Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115207089
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115207089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: RYCHLOMAT s.r.o.,

Námestie sv. Egídia 64, 058 01 Poprad, IČO: 47 083 972, proti žalovanému: D. X., O.. XX.X.XXXX, V.
F. XX, XXX XX P., o zaplatenie 160,- Eur s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 120,- Eur spolu s úrokom omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 160,- Eur od 27.2.2014 do 17.6.2014, zo sumy 130,- Eur od 18.6.2014 do 18.7.2014
a zo sumy 120,- Eur od 19.7.2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 30,- Eur mesačne
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do posledného dňa toho ktorého
mesiaca, pod stratou výhody splátok tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 25.3.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
246,- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 200,- Eur od 27.2.2014 do 17.6.2014, zo
sumy 170,- Eur od 18.6.2014 do 18.7.2014 a zo sumy 160,- Eur od 19.7.2014 do zaplatenia a trovy

konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 27.1.2014 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 200,- Eur. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal
požičanú sumu 200,- Eur vrátane poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 40,- Eur a
dohodnutého úroku vo výške 36,- Eur vrátiť v lehote do 30 dní, a to do 26.2.2014. Okrem poplatku za
spracovanie úveru vo výške 40,- Eur

a splátky 40,- Eur (30,- Eur dňa 17.6.2014 a 10,- Eur dňa 18.7.2014) nebola žalovaným uhradená
žalobcovi žiadna iná čiastka. Žalobca uviedol, že neuhradený dlh vo výške 296,- Eur pozostáva z istiny
160,- Eur a dohodnutého úroku z pôžičky vo výške 36,- Eur. S poukazom na čl. V zmluvy o pôžičke,
v zmysle ktorého sa podľa žalobcu žalovaný zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo
výške 15,- Eur za každý, aj začatý mesiac omeškania s vrátením pôžičky, si žalobca z takto dohodnutej
zmluvnej pokuty zároveň uplatňuje od žalovaného zaplatenie sumy 50,- Eur.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že potvrdila poskytnutie pôžičky a žalobcom tvrdené úhrady a
poukázala na svoju sociálnu situáciu s tým, že sa stará o syna, ktorý je fyzickou osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím, a všetci členovia rodiny sú od 10/2014 vedení na oddelení pomoci v hmotnej
núdzi v Prešove. Uviedla, že v čase žiadania pôžičky bola vo finančnej tiesni, na čo upozornila ajpracovníčky žalobcu. Podklady na poskytnutie pôžičky riadne dokladovala, teda vedeli o jej príjme, a
napriek tomu jej bola pôžička schválená. Chcela, aby súd vzhľadom na tieto skutočnosti žalobu zamietol.
V prílohe predložila doklady o jej sociálnej situácii.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce

skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je

potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd pri posúdení veci vychádzal zo všetkých predložených listín, ktoré sú súčasťou spisu, a na základe

zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil
tento skutkový stav:

Dňa 27.1.2014 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom písomnú zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej žalobca s poukazom na zápis do registra veriteľov podľa čl. I bod 2. poskytol dňom jej

uzavretia sumu 200,- Eur ako návratnú úročnú pôžičku žalovanej tým spôsobom, že pri poskytovaní
pôžičky odpočítal dlžníkovi od poskytovanej sumy čiastku 40,- Eur titulom poplatku za spracovanie a
poskytnutie pôžičky. V zmluve je ďalej uvedené, že zvyšnú dlžnú sumu 236,- Eur, spolu s: pri 30 dňovej
s 18% úrokom, pri 15 dňovej s 10% úrokom - vráti dlžník veriteľovi v dohodnutej lehote. V čl. I bod 5.
tejto zmluvy je uvedené, že dlžník sa zaväzuje požičanú sumu 200,- Eur, vrátane poplatkov 76,- Eur

mínus 40,- Eur, spolu vo výške 236,- Eur vrátiť do 30-dní v celosti a naraz a to do 26.2.2014.

V čl. II bod 2. tejto zmluvy je ďalej uvedené, že dlžník sa zaväzuje v prípade nedodržania lehoty podľa
čl. I ods. 5 tejto zmluvy uhradiť úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zmluvnú
pokutu 15,- Eur, keď nesplatí dlžnú sumu do 5 pracovných dní od splatnosti pôžičky. V závere tejto

písomnej zmluvy je ešte uvedená tzv. tabuľka poplatkov spojených s nesplácaním pôžičky, kde pod
bodom 2. je bez ďalšieho uvedené: pokuta za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote, každý mesiac,
aj začatý, 15,- Eur.

V zmluve, a ani v prílohách k žalobe, nie sú uvedené žiadne údaje o zisťovaní zamestnania, príjmov,

výdavkov alebo inej sociálno-ekonomickej situácie žalovanej.

Zo zmluvy a nespochybnených tvrdení žalobcu vyplýva, že žalobca pri podpise zmluvy poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 160,- Eur tak, že od poskytovanej sumy 200,- Eur odpočítalčiastku 40,- Euro titulom poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky, a žalovaná následne uhradila
žalobcovi 30,- Eur dňa 17.6.2014 a 10,- Eur dňa 18.7.2014. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu
je poskytovanie úverov alebo pôžičiek predmetom jeho podnikateľskej činnosti.

Podľa § 657 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník alebo aj „OZ“) zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZoSU spotrebiteľským nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej
tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 ZoSU na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú

spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka (§ 52 a 60 o spotrebiteľských zmluvách) musí obsahovať (okrem ďalších tam
uvedených, pozn. súdu) tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa § 273 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
, alebo neobsahuje náležitosti podľa §

9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 .Podľa § 11 ods. 2 ZoSU ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

V danom prípade je nepochybné, že žalobca poukazujúc na svoj zápis v registri veriteľov pri uzatváraní

zmluvy o pôžičke konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom z tvrdení žalobcu a
zistených skutočností nevyplýva, že by žalovaná, ktorá je fyzická osoba, pri uzatváraní a plnení zmluvy
so žalobcom ako dodávateľom konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Žalovaná je teda v zmysle ust. § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom, a na zmluvu o pôžičke uzavretú
medzi účastníkmi sa preto podľa ust. § 24 ods. 1 ZoSU vzťahujú v ňom taxatívne uvedené ustanovenia
tohto zákona.

Vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení pre vznik práva na úroky a poplatky v zmysle § 9 ods. 2
ZoSU, okrem písomnej formy zmluvy, sa vyžadujú preto aj jej ďalšie obligatórne obsahové náležitosti
(inak sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov).

V písomnej zmluve o pôžičke musí byť preto určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ), okrem ďalších
náležitostí, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU určená:

i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru - ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba

vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného
spotrebiteľského úveru, a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými sa, vychádzajúc
z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a
odkedy (napr. či od poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného
času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do

stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť
platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných
prostriedkov), a

j) ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického

a vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať spotrebiteľovi už v
predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 ZoSU), a nič by
preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis
mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy
odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o

obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou zmluvy (ako prejavu vôle), platia
preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť
obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť
konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv
a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne (§ 9

ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade
tomu tak nebolo.

V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako dvojstranného
právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná

drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy
o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd zdôrazňuje, že v
prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru
ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť ajúverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú
podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo aj v

tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn.
I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (argumentum

a minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných náležitostiach
zmluvy, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len
spotrebiteľskej zmluvy samotnej. Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi,
ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu
ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v
oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

Právne posúdenie

V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú písomnú
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej prenechal žalovanému peniaze v určitej výške so záväzkom
žalovaného druhovo rovnaké veci (peniaze) vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky) podľa

dohodnutej úrokovej sadzby a spôsobu jej uplatňovania vyjadrené ako percento, ktoré sa na ročnom
základe uplatňuje z čerpaného spotrebiteľského úveru, a že žalovaný ich nevrátil, prípadne nezaplatil
dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky) podľa dohodnutej úrokovej sadzby a spôsobu
jej uplatňovania. Pre právo na úroky a poplatky mal žalobca zároveň aj bremeno tvrdenia, že zmluva
obsahuje všetky obligatórne obsahové náležitosti a veriteľ pred uzavretím zmluvy o pôžičke hrubo

neporušil povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver. Žalobca však všetky tieto skutočnosti, okrem poskytnutia peňažných prostriedkov, v konaní riadne
ani netvrdil.

Vo vzťahu k požadovanej sume úrokov žalobca uviedol iba celkový úrok (vo výške 18%, pripočítaný

k istine vo výške 36,- Eur), a absolútne neuviedol (ani nepriamo v prílohách) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru (ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo
variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru)
a spôsob jej uplatňovania. Zo zmluvy totiž vyplýva, že ide o úrok za 30 dní, ktorému by tak pri vyjadrení
percenta na ročnom základe zodpovedala výška ročnej úrokovej sadzby 219%. V zmluve tiež absentuje

uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedené je preto zrejmé, že predložená zmluva o pôžičke neobsahuje úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, resp. pôžičky (ako percento uplatňované na ročnom základe) a
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie (§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSU) - ako, z akej sumy, odkedy a

dokedy, a ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSU), a poskytnutá pôžička sa preto
považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSU za bezúročnú a bez poplatkov.

V súvislosti s bremenom tvrdenia zo skutočností uvedených žalobcom tiež nevyplýva, že by v zmysle
§ 7 ods. 1 ZoSU pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a preto ak veriteľ takto nepostupoval, hrubo porušil
svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
resp. v danom prípade pôžičku, a táto sa tiež z tohto dôvodu podľa § 11 ods. 2 ZoSU považuje za
bezúročnú a bez poplatkov.

Vzhľadom na tieto dôvody, teda jednak pre neunesenie bremena tvrdenia ohľadom skutočností
odôvodňujúcich nárok na úroky - ako percento na ročnom základe, ako aj s poukazom na absenciu
obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy, a hrubé porušenie vyššie uvedenej povinnosti veriteľa, s
ktorými zákon spája bezúročnosť a bez poplatkovosť pôžičky, má žalobca, z titulu pôžičky nárok iba navrátenieposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov,avtejtočastiježalobadôvodná.Porušeniepovinnostízo
strany žalobcu má za následok nedostatok práva na zmluvné úroky a poplatky, avšak reálne poskytnuté
peňažné prostriedky je žalovaná povinná žalobcovi vrátiť. Keďže žalobca žalovanej reálne dočasne

prenechal sumu 160,- Eur a žalovaná mu uhradila sumu 1 x 30,- Eur a 1 x 10,- Eur, súd ju zaviazal na
vrátenie zostávajúcej časti poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 120,- Eur spolu so zákonnými
úrokmi z omeškania. Žalovaná je v omeškaní s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, a preto
jej súd v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. uložil povinnosť na ich zaplatenie spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej

sumy uplatnenými v súlade so zákonom odo dňa nasledujúceho po dojednanej lehote splatnosti až do
ich zaplatenia so zohľadnením úhrady 30,- Eur dňa 17.6.2014 a 10,- Eur dňa 18.7.2014 tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O splnení dlhu v splátkach súd rozhodol vzhľadom na celkovú výšku dlhu a sociálnu situáciu žalovanej,
ako i s prihliadnutím na pomery žalobcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou, ako aj s poukazom na

priznané úročenie dlhu, keď plnenie v určených splátkach podľa názoru súdu (vzhľadom na pomery
žalobcu i úročenie úrokom z omeškania) nezasiahne neprimerane do jeho majetkovej sféry. Preto súd
využil svoje oprávnenie v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a umožnil žalovanej vykonať uložené peňažné
plnenie v mesačných splátkach po 30,- Eur, pri súčasnej snahe o zabezpečenie jej finančnej disciplíny
pod stratou výhody splátok pri omeškaní s ich plnením tak, ako jej to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku. Súd zároveň pripomína, že určený spôsob splnenia dlhu predstavuje minimálne splátky a je
na žalovanej a v jej záujme, aby uložené peňažné plnenie, podľa svojho uváženia, vykonala prípadne
dobrovoľne aj skôr.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a ods. 1 Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa
spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov
nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd žalobcovi nepriznal ani zmluvnú pokutu uplatnenú vo výške 50,- Eur, a to jednak využitím
moderačného oprávnenia vzhľadom na jej neprimeranú výšku vo vzťahu k ňou zabezpečovanej bežnej
pohľadávke na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcu ako podnikateľa zaoberajúceho
sa poskytovaním peňažných prostriedkov a saturovanej už bežným úrokom z omeškania, ako aj s

poukazom na absenciu jej určitého a zrozumiteľného zmluvného dojednania, keď táto bola v texte a v
tzv. tabuľke poplatkov v zmluve o pôžičke uvedená rozdielne (neurčito), a napokon aj pre jej neplatnosť
pre rozpor so zákonom, keď vo výške 15,- Eur, a to za každý aj začatý mesiac omeškania (a teda aj za 1
deň) splatenia pôžičky (zrejme akejkoľvek jej časti), ako doplnková sankcia popri úrokoch z omeškania(vyjadrených úrokovou sadzbou a počítaných pomerne na dennej báze, a to vždy len zo zostávajúcej
dlžnej sumy) v rozpore s § 53b ods. 1 OZ mnohonásobne prevyšuje dvojnásobok úrokov z omeškania
(s ktorými môže v súčte tvoriť iba trojnásobok zákonných úrokov z omeškania) podľa nariadenia vlády

5,25% ročne (cca 0,014% denne, a 0,44% mesačne), a patriacich vždy iba zo zostávajúcej dlžnej sumy
(a nie učených paušálne bez ohľadu na výšku dlhu).

O trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov
v konaní, keď v prevyšujúcej časti bola v konaní úspešná žalovaná a mala by tak nárok na náhradu

pomernej časti trov konania, keďže si však ich náhradu neuplatnila, žiadne trovy jej nevznikli a pomerne
neúspešnejší žalobca na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.