01.02.2011 a dodacieho listu vystaveného
dňa 01.02.2011 zistil, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar - pánsku a dámsku obuv špecifikovanú v
dodacom liste. Splatnosť faktúry bola stanovená na deň 15.02.2011. Ďalej z knihy pohľadávok zistil, že
odporca mal k 17.07.2013 z celkovej fakturovanej sumy 15.159,60 Eur uhradenú sumu 11.228,96 Eur.

Neuhradený zostatok činil 3.930,64 Eur.

Z výpisu z bankového účtu odporcu súd prvého stupňa ďalej zistil, že odporca uhradil túto sumu až po
podaní návrhu na začatie konania, a to v dvoch splátkach - sumu vo výške 2.000 Eur dňa 23.08.2013
a sumu vo výške 1.930,64 Eur dňa 06.09.2013.

Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená
platná kúpna zmluva v ústnej forme, na základe ktorej navrhovateľ riadne dodal odporcovi objednaný
tovar, pričom faktúru vyhotovenú za dodanie tovaru neuhradil odporca v lehote jej splatnosti, čím sa
dostal sa do omeškania. Súd prvého stupňa dospel

k záveru, že medzi účastníkmi konania sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, keďže navrhovateľ je
obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri a odporca je osobou podnikajúcou na
základe živnostenského oprávnenia. Vyhodnotiac uvedené skutočnosti súd prvého stupňa mal za to,
že predmetný záväzkový vzťah je vzťahom obchodným spravujúci sa ustanoveniami Obchodného
zákonníka. V rozsudku zdôraznil, že odporca nesplnil riadne

a včas svoj peňažný záväzok, čím navrhovateľovi vznikol zákonný nárok na úrok z omeškania z
nezaplatenej fakturovanej sumy. Navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil v súlade ustanovením § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto súd navrhovateľovi v plnom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku určenej v súlade
s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do dňa úhrady. Pri

určení výšky úroku z omeškania sa
v danom prípade vychádzalo zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
16.02.2011 predstavovala 1 % ročne (1 % + 8,00 % = 9 %), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úrok
z omeškania vo výške 9% ročne.V časti o zaplatenie istiny súd konanie zastavil ešte pred pojednávaním uznesením tunajšieho súdu č.
k. 3Cb/41/2014 - 47 zo dňa 28.07.2014, právoplatným dňa 19.08.2014.

Rozhodnutie odôvodnil § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a to s poukazom na to, že navrhovateľ mal

vo veci plný úspech, preto má navrhovateľ právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie
svojho práva.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odporca odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu,
aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol prípadne, aby rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa odporca považuje za

nesprávne, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Poukázal na to, že odporca spolupracoval s navrhovateľom a navrhovateľ vystavil faktúru č.10110030
na sumu 15.159,60 Eur so splatnosťou 15.02.2011. Uviedol, že sa jednalo o tovar skladový a preto sa
dohodol s navrhovateľom na postupnom splácaní vyššie uvedenej faktúry, ktorú uhradil dňa 06.09.2013
ako poslednú splátku v sume 1.930,64 Eur, teda preukázateľne pred vydaním platobného rozkazu.

Vzhľadom na vyššie uvedené je rozhodnutie nesprávne, nepreskúmateľné, pretože súd prvého stupňa
nerešpektoval vzájomnú dohodu ohľadne postupného splácania faktúry. Z vyššie uvedeného dôvodu je
potom nesprávny aj výrok o náhrade trov konania a takýmto rozhodnutím sa navrhovateľ bezdôvodne
obohatil na úkor odporcu.

V závere odvolania poukázal na to, že na pojednávanie dňa 25.11.2014 sa nemohol zúčastniť z dôvodu
veľmi nepriaznivého zdravotného stavu, keď v roku 2014 utrpel mozgovú porážku a zranenia dolných
končatín, celý rok 2014 bol práce neschopný. O zdravotnom stave informoval aj navrhovateľa so
žiadosťou, aby požiadal o odročenie pojednávania, pričom navrhovateľ mu to prisľúbil. S poľutovaním
neskôr zistil, že navrhovateľ takto nekonal a preto nemohol pred súdom prvého stupňa brániť svoje

práva.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok vecne správne
potvrdil a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a že
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
dôkazy riadne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadami uvedenými v § 132

O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že odporca
nesplnil riadne a včas peňažný záväzok, čím sa dostal do omeškania a navrhovateľovi vznikol zákonný
nárok na úrok z omeškania a to podľa § 369 ods. 1 Obch. zák.
Súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal s obsahom listinných dôkazov a správne ustálil, že odporca
faktúru č. 10110030 splatnú dňa 15.02.2011 vystavenú na sumu 15.159,60 Eur uhradil tak, že v lehote

splatnosti uhradil 11.228,96 Eur a zostatok vo výške 3.930,64 Eur uhradil až po podaní žaloby a to sumu
2.000 Eur dňa 23.08.2013 a sumu 1.930,64 Eur 06.09.2013, t.j. preukázateľne po podaní žaloby (žaloba
bola podaná dňa 20.08.2013)
o 10.15 hod. - zistené podľa prezentačnej pečiatky Okresného súdu Žilina).

Knámietkeodporcuotom,žepredmetsporuuhradileštepredvydanímplatobnéhorozkazuodvolacísúd
uvádza, že konanie sa začína na súde podaním žaloby a nie vydaním platobného rozkazu. Vzhľadom k
tomu,žeodporcasumu3.930,64Euruhradilažpopodanížaloby(dňa23.08.2013a06.09.2013)-žalobabola podaná v celom rozsahu dôvodne. V danej veci vzhľadom na vyššie uvedené je bez právneho
významu, že odporca sa so súdnym spisom oboznámil až v mesiaci október.

K námietke odporcu o tom, že prvý výrok rozsudku je nepreskúmateľný odvolací súd uvádza, že výrok
spĺňa všetky náležitosti uvedené v ust. § 157 O.s.p.

Faktúra č. 10110030 vystavená na sumu 15.159,60 Eur bola splatná 15.02.2011. Túto skutočnosť
odporca nenamietal a súd prvého stupňa a aj odvolací súd mal túto skutočnosť preukázanú z listiny

nachádzajúcej sa na č. l. 9. Do 15.02.2011 mal odporca sumu 15.159,60 Eur navrhovateľovi uhradiť,
pričom odporca si túto povinnosť splnil len do výšky 11.228,96 Eur, ale zostatok 3.930,64 Eur v tejto
lehote neuhradil. Dňom 16.02.2011 sa dostal do omeškania a je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z
omeškania do dňa splnenia dlhu,
t.j. do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené je výrok vykonateľný a preskúmateľný.

V závere odvolania informoval odporca odvolací súd o dôvodoch, pre ktoré sa nemohol zúčastniť
pojednávania dňa 25.11.2014 a to hlavne z dôvodu, že z jeho strany sa nejednalo o účelové vyhýbanie
sa súdneho konania. Tiež dal do pozornosti tú skutočnosť, že o svojom zdravotnom stave informoval
aj navrhovateľa.

Podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p. účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a
dbajú na pokyny súdu. Súd prvého stupňa pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, môže súd vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, prihliadne pritom na obsah

spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa mal splnené podmienky
podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p., aby vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu. Odporca prevzal
písomnosť súdu o termíne pojednávania dňa 12.09.2014, z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil

(to, že navrhovateľovi oznámil, že je chorý odporca si nesplnil povinnosť voči súdu tak, ako mu to ukladá
zákon) a nepožiadal o odročenie pojednávania.

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania a odvolací súd nemohol prihliadnuť na
tvrdenie odporcu ohľadne nesprávne priznaných trov konania - trov právneho zastúpenia z dôvodu, že

odvolaciemu súdu nebol predložený dôkaz o cene benzínu za 1 liter tak, ako to tvrdil odporca. Súd
nemá k dispozícii cenu benzínu za 1 liter pre každú čerpaciu stanicu. V danom prípade išlo o účelne
vynaložené trovy na uplatnenie práva.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa s tvrdeniami a námietkami účastníkov dôsledne

vysporiadal a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia nepriznal z

dôvodu, že podanie označené ako vyjadrenie obsahovalo len žiadosť, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil. K veci samej, ani k odvolaniu vyjadrenie podané nebolo, preto odvolací súd
dospel k názoru, že nešlo o účelne vynaložené trovy konania na uplatnenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je p r í p u s t n é.